Únor 2009

Slumdog Millionaire. The chaiwallah did it again...

28. února 2009 v 14:51 | Indiou posadnutá "K" |  Media
Ako dokázal chlapec s najväčšieho bombajského slumu vyhrať desať miliónov Rupií a ešte stále môže získať viac? Podvádzal? Alebo to tak všetko malo byť? Také veci sa možno predsalen stávajú... Pretože Jamal Malik skutočne každú opoveď na otázku v Milionárovi poznal, každú jednu odpoveď mu poradil život, ktorý si prežil...
Vynachádzavý chalan, ktorý prišiel o matku kvôli extrémistom v Julu a neskôr aj o brata, pretože od neho v podstate odišiel hľadá celý svoj život len jedinú vec: detskú lásku Latiku, ktorej sa nepodarilo spolu s nimi ujsť od mafiána Mamama. Nájde ju opäť po rokoch, ako robí tanečnicu (panny majú najväčšiu cenu, veď viete) a vďaka bratovi Salimovi, ktorý Mamama zastrelí sa mu ju podarí zachrániť. Opäť ju však stráca, keď sa ju Salim rozhodne "za odmenu" znásilniť. A tak prichádza nielen o tretieho mušketiera (ktorému nikdy nedokázali prísť na meno) ale ostáva úplne sám. Lenže keď sa rozhodne pomôcť kolegovi v call centre a nachvíľku ho zaskočí, nájde cez systém Salimovo číslo a cez neho nakoniec aj Latiku. Tá je ženou najväčšieho bombajského mafiána Javeda, ktorý má pod palcom snáď celé mesto a sám Salim mu robí poskoka. Poprosí Latiku, aby s ním ušla no Javedovi muži ju dostanú skôr ako sa vôbec stihnú stretnúť. Vie, že sa Latika bude pozerať, preto sa prihlási do hry Kto chce byť milionárom? a vďaka životu, ktorý prežil sa dostane až na hranicu desiatich miliónov Rupií. Hra však ohlási koniec a na druhý deň ho čaká posledná otázka, ktorá ho donúti o sebe pochybovať. Pretože to bola jediná vec ktorú nikto z nich nikdy nevedel. Bude Jamal niekedy so ženou, ktorú neprestal nikdy milovať ? Kto vie, možno v skutočnosti príde o všetko... Tak ako tak: celá India mu leží pri nohách a modlí sa, aby bolo všetko ako má.
A ja som v tu ránu pochopila prečo získal Slumdog Millionaire osem Oscarov. Pri tom filme vystriedate snáď všetky možné ľudské emócie cez radosť, smiech, smútok, šok a hlavne napätie pri Jamalových odpovediach a jeho vypočúvaní na policajnej stanici. Pri poslednej otázke som ostala primrazená na stoličke a oči ma začali štípať, tak som zabudla žmurkať. Navyše je Dev Patel tak chlapčensky roztomilý, až sa stáva postavou, ktorú nebudet schopný nenávidieť. Jemu budete držať palce až dokonca aj keď nechcete. Film je navyše natočený veľmi zaujímavo, pohľady na chudobné Julu a "poamíkovaný" Bombaj sú úchvatné o päťhviezdičkovom Taj Mahale ani nehovorím :D A hudba! Aká to hudba...Doslova akčný soundtrack s netradičnými skladbami.. Ono je to niečo ako tradičná indická hudba kombinovaná s Bollywoodom. No geniálne proste, ak sa mi ten OST podarí zohnať, budem ako slniečko xD. No a na dôvažok vám kvalitu tohoto snímku môže dokázať ďalších 64 cien a 28 nominácii, ktoré získal. Danny Boyle na hrad! Takže chcete vedieť ako Jamal dopadne? Hor sa do kina. Film mal u nás premiéru 26. februára a určite to neoľutujete :-)

Jamal Malik: "When somebody asks me a question, I tell them the answer."


Aj ja odhaľujem svoju skromnú zbierku!

21. února 2009 v 10:59 | "K" |  Abeceda
Ráno som vzala do ruky foťák, že sa konečne pridám do skupiny šikovných ľudí, ktorý mali toľko energie sprostredkovať svetu svoje osobné knižnice. Takže som to všetko pekne pofotila, ale asi tri som musela zmazať, pretože boli nekvalitné. Tam sa ale jednalo prevažne o malé kôpky, ktoré mám pri monitore a štyri časti Plochozeme, ktoré bohžiaľ ostali odcudzené od poličky so sériami, pretože som ich nevedela nikam napchať. Chuďatka teraz spočívajú v komode spolu s troma mangami, ktoré vlastním :D Dobre! Takže začneme...

Obrázky nájdete pod perexom označené rovnakými číslicami ako odseky, ktoré sa daných fotiek týkajú. Za pochopenie tohoto rozmiestnenia vám ďakujem :D

(1) Tak tento gigant nie je až taký gigant. Knižnica má síce dva metre do výšky, ale mne nestačí a zaplnila som ju v priebehu asi dvoch rokov. Na najvyššej latke trónia Traja pátrači. Nie sú síce kompletný, ale touto cestou musím poďakovať strýkovi, ktorý sa svojich miláčikov vzdal v môj prospech. Ďalej tam máme Babylon od Margity Figuli, ktorý pribudol pred niekoľkými mesiacmi od babky, skvost Stručné dejiny nadávok a sprostých slov, Zamarovského knihy: Za siedmimi divmi sveta, Objavenie Tróje a môjho obľúbenca Bohovia a hrdinovia antických bájí. Dva poklady od Joshu Sauera, ku ktorým som prišla vo Viedni na výstavách - NichtWeihnachten a NichtLustig. Nalseduje moja obľúbená polička tejto časti - Hellboy: Spoutaná rakev a Melouchy (patrí sem aj Stratená armáda, ale tá je na intráku momentálne), Marji Satrapiová a prvá časť Persepolisu, komixový Hobbit, Hobbit originál a ešte nejaké bokovky k Pánovi Prsteňov, fotografické katalógy Paríža aaaa román môjho detstva Usmievať sa zakázané. Určite pripravím recenziu, pretože táto knižka je fakt roztomilá. No a potom polica s mega knihami ako sú Symbolizmus, Kniha tajomných miest z tohtoročných Vianoc, Stratené civilizácie a Bohumír Mráz z ktorého sa učíme na dejinách. Nesmú chýbať ani Slovenské rozprávky I. a II., Biblia od Gustava Dorého ako u správneho grafika a ilustrovaný Da Vinciho kód, ktorý bol na babku príliš ťažký, tak som ho vymenila za svoj obyčajný - a veľmi to neskôr oľutovala. A ešte moja drahá Sfinga 5, z ktorej čerpám tajomstvá minulého sveta.

(2) Prejdeme ale k polici, ktorá pribudla, keď mi knižnica nebola dosť. Tu kraľujú všetky knižné série, väčšina ale nekompletná. Navrchu je to trilógia New Yorku od Erica Browna, fakt fenomenálne sci-fi z budúcnosti a pár knižiek, ktoré sa ešte do tej škáry zmestili - autobiografia Edith Piaf a 180 ročný Latinsko - Český slovník. Potom je tuuu... Rada nešťastných príhod, ale tá je nedoplnená najviac, pretože neboli peniaze a čas čo spôsobilo, že som po čase presedlala na niečo iné. Hneď vedľa toho Narnia bez posledných dvoch dielov. Napríklad Lewisa mám strašne rada aj napriek jeho tendencii písať túto ságu pre malé deti, takže je to trocha naivnejší (a extrémne symbolický) text. Je tam Dracula, ktorého som prečítala snáď tisíckrát... a Dan Brown bez Da Vinciho kódu, ktorý bol priveľký a bez Digitálnej pevnosti od ktorej ma odradili. Začínajúca zbierka Jane Austenovej, v lete sa chystám na Emmu a Rozum a Cit, snáď mi to víde. Potom Shakespeare - Sen Noci svätojánskej a Hamlet (Sonety ležkajú na nočnom stolíku). Polička za milión - Harry Potter bez poslednej časti, Eragon a Eldest (dúfam, že sa k Brisingru dostanem už čoskoro, aj keď už poriadne neviem ako Eldest skončil xD) a dve časti Pána Prsteňov (prečo dopekla mám zvyk vynechávať prvé alebo posledné knihy?). Na poslednej poličke skončili knižky ako Stopárov sprievodca po galaxii, Sirmarillion, Svätá krv a Svätý grál, McEwan (Betónovú záhradu mám stále u spolužiačky x( vrr...) a z Lacných Kníh Ravik a jeho Poklady pod námi. Zaujme, ale možno je tam trocha veľa faktov. Chýba mi dočítať poslednú kapitolu.

(3) No a polička s knihami, ktoré som nemala kam dať - starý Traja pátrači, nejaká tá Agatha Christie ku ktorej ma v puberte priviedla maminka - a spôsobila, že lásky k Poirotovi a detektívkam sa neviem vzdať dodnes, Odviate vetrom (stále neprečítané xD ale plánujem si ho zviať toto leto do Lednice), Karel Čapek: Krakatit (Válka s Mloky STÁLE na intráku) a Frankenstein. Zbytok sú DVD-čka, roztriedené podľa abecedy (fuuj puntičkár a detailista) na ktoré som patrične hrdá :D... No a navrchu je masívny dvojdielny Don Quijote a Kaligrafia.

Tak ste sa snáď zabavili, spoznali ste bližšie môj svet (čo sa nestáva každému) a našli ste podobnosti s tým svojím :-) ... A mne to pripomenulo, že už by sa patrilo podnonášať domov knihy z Bratislavy... ešte aj môj úbohý Wolverine tam je (som hrdým vlastníkom dvoch zväzkov Wolverinea, ktoré vydal Netopejr v sérii Komixové legendy)! Nabudúce možno nafotím celú izbu ak budem mať dosť síl upratať. Tak toho sa dočkáte v roku 2012 pred koncom sveta ;-)....


Malá vďaka všetkým čo mi stoja po boku. Fiktívny i tí skutoční.

20. února 2009 v 10:14 | iba JA |  Letters for Elliot
Rozmýšľam, prečo sú životy fiktívnych postáv tak príťažlivé. Je to ich schopnosťou ideálne sa zamilovať? Ich skutočne neskutočnou a zamilovaniahodnou inteligenciou? Alebo je to tým úžasne farebným svetom, ktorý dokáže dvihnúť deprimujúcu náladu jedným pohľadom (viem, že mnohí nevedia o čom je reč: k tomu sa dostanem). A pretože i napriek všetkých strašným problémom sú títo ľudia šťastný, pretože majú svoj tím, svoju rodinu, svojich dodávateľov endorfínov... kohokoľvek po svojom boku, je život ľahký aj s vražedným upírom za zadkom.

Ale nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo robí šťastnou mňa samú keď nesnívam. Obyčajnú priemernú osobu, ktorá patrí k hŕstke tých, ktorý si hlúpo myslia, že sú niečo extra keď študujú na upadajúcej ŠÚV-ke. Nemám nič čo by mi túžil niekto vziať. Malú skrinku so svojimi knižnými sériami, ktoré sú mi soľou života. Hŕstku bližších priateľov a hŕstku kamarátov. Malé uchýlky čítajúce strkanie si tyčiniek do banána a pohľad na Žilinskú presvietenú slnečnými lúčmi. Pár predstáv do neistej budúcnosti, ktoré sa dajú nazvať skôr hlúpimi snami a svoju lásku k zákutiam tohoto nechutného sveta. A kde je ten krásny? Vo filmoch? V reklamách? Či v knihách? A potom, prečo všetci podvedome snívajú...

Takže ďakujem všetkým... J.R.R. Tolkienovi a J.K. Rowlingovej za to, že napísali niečo, čo ma drží nad vodou, keď mám najhoršiu náladu. Criminal Minds, Big Bang Theory a NUMB3RS za to, že som hladná po informáciách. Flynnovi Carsenovi, Alexovi O´Connelovi a Indymu Jonesovi, že vo mne vypestovali lásku k histórii našich kultúr, keď ešte stáli za to. A Pushing Daisies za to, že ma donútili vnímať svet z ich strany. A hlavne všetkým mojim blízkym blogerom i neblogerom, že ma k týmto malým radostiam priviedli. Bez vás by to nebolo ono. Tu, na intráku, v škole, doma. To vy ste tie malé radosti.


Emily Lehman: "Trying to negotiate with him there will be like trying to diffuse a bomb with a Gremlin sitting on my shoulder pulling my hair."


Čo už tu bolo snáď stokrát od vzniku prvej blog.cz domény...

18. února 2009 v 17:06 | n-a-s-r-a-t-á "K"
Niekedy si len tak zapnem blog.cz a lovím v aktuálnych článkoch. Je tak smutné, že nenachádzam žiadny seriózny titulok, ktorý by ma pritiahol. Všade samé 3.5 Pixelky a Nahoď se JaQ Miley Cyrus. Ak už nakoniec narazím na čo-to, vykľuje sa z toho článok totálne skopírovaný z googlu alebo iného šikovného vyhľadávača nacapený na akčne ružovú plochu, kde je text takmer nečitateľný. Rada by som povedala: pozdvižení, poďme brojiť proti neserióznemu blogovaniu, ale nie som Chuck Norris...
Tento článok možno má byť len jemným varovaním ako prilákať ludí (veľmi silne pochybujem, že tomuto niekto uverí, keďže o tej mojej sa tiež nedá hovoriť ako o priekopníckej), tak dúfam, že ma žiadny admin ružového blogu o Asley Tisdale alebo VanEsSe HuDgenS nenahlási administrátorovi xD.

Čo ma dokáže dostať najviac sú určite menu prehľadné asi ako Barcelona za futbalovej sezóny a miešajú sa tam veci ako Kabát, Zvížátka, Emo a Zac Efron. Ja viem, že je blog prezentáciou toho, čo má dotyčný admin najradšej a čo ho zaujíma, ale kam sa dopekla podel zdravý rozum? Naviac ak všetkým týmto rubrikám predchádza stoh vecí ako anketa o tom, ako sa máš, počítadlá o svetovej populácii, všemožné linky na hlasovania a animácie mesiaca, nikoho už potom nebaví rolovať až nakoniec. Aj to dokáže rozboľavieť prstík a rozvrzať myšku.
Kombinácia žltej a ružovej je síce celkom príjemná ak sa nepreháňa a ak sa nejedná o divokú party geometrických tvarov, tvárí tridsiatich rôznych celebrít a písmo rovnakej farby ako je podklad. Možno je to špeciálna šifra pre ľudí, ktorý si myslia, že nikto iný si text nedokáže očierniť, aby si prečítal článok, z toho je nakoniec SPAM na hlasovanie v podradnej súťaži o najlepší blog bez konkurencie. No zabite ma, ale kombinácie tisícich farieb, spolu nesúvisiacich ani len odtieňom je úplný zločin. JE to vec vkusu a u mňa sa skôr jedná a profesionálnu deformáciu...Nie, záhlavie s nápisom Milujem odznaky a ty? tiež veľmi nepriláka... A design sa nepíše DESING! Omg... Toto je presne o tom, čoho už sa týkal článok kolegyne Asheen.
A prečo som na blogu o Twilight našla fotky prefetovanej príkladnej matky Britney Spears, tomu tiež veľmi nerozumiem. Ak už si niekto založí blog so zameraním na určitú tému, ktorá je navyše aj v adrese, nech už sa toho drží. Apropo adresa blogu: ak je niečo origiálne a nie je toho všade plno, jednoduchšie sa to hľadá. Chvíľu mi trvalo kým som sa zorientovala na scéne s blogmi o Jonas Brothers a neraz som narazila na blog, ktorý sa snažil upozornenie Táto doména nie je k dispozícii vyriešiť pomlčkami a nerozlúšitelnými znakmi. Proste sa zmierte s tým, že blogov o HSM je na svete milión päťstotisíc a všetky pomlčky už sú obsadené. Už to nedáte asi ani morzeovkou.
Keď už niečo kopírujeme odstránime URL z textu....
...nepíšeme nezmyselné články o tom čo budeme papať a nespoliehame sa na existenciu Devypatlátora...
... a nespôsobujeme infarkty pozadím ako je toto (v tomto prípade obsah trocha zachraňuje sičuejšn).

Z mojej strany by to bolo všetko. Som náročná a nechutná, zaslúžim si ukameňovať. Move bitch get out the way, get out the way! Veď aj tak nikdy nebudem mať návštevnosť ako blog, ktorý zverejňuje nezaujímavé fotky Britnéj Spírs ako obeduje so svojim producentom. Bože to je ale... šokujúce. 


Veľmi krátko o Narnii na cédečku.

18. února 2009 v 12:29 | "K" zasa frčí na šansóne |  Media
Už dávno tu nič podobné nebolo, preto som sa v krátkej neprítomnosti svojej schopnosti urobiť niečo v ľubovoľných grafických programoch, rozhodla namotať vás na trocha francúzskeho šansónu.
Volá na Yann Tiersen a je to multitalent. Muž, ktorý dokáže hrať zároveň na akordeón a klavír sa ani inak nazvať nedá. Má 39 a za sebou už niekoľko skvelých albumov vrátane dvoch soundtrackov - určite mnohí z vás poznajú Améliu z Montmantru, ale o tej tu teraz reč nebude.
Teraz vám poviem niečo o malom zázraku zvanom L´Absente. Je to disk plný rozprávok a melódií, ktorých sa nezbavíte ani keby ste veľmi chceli. Mnohé boli použité už v Amélii a tiež patrím k tým, ktorý si Yanna našli práve touto cestou. A vďaka Martike, ktorá má donútila stiahnuť jej tieto dva albumy.
Vždy keď ho počúvam, musím myslieť na Paríž... na kolotč v La Défense, na Luxemburské záhrady a Champs Elysées. Je mi ľúto, že sme nemohli ostať dlhšie, ale som vďačná i za spomienky, ktoré som si odniesla z toho týždňa. Hudba Yanna Tiersena je Francúzsko po zotmení. Francúzsko ktoré žije tým plným životom. Okamžite vám pripomenie vínne pivničky, lunaparky...a vnesie vám do srdca túžbu aspoň raz žiť týmto životom. Bez plánov do budúcnosti a dobrodružstvom v krvi. Milujem vďaka nemu Francúzsko. Niekedy je to proste len on a Edith Piaf. Dvojka, ktorá ma donúti milovať.
L´Absente je krabička plná pokladov.

Podivuhodný prípad Benjamina Buttona.

8. února 2009 v 11:04 | "K" s iným prístupom k životu |  Media
"Už som ti hovoril, ako do mňa sedemkrát udrel blesk?"
Keď som pred niekoľkými hodinami odchádzala do kina, nemala som ani zďaleka predstavu čo ma čaká. A to čo si ma našlo bolo nakoniec niečo, čo mi zmenilo život.
Caroline je so svojou umierajúcou matkou v nemocnici práve v deň, keď sa na Ameriku rúti hurikán Katrina. Matka ju požiada, aby jej prečítala istý denník, vraj je to to jediné čo ešte chce urobiť. A tak Caroline hrubý denník otvorí a tri neskutočné hodiny sa začínajú.
"Narodil som sa za veľmi podivuhodných okolností." - Benjamin sa narodil do rodiny výrobcu gombíkov práve v deň keď sa skončila prvá svetová vojna, jeho matka pri pôrode zomrela. Jeho otec ho považoval za monštrum, preto ho pohodil na schodoch starobinca, kde ho nachádza opatrovateľka Queenie. Dieťa je choré, má zákal, artritické kosti, stuhnuté končatiny. Narodilo sa vo veku osemdesiatich rokov a lekár mu nedáva veľké nádeje. Queenie sa ale bábätka ujme a vychováva ho ako svoje vlastné. Benjamin vyrastá v prostredí, kde je každý rovnaký. Každodenná rutina ho upokojuje, no kdesi vovnútri vie, že je iný. A potom ju stretne...
Daisy je päťročná vnučka jednej z obyvateliek starobinca. Len ona mu verí, dokonca považuje za úchvatné, aký je iný. To práve ona bola jeho prvou láskou... Benjamin stretáva v dome plno ľudí, ktorý mu ovplyvnili život. Naučil sa niečo o strate blízkych a o tom, že sa musí spoliehať hlavne sám na seba. A keď má okolo osemnástich, neustále však vyzerá ako zdravší šesťdesiatnik, vezme náhodnú prácu na lodi pod vedením umelca a kapitána Mikea. Ten ho prvý raz vezme do bordelu, neskôr sa opije v bare s vlastným otcom, ktorý ho neustále chodí sledovať. Benjamin odchádza z domova s kapt. Mikeom a precestuje prístavy celého sveta. V Murmansku stretáva prvú ženu, ktorá ho skutočne milovala. No i Elizabeth ho po čase opúšťa a Benjamin sa vracia domov, už má okolo dvadsiatky. Týždeň po jeho návrate sa stretne s Daisy. Je rozlietaná, urozprávaná a pre neho predstavuje najkrajšiu ženu akú kedy videl. Obaja sa stále milujú, no keď ju Benjamin odmietne, vráti sa späť do New Yorku a snaží sa zabudnúť. Preto príde Ben na jej vystúpenie a opäť sklamane odchádza s prázdnou, keď zistí, nakoľko sa jeho priateľka zmenila. A on neustále mladne a mladne...
Do konca sa toho udeje ešte strašne veľa. Mojou úlohou ale bolo navnadiť vás, nie spoilerovať ako divá, takže to zatiaľ stačí. Ale asi som našla svoj obľúbený flm a neviem sa dočkať, kedy ho už budem môcť mať doma. Potvrdzujem, už dlho som v kine neplakala a tento film vám ukáže, ako si treba vážiť života. Pretože ten je spleťou malých náhod a keby sa len jedna vec stala inak, neviete čo by sa mohlo stať. Film má skoro tri hodiny, ale natoľko vás vtiahne do deja, že sa nenudíte ani nachvíľku a prežívate s Benjaminom každú jednu sekundu jeho života. Navyše hudba je kúzelná, Cate Blanchettová krásna a Brad Pitt zamilovaniahodný. Prvý film, po Zoznámte sa Joe Black, v ktorom sa na ňom dokážem pozerať aj s istou dávkou náklonnosti :D
Podivuhodný prípad Benjamina Buttona je skutočne podivuhodný, má 13 nominácii na Oskara a myslím si, že si ich zaslúži všetky. A na záver ešte citát, ktorým sa film končí. A ktorý ma naprosto zabil:

Benjamin Button: "Along the way you bump into people who make a dent on your life. Some people get struck by lightning. Some are born to sit by a river. Some have an ear for music. Some are artists. Some swim the English Channel. Some know buttons. Some know Shakespeare. Some are mothers. And some people can dance."

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...