Kterak nasrat Reillyho, alebo: A Confederacy of Dunces.

11. dubna 2009 v 12:19 | "K" v dobrej nálade |  Books
Ignácius Reilly, hlavný hrdina tohoto svojrázneho humoristicko-satirického románu z farebného prostredia New Orleansu, snáď nemá v literárnych análoch konkurenta. Je akýmsi zlepencom "bláznivého Hardyho, tlstého Dona Quijota a zvráteného Tomáša Akvinského". Tento výstredný tridsiatnik s akademickým vzdelaním, ktorý odmieta pracovať, žije so svojou ovdovelou matkou. Dlhé hodiny len poleháva vo svojej staromládeneckej spálni pred televíznou obrazovkou a preklína svet do akého morálneho bahna upadol, alebo spisuje nesúvislé kapitolky svojho diela o tom, ako vysoko čnie éra stredoveku nad skazenosťou modernej doby.
Ignáciova priopilá matka nabúra ich staručkým Plymouthom dom - je treba uhradiť vznikutú škodu. Ignácius si voľky nevoľky musí nájsť prácu. Kolotoč ztreštených príhod sa rozbieha na plné obrátky. Ignácius nastúpi ako úradník v továrničke na nohavice, kde zorganizuje demonštráciu černošských robotníkov za zlepšenie pracovných podmienok, a končí na dlažbe. V maškarnom prevleku neworleanskeho priáta potom skúša šťastie vo Francúzskej štvrti ako predavač párkov v rohlíku a neúspešne sa snaží presadiť pochybný projekt na zaistenie svetového mieru (že do toho zatiahne skupinku homosexuálnych mladíkov už nie je dôležité xD). A celú tú dobu vedie búrlivé názorové potíčky so svojou matkou, ktorá sa rozhodne uvrhnúť syna do ústavu pre choromyseľných. Užuž sa zdá, že sa jej to podarí, keď v tom sa ako deus ex machina zjaví bývalá spolužiačka Myrna Minkoffová, ktorá odváža Ignácia do New Yorku, naproti novým, netušeným dobrodružstvám.
Možno je dobre, že Toole napísal jednu jedinú knižku, ktorou Spolčení hlupců je. Očividne premyslené dielko, krásne sa vysmievajúce skazenosti modernej doby dovtedy nevídaným spôsobom. Viete, že je to podané jemne, skoro choromyseľným Ignáciom, no aj tak vás to udrie priamo medzi oči. A knižka patrí medzi tie, čo sa ťažko hľadajú,a le keď už ju máte a ste ňou pohltený, teší vás, že ste sa k nej dostali. Tak ako mi mama vravela, že sa nemohla prestať smiať a ľudia vo vlaku na ňu zízali ako na blázna, tak sa ľudia čudovali môjmu smiechu v električke.
A tak zasa ďakujem tisícovému zoznamu starej a novej literatúry za to, že mi Spolčení hlupců do rúk podhodil. Patrilo by sa vysmiať sa rovnako dnešku. Lenže tak už dnes nikto nehovorí. Preto česť vašej pamiatke pán Toole. Škoda, že vášmu talentu nikto neveril.
S hrdosťou dávam 10/10. Genialita sama.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...