Duben 2009

Máj a Kytice. Okamžite dodať do knižnice!

24. dubna 2009 v 10:03 | "K" je očarovaná
Teď z mala města bran vojenský pluk vychází,
povolným krokem on zločince doprovází,
jenž v jeho středu jde jak jindy ozdoben.
Utichl množství hluk - leč znovu počne zas,
a mnohý v hluku tom vynikne silný hlas:
"To on, to on! Ty péra, kvítí,
klobouk, oko, jenž pod ním svítí!
Ten jeho plášť, to on, to on! To strašnýť lesů pán!"
Tak lidem ode všech voláno bylo strán;
a větší vzdy byl hluk - zbouřených jako vod -
čím blíže zločince zdlouhavý vedl chod.
- Karel Hynek Mácha, Máj; 3 časť, 3 strofa

Zvyk odchádzania z Lacnej knihy vždy s niečím novým sa tentoraz zredukoval na malú knižku za nejaké dve eurá - Karel Hynek Mácha: Máj a Karel Jaromír Erben: Kytice. Po "To najlepšie z českej poézie 19.storočia" si idem budúci týždeň.
Nad Májom som odjakživa ohŕňala nosom, nemala som cit pre poéziu. Ale tak, vravím si, čo budem aj naďalej za nevzdelanca a analfabeta, veď za skúšku nič nedám. A Mácha ma úplne dostal. Prečítala som ho dvakrát v priebehu týždňa a nevedela som ho pustiť z ruky. Naviac, keď som na tom bola najhoršie (počínajúca depresia, ponorková choroba, etc.) začala som sa učiť naspamäť svoju najobľúbenejšiu strofu (viď. vyššie). Chýba mi ešte šesť veršov, ale cítim istý pocit zadosťučinenia :D Pretože Máj je geniálne dielo plné legiend, dokáže krásne odviesť pozornosť od všetkého zlého (Vilém je na tom predsalen horšie) a nakoniec aj rozčaruje, keď dvihnete hlavu od veršov a zistíte, že ste úplne niekde inde ako ste si mysleli, že ste. Máj dostáva 15/10 :-)
Kytica taky tak. Marta mi sľúbila film, tak som teda zvedavá. Najradšej mám samotnú Kytici, potom Polednici a Vodníka. Ten ma nakonci úplne dostal takým tým svojím morbídnym spôsobom. A Vrba takisto. Erben je proste navoditeľ najtemnejšej rozprávkovej atmosféry. Potrebujem ho viac a viac.
A čím viac ich oboch mám, tým som za väčšieho blba. Tým viac nadomnou ohŕňajú nosy a krútia očami. Veď nech. Lebo tá malá knižka do vrecka je všetko čo potrebujem.


Reaper: Hello, my name is Sam. May I help You?

19. dubna 2009 v 10:41 | "K" má novinku |  Media
Sam slávi 21. narodeniny a začína ďalší deň svojho stereotypného života. Rodičia sa ale ráno chovajú dosť divne, nehovoriac o veciach, ktoré sa mu stanú počas dňa. Keď príde večer domov, rodičia mu oznámia nepeknú vec: za mladi paktovali s Diablom, kvôli istým problémom a sľúbili, že dajú dušu svojho dieťaťa až dovŕši 21 rokov. Deti si mať neželali a iku klamstvu donútený gynekológ im oznámil, že deti mať nemôžu. Takže no problem...

Lenže rok na to sa narodil Sam, ten má teraz 21 a je čas splácať dlhy. Diabol ho navštívi a oznámi mu, že ak nechce aby mu vzal do pekla matku, bude pre neho vykonávať istú prácičku. Sam dostane za úlohu posielať do pekla duše, ktoré odtiaľ ušli aby sa mstili, alebo vykonávali zločiny aj po svojej smrti. A tak sa stereotypný svet otáľajúceho Sama otočí naruby.
K Reaperovi som sa dostala cez Pro7, kde som videla ukážky a celkom ma zaujali. Lenže seriál má začať vysielanie tento pondelok okolo 22.15, takže mi to mohlo byť ukradnuté. Napadlo ma ale pozrieť sa na iserialy.sk a samozrejme sa tam nachádzala dokonca česky nadabovaná verzia z AXN. Kvalita je síce diskutabilná, ale pozerateľné to je.

Reaper je seriál stereotypný rovnako ako Samov život. Sam sa zobudí, stane sa mu niečo divné, dostane nástroj na chytanie duší, ten sa pokazí alebo je s ním iný technický problém, kamoši mu s tým pomôžu, zájdu k Josie pre informácie o duši v minulom živote, oblečú si špeciálny oblek a idú na lov. Nakonci sa Sam rozhodne zbaliť Andi, lenže mu niečo nevíde a tak to ostáva postarom. V troch častiach za sebou je dej dosť predvídateľný. Ale Reaper je taký veselý oddychový seriál. Nad dejom veľmi rozmýšľať netreba, hláškujúci Sock je celkom srandovný kamarát a Bret Harrison je proste ... roztomilý :P Je to celkom zaujímavý nápad, povedala by som. Ale opakujúci sa spád deja môže prísť niektorým, ktorý sú založený na kvalitné seriály, otravný. Mne sa ale veľmi páči hudobný doprovod, to sa im musí nechať. Otravuje ma len Andi, ako uťáplá holčina, ktorá po Samovi očividne ide, ale obaja sú tak strašne pasívny, že sa to nikam nehýbe. A navyše je furt milá a ochotná a snaží sa byť v jeho prítomnosti... proste otravná malá kamarátka, ktorú všetci milujú.

Ale Reapera mám rada (zasa nie rada RADA, ale tak... rada), tak ak sa nudíte a nechcete veľmi rozmýšľať, môžete si klinúť na www.iserialy.sk, v bočnom paneli si vymáknuť práve tento seriál a trocha sa zrelaxovať. Ak by som mala, tak mu dám tak 7/10, kvôli divnej homosexuálnej sorte Satana, Samovi so Sockom, nástrojom na duše (dostal ma hlavne hriankovač xD), Diablovej hláške "Nejsem Google, Same." a hudbe.


Simon Schama's Power of Art znova na STV 2

13. dubna 2009 v 14:05 | "K" |  Media
Vravela som, že vás sem-tam budem informovať o práve aktuálnych sériách a dokumentoch. O Sile umenia som chcela napísať už dávnejšie, no akosi mi to zišlo z mysle a všimla som si, že ju nedávno začali dávať zova na STV 2. STV dvojka vysiela Silu umenia každý deň okolo dvanástej alebo jednej, podľa toho, ako to víde a čaká vás tuším ešte Van Gogh, Picasso a Rothko - Van Gogha si určite nenechajte ujsť, je hlavne skvelé, ako hltá tubu žltej farby xD.

Simon Schama je skvelý rozprávač, príbehy sú podané zaujímavo a nejde iba o rozbor diel daných autorov. Ide hlavne o ich život, maliarmi sú len náhodou a občas ukážu nejaký ten obraz. Dôležitý je však vždy príbeh viažúci sa k nemu a skutočnosť, ako ovplynil ich život. Osobne mám najradšej Berniniho, už zo zvyku. Veľmi sa mi páčil aj Van Gogh, tak ak máte záujem ten by mal ísť zajtra okolo pol jednej. Príbeh jeho šialenstva bol takmer snový. Vďaka tomuto dokumentu som si našla aj cestu k nepochopeným maliarom ako sú Turner alebo Carravaggio a zvlášť som si obľúbila Rembrandtov portrét Tita v kapucni. Starý čudák Turner, rímsky gigolo Bernini ... vedeli ste napríklad, že Bernini takmer zabil svojho brata svietnikom v Bazilike Sv. Petra? Kvôli ženskej...
Takže ak vás umenie len trocha zaujíma a ste zvadaví na to, ako sa týchto osem ľudí (Carravaggio, Bernini, Rembrandt, Turner, David, Van Gogh, Picasso, Rothko) stalo svetznámimi, ak vás zaujímajú ich životné príbehy, tak veľmi odporúčam. Možno ho budú niekedy opakovať od začiatku, určite treba sledovať. Stojí to za to. Ostatne ako ostatné dokumety BBC :-)
Ofišl BBC site just one click away ;D


Kterak nasrat Reillyho, alebo: A Confederacy of Dunces.

11. dubna 2009 v 12:19 | "K" v dobrej nálade |  Books
Ignácius Reilly, hlavný hrdina tohoto svojrázneho humoristicko-satirického románu z farebného prostredia New Orleansu, snáď nemá v literárnych análoch konkurenta. Je akýmsi zlepencom "bláznivého Hardyho, tlstého Dona Quijota a zvráteného Tomáša Akvinského". Tento výstredný tridsiatnik s akademickým vzdelaním, ktorý odmieta pracovať, žije so svojou ovdovelou matkou. Dlhé hodiny len poleháva vo svojej staromládeneckej spálni pred televíznou obrazovkou a preklína svet do akého morálneho bahna upadol, alebo spisuje nesúvislé kapitolky svojho diela o tom, ako vysoko čnie éra stredoveku nad skazenosťou modernej doby.
Ignáciova priopilá matka nabúra ich staručkým Plymouthom dom - je treba uhradiť vznikutú škodu. Ignácius si voľky nevoľky musí nájsť prácu. Kolotoč ztreštených príhod sa rozbieha na plné obrátky. Ignácius nastúpi ako úradník v továrničke na nohavice, kde zorganizuje demonštráciu černošských robotníkov za zlepšenie pracovných podmienok, a končí na dlažbe. V maškarnom prevleku neworleanskeho priáta potom skúša šťastie vo Francúzskej štvrti ako predavač párkov v rohlíku a neúspešne sa snaží presadiť pochybný projekt na zaistenie svetového mieru (že do toho zatiahne skupinku homosexuálnych mladíkov už nie je dôležité xD). A celú tú dobu vedie búrlivé názorové potíčky so svojou matkou, ktorá sa rozhodne uvrhnúť syna do ústavu pre choromyseľných. Užuž sa zdá, že sa jej to podarí, keď v tom sa ako deus ex machina zjaví bývalá spolužiačka Myrna Minkoffová, ktorá odváža Ignácia do New Yorku, naproti novým, netušeným dobrodružstvám.
Možno je dobre, že Toole napísal jednu jedinú knižku, ktorou Spolčení hlupců je. Očividne premyslené dielko, krásne sa vysmievajúce skazenosti modernej doby dovtedy nevídaným spôsobom. Viete, že je to podané jemne, skoro choromyseľným Ignáciom, no aj tak vás to udrie priamo medzi oči. A knižka patrí medzi tie, čo sa ťažko hľadajú,a le keď už ju máte a ste ňou pohltený, teší vás, že ste sa k nej dostali. Tak ako mi mama vravela, že sa nemohla prestať smiať a ľudia vo vlaku na ňu zízali ako na blázna, tak sa ľudia čudovali môjmu smiechu v električke.
A tak zasa ďakujem tisícovému zoznamu starej a novej literatúry za to, že mi Spolčení hlupců do rúk podhodil. Patrilo by sa vysmiať sa rovnako dnešku. Lenže tak už dnes nikto nehovorí. Preto česť vašej pamiatke pán Toole. Škoda, že vášmu talentu nikto neveril.
S hrdosťou dávam 10/10. Genialita sama.


Osamelá deva o tom, prečo bolo vtedy lepšie ako je dnes

9. dubna 2009 v 13:42 | zasa meliem |  Letters for Elliot
Jakubovia nepadajú z neba, ale mne je dobre aj napriek tomu. Pretože realita je ovplyvniteľná akokoľvek chcete a preto ja nemám len Jakuba, ale rovno troch. Tak to možno aj ostane, kým na mňa fakt niekto z neba nepadne. A včera mi to teprv došlo. V autobuse.

Časy galantných mužov vo fraku a uniforme sú za nami a nám tu ostala len hŕstka smetí a oči pre plač. A ja síce viem, že nie je veľa osôb, čo so mnou súhlasia, lenže ma prekvapili niektoré reakcie na istý nemenovaný článok :D A tak sa už viac necítim hlúpo, že som stále sama. A už nie som nesvoja keď sa vedú reči typu "Tak sme včera s frajerom boli..." Bože môj, veď ja ani nepoznám veľa báb, ktoré sú spokojné s tým čo majú a aj napriek prehnaným žiarlivostným scénam, ktoré sa neustále opakujú, aj napriek skutočnosti, že sú tí chlapci somári, držia sa ich ako kliešte. A nemusíte mi vysvetľovať, že je to láskou, pretože nie je. V tomto prípade určite nie láskou.

Prisahám, že keby ste mi dali na výber medzi dneškom a nacistickým režimom, radšej si vyberiem druhú svetovú. Vždy to bolo lepšie ako teraz. Možno zúrila vojna, možno si pán Hitler nedal povedať, vravte si čo chcete. Záležalo na iných hodnotách ako dnes.

Tak teda v tom autobuse... Všade samí zženštilí hipity-hopity chlapci, vykosený na bokoch hlavy, nerešpektujúci nič zo svojho okolia a s nepatrnou slovnou zásobou. Z okolia v ktorom sa pohybujem poznám len jedného či dvoch rovesníkov, ktorých zaujíma ich budúcnosť, ktorý niečo majú v hlave a neopovrhujú doboru knihou alebo českým filmom na trocha vyššej inteligenčnej úrovni ("Hele, v kine dávajú Máj." - "Ježíš, to poďme aspoň na niečo normálne...Sleduuuuj tú pecku, Saw 1000!"). Amen tma.

U chalanov by som to aj možno bola pochopila, ale v minulosti sa dievčatá bili o privilégium byť dámou, alebo aspoň byť tým, čím sú - ženami. Nehovorím, že mám niečo proti feministkám a emancipácia tiež nie je môj obor. Ale baby... to že si na tvár nalepíte masku z líčidiel pre nich nič neznamená. Kurtizána ako kurtizána, ale slečien je na Zemi veľmi málo.
Odchádzam na Moravu a Jakubov si beriem zo sebou.
Ak ich raz niekto nahradí, bude to zázrak.

"Dík, žes to nevodmítla..."
"Ne, né, já ráda. Příště koukej říct dřív."
"Já pořád nechápu, jak tě tohleto může bavit."
"To víš - blbý geny, ty vole. Blbý zemědělský geny."
"Jo tak to proto děda říkal ať si tě koukám nechat..."


Ruže aj tento rok. Je ich presne 9+9.

5. dubna 2009 v 10:08 | "K" už je vraj o dva dni dospelá |  Letters for Elliot
Mám socialistickú náladu.
Díky pánové Svěrákovi.
Nejvíc ale děkuju panu Werichovi.
Dnes rodinný obed na počesť rituálu osemnástky. Včera len predrituál v podobe Wolverinov, Rozbřesku (ktorý už bol "náhodou" tou dobou rozčítaný), nových nohavíc a peňazí na Nemecko ku koncu roka.

Plus skvelý album Písničky V+W od Be-be a dve série The Big Bang Thoery od Hélia. Všetkým veľká vďaka. Najlepšie dary! Nie.
Najlepšie sú aj tak Pelíšky a Tmavomodrý svět.
Konečne si môžeme zájsť na víno. Až od utorka. Ale aj tak.
Je skvelé byť podľa papierov dospelý.
Lenže oni nevedia, že dovoľujú piť desaťročnej závisláčke na červenom a rozprávkach.
Pred troma rokmi som rozmýšľala, či moje predstavy osemnástkou zmiznú.
Ich je proste viac.

Pohádala som sa s mamou kvôli stužkovej. Ale nechutne.
Týmto sa moja zášťešte zduplikovala a ja si musím hľadať rozumné dôvody, prečo tam neísť.
Je nebodaj nepotreba oberania rodiny o prachy nejaká choroba? Prosím...
Čiastočná akutalizácia reading listu. Netýka sa to recenzií.
Ale čoskoro!
Toľko k dôležitému sviatku dospelosti.
Od iných sa, aké nečakané, nelíšil ani vzduchom čo dýcham.
Gašparovič to posral. Blbých 11% ... Pa pá Slovenský štát.

Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.
- Jan Werich


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...