Malá vďaka všetkým čo mi stoja po boku. Fiktívny i tí skutoční.

20. února 2009 v 10:14 | iba JA |  Letters for Elliot
Rozmýšľam, prečo sú životy fiktívnych postáv tak príťažlivé. Je to ich schopnosťou ideálne sa zamilovať? Ich skutočne neskutočnou a zamilovaniahodnou inteligenciou? Alebo je to tým úžasne farebným svetom, ktorý dokáže dvihnúť deprimujúcu náladu jedným pohľadom (viem, že mnohí nevedia o čom je reč: k tomu sa dostanem). A pretože i napriek všetkých strašným problémom sú títo ľudia šťastný, pretože majú svoj tím, svoju rodinu, svojich dodávateľov endorfínov... kohokoľvek po svojom boku, je život ľahký aj s vražedným upírom za zadkom.

Ale nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo robí šťastnou mňa samú keď nesnívam. Obyčajnú priemernú osobu, ktorá patrí k hŕstke tých, ktorý si hlúpo myslia, že sú niečo extra keď študujú na upadajúcej ŠÚV-ke. Nemám nič čo by mi túžil niekto vziať. Malú skrinku so svojimi knižnými sériami, ktoré sú mi soľou života. Hŕstku bližších priateľov a hŕstku kamarátov. Malé uchýlky čítajúce strkanie si tyčiniek do banána a pohľad na Žilinskú presvietenú slnečnými lúčmi. Pár predstáv do neistej budúcnosti, ktoré sa dajú nazvať skôr hlúpimi snami a svoju lásku k zákutiam tohoto nechutného sveta. A kde je ten krásny? Vo filmoch? V reklamách? Či v knihách? A potom, prečo všetci podvedome snívajú...

Takže ďakujem všetkým... J.R.R. Tolkienovi a J.K. Rowlingovej za to, že napísali niečo, čo ma drží nad vodou, keď mám najhoršiu náladu. Criminal Minds, Big Bang Theory a NUMB3RS za to, že som hladná po informáciách. Flynnovi Carsenovi, Alexovi O´Connelovi a Indymu Jonesovi, že vo mne vypestovali lásku k histórii našich kultúr, keď ešte stáli za to. A Pushing Daisies za to, že ma donútili vnímať svet z ich strany. A hlavne všetkým mojim blízkym blogerom i neblogerom, že ma k týmto malým radostiam priviedli. Bez vás by to nebolo ono. Tu, na intráku, v škole, doma. To vy ste tie malé radosti.


Emily Lehman: "Trying to negotiate with him there will be like trying to diffuse a bomb with a Gremlin sitting on my shoulder pulling my hair."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly | Web | 20. února 2009 v 11:29 | Reagovat

jj..to je presne to, co drzi nad vodou aj mna... (okrem toho, ze verim, ze ma caka skvela buducnost XDD hehe)...ked je blby den, tak si vecer nieco pustim, zrelaxujem, zasmejem sa a dufam, ze niekto taky zivot naozaj ma xDD

2 Romana | Web | 20. února 2009 v 11:47 | Reagovat

hrozně krásně napaný článek,nevím co dodat : ) snad jenom že s těma knížkama a tak,že je to pravda,ono to dost pomáhá ..

možná proto,že ve skutečném životě nejsou tak dokonalé příběhy jako fiktivní,stojí za to si zvedat náladu právě něma .. : )

3 Loooki | Web | 20. února 2009 v 12:52 | Reagovat

Až mi je do plaču aká krásna nostalgia... :´)

volakedy, by som napisal, ze toto je moj zivot...dakoval by som Desperate Housewives(GA, Lost, GG, ER...atd),J. K.Rowlingovej (S.Meyer som este vtedy nepoznal) hudbe a psovi, za to, ze ma to drzi nad vodou, ze zakial su tu tieto veci, nemusim mysliet, nejako na vsetko ostatne!

A potom sa to zmenilo, teraz dakujem, ze mi dop zivota vstupil clovek, ktoreho milujem a on miluje mna...

4 E.N. | 20. února 2009 v 12:56 | Reagovat

Tak toto mi je veľmi známe... Tento pocit. Vždy sa pozerám na tú svietiacu obrazovku a prajem si, aby aj mňa postretlo niečo také... Totižto moja éra "pravých priateľov" skončila v polovici štvrtého ročníka na základnej škole a odvtedy... možno je to aj moja chyba, možno som príliš cynická a sarkastická, až moc... Houseovská. Jednoducho... podstata je v tom, že mať niekoho tak neuveriteľne blízkeho, ako majú tie osoby, postavičky, úplne fiktívne, často nezmyselné, patetické, no zároveň úžasné. Majú to, čo nemám ja. Môžu sa o nich oprieť kedykoľvek, neboja sa im povedať aj tie najhlbšie tajomstvá. A aj napriek minulosti sa dokážu usmievať, pomáhať, rozdávať radosť a venovať niekomu natoľko láskavý úsmev, že to až zahreje pri srdci. A aj keď sa pohádajú, vedia sa dať znova dokopy. Nech sa deje čokoľvek, stáť pri sebe... Asi je to okolnosťami, prostredím, osobami samotnými... Alebo snáď mysľou autora? Toho, čo to všetko píše. Jeho sny. Čo ak sa cíti presne tak, ako ty? Alebo ako ja? Neviem, či niečo také naozaj existuje... Možno je to len akási idea, spoločenská utópia v diaľke, ktorá sa nikdy nedá dosiahnúť. Alebo že to je len útecha pre všetkých... dôkaz, že niečo také naozaj jestvuje. Niektorí tomu veria. A niektorí dospejú k úsudku, že to je len fikcia.

Práve preto žijem svojími snami. Je to hlúpe. Je to detinské. Je to patetické a iracionálne. Ale je to tak skvelé a úžasné, mať vlastné univerzum, v ktoré verím, aj keď môj zdravý rozum mi hovorí, že šanca na jeho uskutočnenie je minimálna. Je to niečo, čo mi nikdy nikto nezoberie. Moja viera a moje sny. Práve preto sa budem snažiť, aby som ich uskutočnila. A aj keď prídu temné časy viem... že mi tieto sny niečo pripomenie.

Criminal minds a Pushing Daisies... Perly mojej zbierky, spoločne s Dexterom a HIMYM.

ok, lmao

5 StandyB | Web | 20. února 2009 v 14:00 | Reagovat

a Pushin diasies :D krasny milý serial :D...ktorý vie fakt potesit dusu....a knihy su asi najvacsi zazrak aky mohol vzniknut ponorit sa do deja prezivat vsetko s hlavnymi a vedlajsimi postavami.....oblubit si niekoho a mysliet potom na neho radost zo zivota :)....ale ako spomenula Polly ona ocakava ze ju nieco dobre v zivote caka...ale ja sa skor bojim ze nic mna v zivote dobre necaka bojim sa ze upadnem do zabudnutia.....ze stale sa budem schovavat za svojimi vyhovorkami typu ze neocakavaj nic dobre aby si potom nemusela byt sklamana :(

6 Romana | Web | 20. února 2009 v 15:33 | Reagovat

joj,počítáme spolu? :D každý den aspoň uvidíme,že to creepy největší číslo se o 1 zmenšilo :D :D a že je to i za několik nepočítaně vteřin :D

7 AYAmee | E-mail | Web | 21. února 2009 v 4:19 | Reagovat

Jééé, veľmi rada by som tiež ničo múdre k téme dodala, ale kuknite, koľko je hodín!? Mala by som ísť spať, ledva som vnímala tuto komentár slečny EN nado mnou... Och, oyasumi, idem sa nenápadne dostať do svojej izbietky, kým niekto nepríde na to, že som ešte hore... ^______________^

8 Joshua | E-mail | Web | 28. září 2011 v 7:13 | Reagovat

Dobrej blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...