Ale nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo robí šťastnou mňa samú keď nesnívam. Obyčajnú priemernú osobu, ktorá patrí k hŕstke tých, ktorý si hlúpo myslia, že sú niečo extra keď študujú na upadajúcej ŠÚV-ke. Nemám nič čo by mi túžil niekto vziať. Malú skrinku so svojimi knižnými sériami, ktoré sú mi soľou života. Hŕstku bližších priateľov a hŕstku kamarátov. Malé uchýlky čítajúce strkanie si tyčiniek do banána a pohľad na Žilinskú presvietenú slnečnými lúčmi. Pár predstáv do neistej budúcnosti, ktoré sa dajú nazvať skôr hlúpimi snami a svoju lásku k zákutiam tohoto nechutného sveta. A kde je ten krásny? Vo filmoch? V reklamách? Či v knihách? A potom, prečo všetci podvedome snívajú...
Takže ďakujem všetkým... J.R.R. Tolkienovi a J.K. Rowlingovej za to, že napísali niečo, čo ma drží nad vodou, keď mám najhoršiu náladu. Criminal Minds, Big Bang Theory a NUMB3RS za to, že som hladná po informáciách. Flynnovi Carsenovi, Alexovi O´Connelovi a Indymu Jonesovi, že vo mne vypestovali lásku k histórii našich kultúr, keď ešte stáli za to. A Pushing Daisies za to, že ma donútili vnímať svet z ich strany. A hlavne všetkým mojim blízkym blogerom i neblogerom, že ma k týmto malým radostiam priviedli. Bez vás by to nebolo ono. Tu, na intráku, v škole, doma. To vy ste tie malé radosti.


jj..to je presne to, co drzi nad vodou aj mna... (okrem toho, ze verim, ze ma caka skvela buducnost XDD hehe)...ked je blby den, tak si vecer nieco pustim, zrelaxujem, zasmejem sa a dufam, ze niekto taky zivot naozaj ma xDD