své malé já před koncem
který mě čeká
mě leká malé JÁ
nic víc
Tak som teda nejak pofidérne redesignovala ako v živote, tak na blogu. Stále nie som spokojná, pretože pre moju chaotickú dušu je to stále príliš jednoduché. Naďalej však pracujem na niečom webovom, vhodnom pre moje zraky. Zatiaľ teda takto.
Môžem vám povedať, že prešiel skoro polrok, čo som sa za Jonasovcami neobzrela. Počúvať ich počúvam stále, vedia príjemne dvíhať náladu. A keď som nedávno vravela, že z druhého do tretieho albumu prehupsli profesionálnejšie, musím teraz povedať: neviem sa dočkať ich štvrtého. Videli ste už ich Paranoid? Verím, že ak si pripustíte svoju pubescentnú stránku, veľmi ľahko sa v tom nájdete. Tiež som sa trápne zasmiala na jednom z ich Sneak Peekov na JONAS od Disneyho. Nemôžem si pomôcť. Hannah Montana vo mne čosi zakorenila (Frog in the Throat a Macyin Hallway Hazard sú proste... úžasne priblblé! xD). A asi sa toho už nezbavím. Keď už sme pri rozpitvávaní YouTube, nemôžem opomenúť trailer na nový film Guya Ritchieho. Sherlock Holmes bude proste pecka. Možno ďalšia hollywoodska akčná pitomina. Ale pecka. Veď ja som schopná sa zabávať aj na niečom takom ako je Tropic Thunder. Zlé? Tak to si píšte... "Jaký zas kurva fix Kratina?"
Bežte do Lacnej knihy. Zahnite do oddelenia hudby a v treťom regáli našmátrajte Budařove Písně pro Hrubeše a Mareše. Ak ste aspoň trocha skazený, neoľutujete. Tie dve eurá určite nie.
Klauzúrky započali. Zasa. Téma sú vínne etikety pre istú priehľadnú firmu z Horných Orešán s istým dosť stupidným a nespracovateľným názvom Vino Dious. Plus robota - nemajú ani logo. A tak som sa tešila, že som spatlala niečo pekné, príde profák a odfajčí ma. Doslova. Čo mi povedal, sem nedám. Bolí to. Som jasne precitlivená čo sa mojej práce týka. Trocha ma poškádlila aj skutočnosť, že dali naše šablóny časopisov ohodnotiť druhákom. K tomu môjmu asi toľko: "Vyzerá ako učebnica (príp. učebnica zo základnej školy alebo učebnica náboženstva) s obálkou ako pre počítačovú hru. Príliš seriózny." Holt taká už som. Toš co. Nic.
Včera som zarámovala svojho krásneho sieťotlačového Indianu z roku 1989 - 1990 (ak nie ste z Kryptonu, hovorím o filmovom plagáte od ľudí z Terryho ponožiek - Indiana Jones a posledná krížová výprava). Raz za neho budú pýtať veľké prachy a ja sa im len vysmejem. Ha! Ešte zaskliť Pelíšky a Pupendo, rovnako Nosferatu a Ve spárech upíra a moja izba bude ako veľké fialové doupě jedného filmového maniaka. Narcisticky vystavené DVD-čka tomu tak trocha pomáhajú. Ako veľmi som na tom zle? Proste veľmi. Gumičky. Veľké.
Jdu po Praze
a slunce svítí
kosi si lítají
škodovky parkují
břízy opadávají
pošťáčky obchází
jeřabiny jeřabí
a já jdu a vidím
Dívky.


"Necítim si nohy..."
"Máš je v louži."
Dablova pěšinka FTW!! :D
Inak moc pekné :_)