Srpen 2009

V poslednej dobe mi to už skutočne nejde...

31. srpna 2009 v 18:05 | K |  Letters for Elliot
Mám jednu z tých v poslednom čase vzácnych nálad blogovať. Ako keby bolo skutočne o čom. Pretože som práve bola svedkom zvrhlého zhadzovania idealizmu generácie mladých, od milovníkov realizmu v literatúre až po sráčov čo zbožňujú Twilight. No každý máme názory a toto rozhodne nebude jeden z tých článkov, ktoré sa snažia upozorniť na to, aký je ich autor dokonalý a neskutočný intelektuál.

Už mám toho všetkého dosť a po prečítaní niektorých článkov na mnohích blogoch mám chuť zmazať všetky doterajšie blemty okrem niektorých svetlých výnimiek. Nie som sliepka, odmietam sa ľutovať. No o ideáloch tu dnes rozhodne reč bude.

Už nespočetnekrát som sa vám tu sťažovala o tom, čo je dnes zle, že sa deje prevrat, ktorý sa asi trom z miliardy nie tak celkom páči. Lenže tak si zvolili ľudia, taký je posun a stále sa závratne rútime dopredu. Uvidíme.

Máte vzor? Položte si ruku na srdce, je ten vzor vzorom pre niečo, čo skutočne dokázal? Nehovorím práve o prínose svetovému mieru, pokojne nech je to aj maličkosť. Bola tá maličkosť úprimná? Bol to základ dobrého života? Pretože čím ďalej, tým viac ideálov berie na seba podobu detí, ktoré dospeli prirýchlo v reklame na cereálie a teraz prihlúplo ceria bielený chrup z každého braku pre dospievajúce dievčatá. Každý považujeme za rozumné niečo iné. Lenže kým si uvedomíme, či je to čo zbožňujeme skutočne to, čo nás má poháňať dopredu, možeme sa po ceste nepekne prizabiť.

Ja sa preto snažím nezabúdať na pošukov ako je Jimmy Doherty a jeho prasačia farma - krásny prípad toho, ako sa dá zhmotniť vaša túžba, ťažko sa rozhupujúci obchod môjho otca a ja sama. Hubu som si rozbila už neraz a snažím sa to obmedziť. Zatiaľ mi to nejde, cestu si snáď nájdem.


Inglourious Basterds... Kill Bill can go suck it!

28. srpna 2009 v 14:24 | K miluje prízvuk z tennessee |  Media
Kde bolo tam bolo, v Nacistami okupovanom Francúzsku... Zrodila sa tajná tajná vojenská skupina nazývaná Nehanebný bastardi, ktorej úlohou bolo vybaviť si s Náckami účty za všetkých tých Židov, ktorých vyvraždili. Každý mŕtvy prišiel o skalp a tí čo prežili, už sa nikdy nezbavia svojej nacistickej minulosti. Hitler zúri, nemecký vojaci majú strach a Goebbels natočil ďalší film. Práve premiéra tohoto filmu - "Pýcha národa"- sa má konať v kine istej mladej Židovky, ktorej vyvraždili rodinu a tá sa rozhodne pomstiť. Lenže to ešte nevie, že Bastardi a Hans "Lovec Židov" Landa sa do toho vložia tiež. A všetci si kladú jedinú otázku: skončí vojna dnes v noci?

Milujem vojnové filmy, milujem Tarantina a jeho zvrhlý humor... A keď sa tieto dve veci skombinujú, sú z toho dve a pol hodiny dialógov, ktoré vás držia v napätí a potom vás silno udrie do tváre nečakaný záver každej jednej z nich. Nečakaný záver celého filmu. Ťažko povedať, či sú Inglourious Basterds lepší ako Pulp Fiction, ale rozhodne zmietli ostatnú väčšinu Tarantinových filmov. Aspoň čo sa mňa týka, pretože je to... geniálne. Hŕstka najlepších nemeckých a rakúskych hercov podčiarknutá zamilovaniahodným Bradom Pittom, Elim Rothom a démonickou Mélanie Laurentovou. A ten soundtrack! Kto poznáte filmy tohoto skazeného chlapa viete, že on má na hudbu nos a vždy všetko znásobí pesničkami, ktoré vydoloval Boh vie odkiaľ (momentálne mi ten OST do uší hrá a pustila sa mi tu nejaká bavorská tanečná... no veď si to predstavte). Na začiatku ma zaujali jeho tradičné úvodné titulky, kde striedal font za fontom podľa dôležitosti. Ja viem, že na toto sa nikto nezameria, ale pre mňa to bolo milé gesto už na úvod.

Nechutností sa dočkáte trocha menej ako má vo zvyku, ale keď už sú, tak poriadne. Tri štvrtiny filmu sú v nemčine a francúzštine, čo ma celkom potešilo, aspoň som nemusela toľko sledovať titulky (až na tú francúzštinu xD) a mohla som si vychutnať ten skvost. Záver ma totálne vyviedol z miery a zhrozene som vypleštila zrak na plátno.Tento moment si zaručene zapamätám do konca života. Bez diskusie najlepší film tohoto leta, na ČSFD sa dokonca hrdo zaradil medzi 200 naj filmov vôbec. Zaslúžene. 10/10 a ja už nepoviem ani slovo...
P.S.: recenziu píšem narýchlo, trocha ospalá - ani neviem prečo, takže prípadné preklepy mi prosím hláste. Burn up the fire with a gasoline. Ten soundtrack je Boží...


Nuda? He's just not that into you.

25. srpna 2009 v 16:29 | K |  Media
Priznávam sa, tento film som si stiahla úmyslene kvôli Cooperovi a Longovi, úmyslene, pretože je to romantická skorokomédia. Pôvodne som chcela ťahať Ponya, ale ten aj s District 9 počká. Takže...
Gigi je naivná a stále čaká na toho pravého, Janine bola kedysi vtipná, Anne je sexy a v kurze, Mary milá, Beth túži po manželstve. Čo majú tieto ženy spoločné? Mužov. A vzťahy. Všetky dievčatá hľadajú toho pravého a všetky dievčatá veria tomu, že muži nám vysielajú podprahové signály, vďaka ktorým spoznáte, či o vás majú záujem. Určite tiež veríte tomu, že ak vám objekt robí zle, len strháva pozornosť, pretože sa mu páčite. Lenže chlapi na to majú iný názor a keď to dajú znať, neostáva nám nič iné, ako sa jedna druhej vyplakať na ramene. Je ale paradoxné, že niektoré ženy, aj napriek očitým priekom, nemajú problém udržať si vzťah a dotiahnuť ho dokonca do manželstva. Ste práve táto marťanská výnimka alebo potvrdzujete pravidlo?

Príjemný romantický film na leto, keď už neviete čo so sebou, trpíte depresiami a v telke nič nejde. Našla som cez ČSFD s celkom použiteľným hodnotením a tak som sa na to s chuťou vrhla. Je pravda, že párov, ktoré rieša svoje vzťahy je trocha veľa, ale to ničomu neškodí. Už na začiatku zaujme naivka Gigi s názormi, ktoré pozná väčšina žien. Po príjemnom rande s Conorom čaká sto rokov pri telefóne, či zavolá. Potom ju však stopne barman Alex, ktorý jej to vytmaví a hneď je všetko jasné. A vy už od prvej sekundy, ako sa tí dvaja spoznajú viete, že sú si predurčený. Práve pre tento pár som vydržala až do konca a pretrpela si všetky ostatné spolu s ním.

Strašne otravná a neurotická Janine v podaní skvelej Jennifer Connelly, ktorá trpí po smrti svojho otca a neustále upodozrieva svojo muža z fajčenia je temer na nevydržanie a vy si len potichu želáte, aby od nej Ben odišiel. A hoci vám je jej ľúto, viete, že to tak má byť. Na druhej strane ma ale zaskočil jeho vzťah s Anne, hoci sa mi páčil jeho začiatok - keď som ich ale sledovala pri tej aférke v kancli, niečo mi tam proste nesedelo a celá tá scéna o tom, ako ju zavrel do skladu a v tú istú chvíľu sa vyspal s manželkou mi prišla hrozne trápna. A ako čerešnička na vrchu je tu neveľmi rozoberaná "neosobne fungujúca" (kto videl, pochopí xD - ten dvojitý odkaz od skorofrajera hudobníka ma rozvalcoval) Mary a jej teplý kamaráti.

Na záver poteší nie tak celkom Happy End - vydržte si do titulkov a pozrite si zostrihy. Film je príjemný, má pomalý spád, ktorý vás upokojí a vy sa pobavíte a nájdete sa. Šarmantný Justin Long a dojímavé vyvrcholenie vzťahu Gigi x Alex sú neskutočným plus, preto dávam filmu 8/10. Nebol až TAK super, ale určite som ho nevidela naposledy. Ale tie dva body dolu išli kvôli Benovi Affleckovi xD Akokoľvek ideálneho muža hrá je ble ble... :D Ak máte romanticky smutnú dušičku, vrelo odporúčam.


Krava. Kretén. Zas až tak moc ťa nežeriem.

25. srpna 2009 v 10:50 | ?... jaj, K. |  Letters for Elliot
Prechádzam si obdobím romantických komédii a nekomédii so Scarlett Johansson a Justinom Longom. Pomaly si uvedomujem, že tú ťapu s veľkým zadkom nemám rada a že mám krízu. Budúci týždeň nastupujem do maturitného ročníka. Ehm... *scream* Nie fakt, mám strach. Mám strašný strach, že ma atakuje nejaký Štúr či Hviezdoslav, či literatúra osvietenstva, z ktorých neviem ceknúť, pretože ich nemôžem vystáť.

Dnes ma vytrhol zo sna vlastný neočakávaný reflex, ktorým som zachytila Prasiaka padajúceho cez okraj postele. Poslednými silami som sťahovala posledné nitky sna o zvláštnych pocitoch, sokoliarstve a agresívnom dedovi strieľajúcom klince po vlastnej vnučke, ktorá sa rozhodna pomáhať kočovníkom, pod velením McBridea. Malo sa mi niečo stať. A malo sa mi to páčiť. Lenže na druhú stranu som musela ísť cikať, takže som to vzdala. Ako strašne veľmi ja nenávidím tieto chvíle nečakaného vhupnutia do plného vedomia! Dopekla...

Neviem povedať... čo mi tieto prázdniny okrem Lednice, zaprášenia celého človeka, The Hangover, Phoenixu a haldy designov dali. Tohtoročný pohár je technicky viac poloprázdny ako poloplný a blíži sa moja skúška dospelosti. Čau Stres, kámo už sme sa dlho nevideli. Hanbím sa za celé svoje ja, jednu kravu, toho kreténa moje ego a štipku podradnej geniality. Lenže tá mi teraz nepomôže, ani keby mi sústavne tvrdila, že dokážem čarovať. Zišla by sa mi štipka Oscara Wildea. Ale akurát abstinujem. No, môžem si byť istá, že v sobotu sa znova schádza Inteligencia ZŠ Smetanov Háj a dúfame, že tentoraz príde tých idiotov viac. Presne to je to, čo teraz potrebujem. Odreagovať sa niečím reálnym.

Malo sa mi niečo stať. A malo sa mi to páčiť. To už, doprdele, nedosnívam.


Yann Tiersen upgraded. Phoenix.

21. srpna 2009 v 12:21 | K našla... |  Media
K týmto chlapcom som prišla cez trailer k New York, I Love You na ktorom som sa nedávno stala závislá. Prvé čo ma však zaujalo, bola pesnička na pozadí tak som sa ju snažila nájsť. Singel 1901 naspievali Phoenix a po tom, čo som si ho vypočula celý, stiahla som si ich najnovší album Wolfgang Amadeus Phoenix. V krátkosti vám môžem povedať, že sú niečo ako upgradeovaný Yann Tiersen - bez akordeónu a klavíra, s brytkými tónmi v pozadí.

Phoenix sú štyria parížania (síce Francúzi, ale spievajú poväčšine anglicky) fungujúci od (asi) 1999-teho (po edite cez Amazon je to overené (-:) - na MySpace to mali označené všelijak a v ich site sa absolútne nevyznám - a vydali 7 albumov (vlastne 4 ale sú tam aj nejaké výbery, single a live koncerty). Je to svižné a energické Indie, pri ktorom mám neustále nutkanie myslieť na slnkom zaliaty jesenný deň v prenádhernom veľkomeste. Paríž, Londýn, New York, Praha. Je to halucinogén, ale iba pre tých, ktorý sa dokážu povzniesť nad to, že ich pesničky sú dosť identické (niečo ako indie AC/DC XD). Kto si ale týchto chlapcov zamiluje, už sa ich nezbaví, pretože Lisztomania, 1901 a Countdown sú majstrovské diela. Je pravda, že na WAP je len deväť pesničiek, z toho jedna je technoidná a desne ma vytáča, ale aj tak stojí za to. A trocha ma mrzí, že ho moja mp3-jka odmieta prijať, čo nechápem. Proste... Phoenix robí hudbu mladistvú, príjemnú, trocha ukvílenú; hudbu, ktorá vám v mysli vytvára nezmyselné obrazy s bicyklami, padajúcim lístím a Bradleym Cooperom P: Každému milovníkovi Indie odporúčam, tým čo sa im páčili The Wombats ešte viac, ale ostatných trocha varujem, nemusia sa v tej hudbe tak celkom nájsť. Ja sa idem obzrieť po nejakej tej kompletnej diskografii a vy si ich môžete vyskúšať na MySpace - vlastne, ak zapátrate, dojdete na to, že poznáte ich hit Everything is Everything z albumu Alphabetical. A možno nie.
Howg, s ďalším objavom sa ozvem hneď ako nejaký bude.


Užovka, Seiferos a nízky tlak

20. srpna 2009 v 12:41 | K skoro prišla o nohu |  Letters for Elliot
Go on and take it off
Take it off!
You gotta shake it off baby, for me
C'mon and break me off
Break me off!
'Cause I get what I want and I like what I see

Každoročný výlet na Moravu sa trocha zadŕhal, nakoniec sme však išli. Vedela som, že štyri dni mi budú extrémne málo, ale až teraz, keď mi hlavu vyplnila pulzujúca bolesť, uvdomujem si, že je to skutočne naprd. Chcem sa vrátiť.

Prvý deň som zdrhala do parku so skicárom a snažila sa o zachytenie romantickej záhradnej architektúry v podaní polorozpadnutého altánku. Lenže mne niečo také nikdy nešlo, takže som skončila z polovicou altánku a dvoma stranami plnými skíc kačacích zadkov. Na druhý deň sme fičali do Brna a späť s novučičkým výtlačkom Červeného Trpaslíka. Predvčerom už sa to začalo jemne zvrhávať, keď sestra ohŕňala nos nad každým nápadom, ktorého som bola autorkou. Spôsobila, že som si druhý prehliadkový okruh Lednického zámku užívala so slzami v očiach. Nehovoriac o cholerickej matke, ktorá každý môj letmý vtip zvrátila na nechutne drzú poznámku. Včera poobede, po perfektnej výstave Rytierov rádu zlatého rúna vo Valticiach, som sa teda radšej odpratala spať a neskôr sa išlo loďou k minaretu. Ten pekný kapitán už tam bohižiaľ nebol...

"Kolega tedy odešel do křoví. Rarohovi ale došlo, že tenhle cvik už zná, že už mu kolega něco vytahuje, nýbrž ne z brašny ale z gatí. Raroh vzlétl, proletěl křovím a podle křiku sme věděli, že ulovil."

Najviac za to stál - ako už obvykle - Seiferos, vďaka ktorého vystúpeniam mám stále chuť sa prihlásiť do ich sokoliarskeho kurzu (samozrejme, že boli super aj chvíľky samoty na starom javore, ktorý sa ohýba nad starú Dyju, schovaný pred zrakmi všetkých turistov). "Tak jo holčičko, když řekneme 'Pusti hada', tak toho hada opravdu pusti. Když to neuděláš, jestřáb chytí jedním pařátem hada, druhým tady ruku a tebe zalije krev." Holčička mala sedem, trocha ju to zmiatlo a hada pustila až potom, čo to do nej jastrab nabral po japonsky. Prežila. A my sme v tombole zasa nič nevyhrali. To tá blondýnka, ktorá spolu s hláškou "Hele slečno, jak pořádný PÉRO jste vyhrála" obdržala pierko z chvosta orlice bielohlavej, ktorá sa nerada mojká. No a dnes sa matka so stonaním prebrala, že má nízky tlak, točí sa jej hlava a ide zvracať.

Ja som ľahla späť do toho smradu poschodovej postele spred dvadsiatich rokov a po prebdenej noci - sestra zasa kňučala a nedala si povedať - som si pomyslela, že Ten tam hore si zo mňa nejako nepríjemne strieľa. Mamka to však odšoférovala a ja som úspešne doma. No a... po doštudovaní sťahujem na Moravu.


The Hangover. Nebezpečenstvo úrazu pri nepatrnom pohybe.

15. srpna 2009 v 10:36 | K je trocha zmätená |  Media
Je leto, my sme znova znudene sedeli doma a tak maminka najdrahšia navrhla, že sa pôjde do kina na jeden z dvoch filmov, ktoré sa cez prázdniny u nás v Maxe premietajú (proste wtf...). Tak si vyberte medzi 32 a stále slobodná a The Hangover (sl. Vo štvorici po opici) - sestra si na moje počudovanie vybrala ten druhý a tak som sa tešila, že si to konečne pozriem. Už od traileru som sa celkom tešila, pretože Hangover vyzeral ako slušná letná komédia. Lenže pri trailery to skoro aj skončilo.

Doug sa žení a tak ho jeho traja kamaráti - učiteľ Phil; doktor... dobre, len zubár, Stu a pošuk/brat nevesty Alan - vezmú do Vegas na rozlúčku. Od Alanovho otca vyfasujú Mercedes kabriolet, skoro veterán a vydajú sa na divokú jazdu. Dorazia do Vegas, ubytujú sa v najluxusnejšom apartmáne, pripijú si na streche a.... ráno sa zobudia v neskutočnom svinčíku, s tigrom v kúpeľni ("There's a jungle cat in the bathroom!" - "Holy fuck he's not kidding. There's a tiger in the bathroom!" ) a absolútne netušia čo sa minulú noc stalo. Aby to nestačilo, v izbe nájdu cudzie mimino a zistia, že Doug sa im stratil. Tak sa podľa malých nápovied vydajú zisťovať čo sa od prípitku dialo a buďte si istý, že to nebude pekné. Okrem iného ich navštívi aj Mike Tyson, v kufri si nájdu agresívneho čínskeho mafiána a budú povinný vyhrať vyše 80 000 dolárov v Black Jacku.

Film sa rozbiehal stááášnee pomaalyy... keď už konečne prišlo na to, že sa zobudili v totálne rozbitom apartmáne, myslela som si, no juchu konečne. Dej má však taký jeden zádrheľ... raz sa niečo deje, potom zasa nič, potom sa zasa niečo deje atď. atď. Každopádne sa film ako letná oddychovka využiť dá, len naň neberte štrnásťročné sestry, pretože po záverečných fotkách vychádzala tá moja z kina trocha rozpačitá (k titulkom vsadili aj fotky osudovej noci a príde aj na ukážku niektorých... orgánov). Ja som to brala ako takú kravinu na povyrazenie si a predpokladám, že tak ako ja, väčšina žien bude odchádzať podmanená peknými očami sexy učiteľa Phila alias Bradleyho Coopera (inak... spoznáte niekto tichého Davisa/ Zacha Galifiankisa z Tru Calling ako retardovaného Alana?) a v domnení, že chlapi sú ešte väčšie prasce ako sme si mysleli. No neviem, mám zmiešané pocity. Ale napríklad kvôli takej scéne s Black Jackom (s perfektnou vypaľovačkou Joker and the Thief v pozadí) sa film za veľkej nudy oplatí pozrieť. A hláška "Budúci týždeň ešte nie, to je koncert Jonas Brothers, ale potom môžeme podniknúť čokoľvek" ma definitívne zložila a rozdupala.
Ja dávam The Hangover (s podtitulom Some guys just can´t handle Vegas) tak 6/10, kvôli sekajúcemu sa deju a Bradleymu Cooperovi, ktorý to svojim výkonom zachraňuje. Rovnako ako uťápnutý zubár Stu v podaní Eda Helmsa a niekoľko schopných hlášok. V čistej podstate celkom príjemný Road Trip. Ou...a! Pripravujú dvojku. Zdrhajme.
Ešte pripájam text Stuovho dojemného klavírneho sóla. Ďalšie plus XD (Shit, I found it on imeem):
"What do tigers dream of when they take their little tiger snooze? Do they dream of mauling zebras, or Halle Berry in her Catwoman suit? Don't you worry your pretty striped head, we're gonna get you back to Tyson and your cozy tiger bed. And then we're gonna find our best friend Doug, and then we're gonna give him a best friend hug. Doug, Doug, oh, Doug, Dougie, Dougie, Doug, Doug! But if he's been murdered by crystal meth tweakers, [stops suddenly] well then we're shit out of luck."

(Po druhom zhliadnutí K preplo a povedala si, že Hangover pridá ešte bod a pol, keďže sa nasmiala ešte viac ako v kine. Možno to bolo tým, že nesedela v trápnom tichu s matkou a mladšou sestrou :D. Takže nakoniec dávam s čistým svedomím 7,5 - 8/10)


propagácia Veľkých ľudí.

10. srpna 2009 v 19:12 | ?... K |  Letters for Elliot
Rozmýšľali ste niekedy... chceli ste sa stať veľkým človekom? Myslím, skutočne niekým, koho verejnosť zbožňuje za jeho činy, za niečo, čo ho zviditeľnilo a bude zviditeľňovať do konca jeho života? Ja by som sa bála. Nie pre súkromie, pre objektívy, pre fanúšikov. Bála by som sa, že to bude niekto iný. Nie tá ničotná malá osôbka, ktorá stála na začiatku, pri zrode. Vždy som snívala, že budem niekým. Lenže ja viem, že niekým SOM. Všetci stojíme za povšimnutie, všetci čo máme osobnosť a ducha, ktorý si pýta aby sa oň obtreli aspoň pohľadom. Lenže zatiaľ čo my to cítime, ostatný siahajú po tom, čo je im milšie, po peniazoch, sláve a iných "morálnych" hodnotách dneška. Verejnosť je pokrytecká a ja sa nebojím priznať, že som taká občas tiež. Priznajme si to, doba si nás okreše. Lenže za každým pokrytectvom stojí malá skupinka ľudí so skutočne otvoreným srdcom. Chcú do seba natiahnuť všetko to krehké, čo už za pár rokov tento svet neunesie. Stihnú to?

Práve som dopozerala dokument o najväčšej žene tohoto storočia. Pretože je tak bezspotredná, citlivá a nemá rada svetlá javísk. Keď sa jej filmár opýtal, či napíše ďalšiu knihu a ona odpovedala "Hej... nie, nerob, nerob... Musím to skončiť, už to konečne musím skončiť" skoro som sa rozplakala. Proste vidíte, ako ten svet miluje, ale vie, že už toho možno bolo dosť. Jo, zaslúžila si si všetko čo máš. Každý pohľad na decko čítajúce Tvoju knihu, všetko. A... vďaka.

Vy na druhej strane, ak sa o nej chcete dozvedieť kúsok viac ako sa píše na internete a v časopisoch, vyhľadajte si dokument A Year in the Life. Tiež sa rozplačete ako miminá pri polnočnom čítaní siedmej časti? Ja týmto ďakujem HP Wikii, že som sa k tomu vôbec dostala. A áno, mlčky si myslíte správne. BOLA to len propagácie tohoto dokumentu. Alebo som len trocha precitlivená následkom... to je jedno. Rozcítim sa vám tu aj nabudúce, vy moji... VEĽKÝ ĽUDIA...


propagácia Kreativity.

7. srpna 2009 v 20:22 | K? |  Letters for Elliot
Som... pomačkaná, melancholická, opuchnutá, stále neostrihaná, zbláznená do istého nemehla s veľkými ušami a, v neposlednom rade, konečne kreatívna. Možno ste si všimli, možno ste nepozorný, rozbehla som menší NEpoviedkový blog. Priama reč mi nejde. Nejde mi dej, ktorý by dával trošku zmysel. A preto obdivujem takých ako AYAmee, Polly, evi a Doreu s Charis. Pretože dokážu to, čo mnohý nie. Pretože sú to dámy kreatívne, s aktívnou múzou (prípadne ešte aktívnejším Dominikom). Pretože SÚ.

Kreativita je dosť relatívny pojem. Niekto píše, niekto kreslí a niekto dokáže prefrckať štátny rozpočet. Čo si vlastne predstavujete pod pojom kreativita? Niečo farebné, čo vám ukladá písmenká na správne miesto, niečo čo vás zobudí o jedenástej v noci a donúti vás to tvoriť? Niečo obludné a krásne, pretože to povznáša a robí to život krajším. Kreativita je na to, aby ste ľuďom, ktorý o to stoja, spríjemnili život. Pobavili ich, rozplakali, prípadne vytočili do najkrajnejších medzí. Pretože oni vedia oceniť každý kúštik vašej alternatívnej reality. Tá moja je pokrútená a vystreľuje mi bolestivo do spánku a, áno skutočne, aj počas SPÁNKU.

Za kreativitu rozhodne nepovažujem reportáže o zvieratách v hlavných správach, Nový Čas a scenáre slovenských filmov. Presne pre toto som zasa raz netradičná. Šetrím úvodzovkami a robím si všetko drzo po svojom. Veď vy si to už nájdete. Milujem Nevilla.

Elliot, prepáč...(?)


Inteligencia ZŠ Smetanov Háj 2.8.2009

3. srpna 2009 v 17:59 | K |  Letters for Elliot
Včera nadišiel deň, ktorému predchádzal týždeň stresov a rozhodovaní. Chcela som vycúvať v poslednej chvíli, lenže z dobrej vôle som sľúbila dvom ľuďom odvoz a z toho už som sa nemohla vyvliecť. Tak som sa popri sťahovaní Pottera 5 pripravila, ešte trocha zapochybovala a o pol siedmej sme vyrazili k pánovi T., ktorého som nevidela päť rokov odvtedy, čo odišiel do Holandska. Treba povedať, že sme boli celkom dobrý kamaráti, poznali sme sa už od škôlky, lenže po tom, čo jeho otca Interpol ako vyšetrovateľa prevelil, odsťahovali sa. U pána T. čakal už aj pán A., ktorý od nás spolu s ďalšími odišiel na gympel v piatom ročníku. Odvoz prebehol viac-menej bezchybne, trocha sme zablúdili, ale štrkovisko sme nakoniec našli. Guláš už sa varil, udice nahodené a pán organizátor pripravený na najhoršie. Veselo som poznamenala, že sme prví aj poslední príchodzí a popravde, som nebola ďaleko od neskoršieho stavu.

Pána P. som nevidela troky tri, po tom, čo sme odšili na strednú. Tak sme trocha pokecali (Pán T. elektrotechnik: "A videli sme desať báb v hlúčiku, už sme vedeli, že niečo nie je v poriadku... Nakoniec, bohužiaľ, vyšlo najavo, že to bola len nejaká blbá stredná na exkurzii.") a potom nastal úporný boj s mrchami tohoto leta. Stan sa staval skoro hodinu, len kolíky sa zatĺkali polovicu času, pretože pred komármi sa nebolo kam skryť a repelenty sa nám vysmiali. Do desiatej sme boli štyria, pretože priateľka pána P. si odskočila a ja som tam ostala ako jediný nositeľ génu XX. Keď a však slečna vrátila, aj s rodičmi, tortou a vodkou, pripili sme si na narodeniny pána P., nepochybne posledné poldeci na pláži.

O desiatej prikvitol aj pán R. a pán H., jeden šofér, druhý prudký fajčiar a nestihli sa u nás ani ohriať. Nad štrkoviskom sa tiahlo mračno, desivé a odporné a vetrolamy ten nápor vetra skoro nezvládli. A teraz skúste v tej tme a chaose zložiť stan, pozbierať milión päťstotisíc plastových mištičiek a zorganizovať ľudí. Celý ten bordel sa presunul k pánovi P. do domčeka, momentálne NEobývaného starou mamou.

Páni si zahrali poker, ja som spískala tri skice a potom jediný rodič, ktorý bol v dosahu doniesol skvelú domácu slivovicu. Ešte aj ja abstinent som si prišla na svoje, takú arómu nemá hocičo. Nasledovalo pár veselých konverzácii v kruhu, dozvedela som sa, že ak sa mi zadarí, s pánom A. sa budem v Brne stýkať častejšie (čo je dosť pravdepodobné, keďže sme bývali dva roky na rovnakom intráku a nevedeli sme o sebe) a ja som znova niečo poskicovala. Nakoniec sme sa našli pri tom, ako pozeráme Simon´s Cat na YouTube, ja som strapatá a unavená.

O štvrtej ráno som poprosila tatka o odvoz, ochotne prišiel a aspoň sme boli nápomocný. Zaspala som o pol šiestej a ráno...ehm...no...mama mi zavolala či nie som hladná a keď som jej povedala, že ešte spím, zahučala mi do telefónu niečo ako: "Ale noooo!" a ja som zistila, že je pol druhej poobede. Som dobitá, dezorientovaná, unavená a poštípaná na tých najnemožnejších miestach. Ale stálo to zato a dúfam, že sa pánovi P. podarí niečo zorganizovať ešte koncom augusta aj s tým, že príde viac ľudí. Za takéto chvíle sa stojí za to niekoľko týždňov nudiť :-).


Chuť rozriešiť si pár záhad?

2. srpna 2009 v 16:06 | K ma preparený mozog |  Abeceda
Kým odídem žúrovať, chcela by som vám sprostredkovať perfektne prekombinovanú oficiálnu stránku J.K. Rowling (www.jkrowling.com), na ktorú som náhodou zavítala minulý týždeň. Okrem skutočne spústy informácii (i keď trocha starších, pretože po vydaní Rozprávok Barda Beedla prestala aktualizovať - predpokladám, že pred vydaním potterovskej Encyklopédie to tam znova ožije) nájdete aj milé popisy naznámejších čarodejníkov (keď si kliknete na Wizard of the Month - kalendárik v pravom hornom rohu) a hlavne super skryté tajomstvá. Ako zistíte, keď si kliknete na Scrapbook (jednotlivé rubriky si pekne pohľadajte, stačí behať z predmetu na predmet) zistíte, že každé tajomstvo, ktoré sa vám podarí odhaliť, sa uloží práve sem.

Mne osobne to trocha trvalo, kým som sama prišla na všetky tajomstvá a dokonca mi ešte jedno či dve chýbajú, ale určite to stojí za to. Tajomstvami sú scany ručne písaných začiatkov Harryho Pottera, pôvodné nápady a ilustrácie samotnej autorky (vedeli ste, že Draco sa mal volať Spungen? XD). A tých, čo nečítali (taký niekto je?) posledné dve Rowlingovej knihy, varujem! - všetko čo je označené Temným znamením obsahuje spoiler k práve týmto častiam.

Pod perex som vám chcela hodiť pár rád, ako sa k čomu dostať, ale viem, že každý ocení radosť z dobývania sa k tajomnu vlastnými silami. Len vám musím s poľútostením oznámiť, že Student Identification Code k W.O.M.B.A.T. (M.L.O.K.-y) je momentálne nedostupný, pretože ako zistíte v jednej z častí a pohráte sa s Časovratom, dvere sú momentálne zavreté. Testy, vďaka ktorým ste mohli kód získať prebiehali medzi rokmi 2004 a 2008 a Jo ich už zrejme ani nesprístupní. Ale ako vravím, vedomosti si môžete preveriť, ak sa zahráte s Časovratom. Tak, veľa zábavy a nestrácajte nervy!

P.S.: Po zadaní www.jkrowling.com kliknite na English version, nie na Accessibility Enabled, pretože tam nič, čo sa riešenia záhad týka, nefunguje. A keby predsa bolo treba pomoc, zapátrajte na mugglenet.com.



Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...