29. prosince 2008 v 15:30 | Od tušu
|
Včera som sa nádherne usalašila pred My Fair Lady, s čokoládou a pohárom vareného vínka. Takú pohodu som vám nezažila už dobrého pol roka. Vážne mi to chýbalo. Dnes si ma po roku podmanil svojim pohľadom David Wenham v 300 a teraz mám chuť napísať nejakú treasure hunt poviedku. Lenže námet nikdy nespracujem tak ako by som chcela. Už tam bol Artuš, už tam boli Aztékovia... A teraz je tam tma a ticho.
Teraz tu sedím, obnovujem spomienky s Múmiou (Alex O'Connell, až dospeješ, zavolaj mi) a zízam na tušovú úpravu kresby sestrinho chrbta pre polročnú prácu. Tá téma ma zabila. Knižný prebal je výzva, tej sa teším ale Margita Figuli? Bez urážky, Tri gaštanové kone a Babylon by mohli bez diskusií niesť rovnakú obálku. Ten sa zamiluje do tej ale ju si chce vziať iný. Toto je jediná slovenská autorka, ktorá by niekoho dokázala odradiť od slovenskej literárnej tvorby ako takej.
Pomaly si uvedomujem nechutne malú rezervu dvoch týždňov do odovzdávania troch prác ktoré mám rozrobené tak do stotinky. Prečo tu ale sedím a fňukám už nevie nik, ani ja sama, ani všemohúci nad nami. Je toho manuálne na mňa moc. Vždy som bola skôr intelektuálny typ. Typ čo sa chce teraz zaoberať len antikou. Vďaka.
Kôli jemnému stresu z toho, ako rýchlo sa blíži štvrták, pozerala som si konečne tie prijímačky na STU Fakultu architektúry, odbor Dizajn výrobkov. Nikde inde sa k interiérovému dizajnu tak blízko nedostanem a na VŠVU sa mi nejak veľmi nechce. Ale prihláška zrejme pôjde aj tam. Plus história a deijny výtvarnej kultúry. Len na tej STU FA -e mám trocha strach z talentoviek. Rovnako to bolo pred Šupkou a predsa sa mi to podarilo. A moja lieneárna kresba predsa nie je tak zlá. Ako ja nenávidím tie krehké sny o budúcnosti. Strašne.
Izzy: "Ten balón lieta na plyn a kde ho tu mám podľa teba zohnať?! Z banánov, z manga?! Alebo z Tarzanových prdov?!"
V trojke je Alex dospelý, nie :D ? Ale či ti zavolá, to neviem :D. A tam ten Izzyho výrok, ten som náhodou v posledných dňoch počula, našťastie, dvakrát - ako to dávali na Jojke (či kde) poobede (či navečer) a kukali sme s mamou, a potom to opakovali ráno druhý deň, otec to náhodou prepol a náhodou tá scéna s Izzyho najlepším výrokom, som bola normálne nadšená! Čo človeka nenadchne, dáky výrok... ^______________^