Cesta do stredu Zeme. Vráťme sa nachvíľku do detstva...

1. března 2009 v 11:27 | "K" túži po dobrodružstve |  Books
Profesor Lindenbrock nachádza v antikvariáte starý islandský rukopis a so synovcom Axelom v ňom objavia krátku správu zakódovanú v runách a naviac i porozhadzovanú. Po smiešnej náhode rozlúšti Axel text a dozvedá sa, že zvitok napísal starý islandský alchymista Arne Saknussemm. Hovorí o tom, ako sa dostal do stredu Zeme a úspešne ho prebádal. Axel tuší, že ak by sa to dozvedel jeho strýko, chvíľu neposedí a donúti ho spadnúť do nebezpečenstva. Nakoniec sa však nad jeho úmornou snahou rozlúštiť zvitok zľutuje a tajomstvo mu vyzradí. A samozrejme: Lindenbrock neváha ani sekundu a berie so sebou synovca na výlet na Island. Tam k sebe priberú schopného Hansa, ktorý sa v teréne krajiny vyzná a mnohokrát im zachráni život. Profesor, Axel a Hans sa vrhajú do vyhasnutého krátera islandskej sopky, ktorá má byť vstupnou bránou do stredu Zeme. Pod povrchom nachádzajú spleť chodieb a zisťujú, že teória o vrelom jadre je hlúposť. Po niekoľkých mesiacoch bádania nachádzajú niečo neuveriteľné - tisíc míľ pod povrchom Zeme objavujú more s plážami a prehistorickými rastlinami, ktoré vyrastajú do neuveriteľných výšok. Profesor rozhodne, že more preplujú na druhý breh a tam rozhodnú čo ďalej. Nebezpečná búrka a morské živočíchy ich však vychýlia z kurzu a podľa buzoly zistia, že pláž na ktorej stroskotali je zrejme tá istá z ktorej vyrazili. Nakoniec však, po objavení nových prehistorických druhov a dokonca aj ozrutného jaskynného človeka, nachádzajú skalu označenú samotným Saknussemmom, no výbuchom spôsobia prebudenie podzemných síl. Niekoľko týždňov trpia v úzkej chodbe plnej lávy, kým im dôjde čo sa deje: nachádzajú sa v kráteri činnej sopky. Dostanú sa von spolu s lávou a popolom no určite sa už nenachádzajú na Islande. To Etna bola tou sopkou, ktorá ich vypľula z jadra Zeme. Po tejto únavnej skoro pol roka trvajúcej ceste sa vracajú domov do Hamburgu, no stále im nedá spávať, ako je možné, že prešli pod takmer celou Európou a napriek tomu sa im podzemné more prepluť nepodarilo. To však nie je pravda... Je až smiešne jedoduché zistiť čo sa stalo, keď sa Axel so strýkom nachvíľu zamyslia nad hrátkami prírody....

Ja som v detstve na Julesa Verna strašne zanevrela kvôli Deťom kapitána Granta. Ale dopekla, Cesta do stredu Zeme je tak strašne strhujúci príbeh! Verne písal jednoducho a pôvabne, pár slovami dokázal vyvolať obraz nádherne jasný a kúzelný. Jeho opisy sú očarujúce. A keď Lindenbrock zistil, že sa počas búrky zrejme obrátili, skoro som skapala kým som knihu nedočítala do konca a nezistila, že to tak nebolo. Kniha nie je hrubá, veľa času nezaberie ak sa jej chvíľku venujete a myslím si že stojí zato prečítať si ju. Je to milé dielko, ktoré vás vráti do detského snenia (v mojom prípade nonstopného snenia) o exotických diaľkach a nespočetných dobrodružstvách...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 StandyB | Web | 1. března 2009 v 12:22 | Reagovat

sakra vies co je nahoda? ze som sobotu akurat z tej knihy utierala prach :D....zeby som sa do nej aj zacitala?...:D

2 StandyB | Web | 1. března 2009 v 12:23 | Reagovat

btw nadherny desing ach pekar NED *zasneny výraz*

3 Polly | Web | 3. března 2009 v 11:48 | Reagovat

precitanie tohto clanku ma primälo uvazovat nad tym, co bola moja kniha detstva...

zistila som, ze ja som stale citala Chalupku Strycka Toma..... divne, ale chytalo ma to viac ako Verneovky a pritom som nad tou knihou stale plakala xD

4 Bára&Nika | Web | 3. března 2009 v 18:52 | Reagovat

Ahojky, napsala jsem ti na tvůj mail tak si ho prosím přečti :)

5 Bára&Nika | Web | 5. března 2009 v 16:02 | Reagovat

jasně tak posílám:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...