"Betónová záhrada je v mnohých ohľadoch knihou šokujúcou, morbídnou, plnou odpudivej obraznosti - a neodolateľne čtivou a príťažlivou. Je rovnako dielom autora, ktorý svoju látku dokonale ovláda. Dosahuje efektu metódou magického realizmu" - tak vás víta už tak dosť morbídna obálka McEwanovho diela Betónová záhrada (The Cement Garden, 1978). Určite to nie je knižka, po ktorej siahnete v kníhkupectve len tak náhodou. Ja som sa k nej dostala po prečítaní Pokánia. Listovala som si v nej, nevediac o čo ide a jedoduchý paperbook mi pripomínal skôr zborník laickej literatúry. Náhodou som sa dostala práve cez tie vyzývavé časti, samozrejme som nevedela o čo ide, ale úryvky ma upútali. Tak prišlo 1000,- korún, ktoré som našla (doslova to považujem za znamenie zvrchu xD) a ja som si Betónovú záhradu objednala na Vianoce. Zhltla som ju hneď po rozbalení, za nejaké tie štyri hodiny. Ostala som omámená.
Je to životný príbeh štyroch detí: najstaršia Julia, jej brat Jack (ktorý je vlastne rozprávačm a autor sa s ním očarujúco stotožňuje), mladšia Sue a najmladší Tom. Ich otec, posadnutý poriadkom, vybudoval v ich záhrade spleť betónových cestičiek a chystal sa vytvoriť aj plochu na hranie, dostáva však infarkt a umiera. Pár týždňov na to umiera aj ich chorľavá matka a deti sa v strachu, že ich rozdelia a dajú do domova, siahnu po skutočne poslednom riešení. Rozhodnú sa nikomu nič nepovedať a matku SPOILER zabetónujú v pivnici do drevenej bedne KONIEC SPOILERU. Jack bojuje s pubertálnymi problémami, čelí posmeškom a nezáujmu zo strany svojich sestier a rozmaznanosti svojho malého brata, ktorý si vyžaduje čoraz viac pozornosti. Julia si ale privedie domov priateľa (ktorý mi neskutočne pripomína čokoládového magnáta z Pokánia xD Úplne vidím jeho úlisné chovanie, fúziky a napomádované vlasy) a ten sa o pivnicu začne zaujímať. Deti sú čoraz zúfalejšie zo vzájomných vzťahov a ku koncu sa dokonca Julia s Jackom vrátia aj k spoločným "hrám" s ktorými ste konfrontovaný už na začiatku. Záver je ale skutočne nečakaný a keď už si myslíte, že to byť horšie nemôže, odhalí Juliin frajer ich veľké tajomstvo.
Mám z tejto knihy komplex. Ako povedala Polly, stále mám pred očami červenú stoličku pri bedni s cementom. A prasklinu ktorú ukazuje Sue Jackovi... len záblesk svetla v tme a v tej škáre niečo, čo malo ostať skryté.... McEwanove pocitové opisy sú presne tým nad čím rozmýšľate vo voľných chvíľach sami. Je to čo robím správne? Smeruje môj ničotný život niekam? Je to majster svojej ligy a prisahám, že ak mi nájdete autora, ktorý sa k čitateľom dostal tak blízko, spálim všetky jeho knihy (len cez moju mŕtvolu xD). Milujem Iana McEwana, milujem Betónovú záhradu a milujem čakanie na Na pláži. Ak budete mať pár Eur navyše, určite ich nechajte v kníkupectve za túto knižku.
Je to životný príbeh štyroch detí: najstaršia Julia, jej brat Jack (ktorý je vlastne rozprávačm a autor sa s ním očarujúco stotožňuje), mladšia Sue a najmladší Tom. Ich otec, posadnutý poriadkom, vybudoval v ich záhrade spleť betónových cestičiek a chystal sa vytvoriť aj plochu na hranie, dostáva však infarkt a umiera. Pár týždňov na to umiera aj ich chorľavá matka a deti sa v strachu, že ich rozdelia a dajú do domova, siahnu po skutočne poslednom riešení. Rozhodnú sa nikomu nič nepovedať a matku SPOILER zabetónujú v pivnici do drevenej bedne KONIEC SPOILERU. Jack bojuje s pubertálnymi problémami, čelí posmeškom a nezáujmu zo strany svojich sestier a rozmaznanosti svojho malého brata, ktorý si vyžaduje čoraz viac pozornosti. Julia si ale privedie domov priateľa (ktorý mi neskutočne pripomína čokoládového magnáta z Pokánia xD Úplne vidím jeho úlisné chovanie, fúziky a napomádované vlasy) a ten sa o pivnicu začne zaujímať. Deti sú čoraz zúfalejšie zo vzájomných vzťahov a ku koncu sa dokonca Julia s Jackom vrátia aj k spoločným "hrám" s ktorými ste konfrontovaný už na začiatku. Záver je ale skutočne nečakaný a keď už si myslíte, že to byť horšie nemôže, odhalí Juliin frajer ich veľké tajomstvo.
Mám z tejto knihy komplex. Ako povedala Polly, stále mám pred očami červenú stoličku pri bedni s cementom. A prasklinu ktorú ukazuje Sue Jackovi... len záblesk svetla v tme a v tej škáre niečo, čo malo ostať skryté.... McEwanove pocitové opisy sú presne tým nad čím rozmýšľate vo voľných chvíľach sami. Je to čo robím správne? Smeruje môj ničotný život niekam? Je to majster svojej ligy a prisahám, že ak mi nájdete autora, ktorý sa k čitateľom dostal tak blízko, spálim všetky jeho knihy (len cez moju mŕtvolu xD). Milujem Iana McEwana, milujem Betónovú záhradu a milujem čakanie na Na pláži. Ak budete mať pár Eur navyše, určite ich nechajte v kníkupectve za túto knižku.


Mne z tej knihy bude uz navzdy tazko.....;// aj z cakania na Plazi...aj z hrozneho prebudenia v Pohostinnosti cudzincov...aj z bizarneho priatelstva v Amsterdame...
on sa tazko predychava, je to akoby v nas prebudzal vsetko, co mame v sebe starostlivo pochovane x)