Mojim miestom nr. One ostáva a navždy ostane moravské mestečko Lednice (Lednica po našom :-D). Chodíme tam už neskutočne dlho, odkedy si vôbec pamätám a pred niekoľkými rokmi vystriedal chatku luxusný ale lacný penzión s vrátkami do zámockej záhrady. Lednický zámok je najkúzelnejším kúskom tejto planéty. Kľudne sa tam môžete stratiť, nakoniec či chcete alebo nie vyleziete buď pri minarete, zámku alebo Janovom hrade. V meste naviac majú tie najlepšie bramboráky s kuracím mäsom.
Jazdíme tam každý rok, povinne. Neviem si predstaviť leto bez inšpirujúcich lednických jazierok, agresívnych labutiakov alebo chládku starého rozprávkového zámku. Moja mama tam chodila na výšku, ešte stále jej závidím. Ak by som mala ísť na záhradnú architektúru, bude to len kôli mestu a jeho atmosfére. Ak budete mať niekedy čas a chuť po dobrodružstve, určite do Lednice zájdite. Po diaľnici je to z BA len hodinka a pol a tie zážitky už vám nikto nevezme. Mne ten z labutiakom určite nie :-) Ale spomienka čo sa mi viaže práve k tomuto miestu? Je ich určite plná kopa... možno ako sa sestra šmykla na zabahnenom brehu a zahučala do najzelenejšej vody, aká sa tam nachádza. Alebo ako sme chytali rosničky. Je ich fakt plno... A sú len moje.
V mojom srdci navždy ostane aj francúzsky zámok Vaux le Vicomte, ktorý som navštívila minulú jeseň. Nebolo vtedy ideálne, ale zámok aj jeho francúzska záhrada, pozvoľne prechádzajúca do anglického parku, žiarili. Možno ani neľutujem, že ma baby donútili šlapať okolo vodnej priekopy (nieee načo by nám boli v baroku mosty, že?). Síce som si to odkrútila iba do polovice, naviac som sa stratila a skoro si vyvrtla členok, ale bolo tam ako zo správneho dokumentu od BBC. Pekne teplúčko, kúsok pod mrakom a Andy Čanecký v ružových barokných šatách s pávím perom za klobúkom. Aj on bol kúzelný, už nikdy nebude. Pochybujem, že sa mi podarí navštíviť Vaux le Vicomte znova, ale určite naň nezabudnem. Bol proste úchvatný.
A Paríž. Paríž, určite však viac jeho historické centrum ako nejaké jeho odpudivé moderné centrum. Pretože Veľký oblúk je šeredný gigant. Raz by som chcela mať malý bytík niekde oproti centru Pompidou. Mekka umenia a naviac pozoruhodná spleť farebných trubiek. Paríž má svoj vlastný život, akoby vôbec nepatril svetu v ktorom žijeme. Paríž proste žije heslom Carpe Diem.
Spomienok na Paríž je neúrekom, od vône palaciniek na Plaz dela Concorde po Eiffelovku alebo nočnú plavbu mestom, ktorá bola nezabudnuteľná už len zimou ktorú bola schopná produkovať. Ale Notre Dame v noci, to je niečo kúzelné. Naháňa strach, ale naviac je tak... úctyhodný. A budí rešpekt. Musím priznať, že som sa skoro rozplakala, keď som doň vkročila.
V neposlednom rade musím spomenúť bratislavskú Obchodnú. Možno sa budete diviť, ale je to proste tak. Obchodná má svoju atmosféru a hoci by mnohí nazvali jej atmosféru smradom a kopou ľudí, kašlem na vás. Je to moje malé potešenie, ktoré môžem navštíviť viac ako raz do roka a v lete najradšej zájdem do neďalekej letnej čitárne, ktorá si ma získala po prvej návšteve. Učievam sa tam, pretože aj keď je v centre, pod Michalskou, je tam ticho a kľud. Skoro nikto tam nepáchne. A samozrejme kebab na Zochovej, Svet kníh a Brloh zastrčený na Heydukovej. Plus malá ulička popri Slovenskej filharmónii, ktorá ukrýva najväčší umelecký veľkosklad Merkantil, kam si chodíme po nové dosky, keď tie staré zaslúžene odrobia svoje xD
A na záver anketová otázka: aké miesto považujete vy za vášmu srdcu najbližšie? Viem, že v každom z nás sa niečo nájde. Len treba zaloviť...


Laminine LPGN, Omega3, Young skin http://galusa777.com/katalog/laminine.php