Říjen 2009

The Dushichcky.

31. října 2009 v 16:15 | Haunted K |  Letters for Elliot
Dnes sme sa zobudili do krásne dušičkového rána. Hmla, babie leto nalepené medzi priečkami bránky krásne zušľachtené rosou a námrazou. Čo viac si môžeme priať ako originálne eko-bio Halloweenske dekorácie? Z donútenia a hlavne kvôli slivkovému koláču sme potom vyrazili k babke a na hroby. Na dedine je ťažké mať tajomstvá a ešte ťažšie je tam nepozorovane zapáliť sviečku.

Ak chcete klamať svoju babku, musíte klamať celú dedinu. Takže tento rok kamikadze style dušičky s nefalšovaným plížením sa poza hroby.
Naviac sa mi na obzore rysuje vidina letného študijného pobytu v Londýne alebo Brightone ("I have a mail... from Tim! He wants his charge for making you famous." - "Yes. Tim.. I will send you a check... Tenner is all I´m willing to share with you."). Som rada, ten nehorázny zárobok z družstva konečne pôjde aj na nejakú inú dobročinnosť ako borovičku. A naviac... zíde sa mi to. Nehovoriac o tom, že sa neviem dočkať tej historicky mapovateľnej chvíle mojej emigrácie z tohoto doslova nemožného štátu.

Som mimo. Mama mi dala dopiť zbytky maďarských splaškov, ktoré si dovolili tú drzosť nazývať sa červeným. Toto je vôbec poprvý raz, čo som v nálade z dvoch decov vína. Zapíšte si to všetci do kalendára, už sa zrejme nikdy nič také nestane ("For fuck´s sake... my co-host is late. So can you take it instead of him?" - "No. I´m too drunk for doing shit like that.").
Ako trávite Halloween? Ja osobne sa asi skrútim k lampičke so Strašidlami najstrašnejšími. Snáď bude ten zbytok strašnejší ako Rybia hlava. Ak nie, prestanem veriť v Hitchcockov vkus. Predtým si ale musím dať pozor, aby som neupadla do kómy niekde PRI namiesto NA posteli.


Mjuzišn nářez by Topher Kiefer. Kidding. It´s still Me.

30. října 2009 v 11:34 | K |  Media
Ale frčím. Za posledný týždeň som prišla k rovno piatim skvelým Indie a Alternative albumom, ktoré sa vám nasledujúcich pár riadkov budem snažiť priblížiť. Takže kto indie, indie-rock, post-grunge a alternative nemusí, nech sa radšej dekuje. Za nápady stiahnuť si hŕbku týpkov, ktorých teraz neviem za žiadnu cenu dostať do svojej trápnej 1GB Mp3-jky, ďakujem hlavne seriálu FM a stanici XFM London. Takže na to poďme pekne zostra:
Guillemots: RED
Priznám sa, hoci som sa na Guillemots tešila takmer najviac z toho, čo odznelo v FM, trocha som sa sklamala. Samozrejme propagačný singel Kriss Kross je chuťovka ako žiadna iná, no zvyšok albumu mi postupne splynul v jedno. Nehovoriac o tom, že pesničky majú nadštandardne dlhé a s mnohými hluchými miestami. Trocha to vyvažujú popovejší Big Dog a východný Clarion. Guillemots očividne inšpirovaný hlavne elektrom a orientálnymi pazvukmi :-) Takže kto má rád takmer beznástrojové kapely (len klavír, tuším sem-tam gitara a bicie) typu Keane v psychadelickom rytme, určite si ich užije. Ja napriek tomu dávam 7/10. To dobré v tom, že mi občas pripomínajú Phoenix, dobre sa pri nich nevníma a časom sa určite vypracujú.

Arctic Monkeys: FAVOURITE WORST NIGHTMARE
Ja neviem, k AM by som recenzie vôbec písať nemala, pretože to v čistej podstate ani nejde. Všetci vedia že sú AM kvalita najvyššieho indie a alternative stupňa. Je to pravda. Fakt naprosto úprimná a príšerná pravda. Jedna z tých kapiel, ktorá spieva o absurdnostiach, ktoré vám aj napriek tomu prídu bežné. Naviac je to tak odporne energické až sa prichytíte ako tancujete pri nejakej pohrebnej riekanke. Proste... nezameniteľný. Hlavne vyzdvihnem skvelý Brainstorm, Teddy Picker a Flourescent Adolescent. Jo a! - Balaclava. Tá ma neprestane baviť snáď nikdy. 10/10. A nechcem počuť žiadne pripomienky.

The Subways: YOUNG FOR ETERNITY
Ostala som radikálne prekvapená. Pesnička Shake! Shake! vďaka ktorej sa vo mne niečo pohlo je totiž úplne niečo iné ako celý TS štýl. Ale teraz inak: toto je totiž ich prvý album, ktorý som počula ako druhý a preto sa mi zrejme zdá byť trocha horší. Síce práve tento album priniesol asi ich najväčší hit Rock & Roll Queen, ktorý ste mohli počuť aj vo filme Rock´n´Rolla, je o troška pomalší. Svetlou stránkou Young for Eternity je však umenie prekvapiť. Zakaždým, keď už si myslíte, že Billy bude jačať večne strelia tam pecky typu Mary a vy sa nestačíte čudovať. 8/10.

The Subways: ALL OR NOTHING
Takže: Shake! Shake!, Kalifornia, Move to Nelwyn a Lostboy ma dostali na kolená. Neskutočne mi pripomenuli.... uh... *googli si playlist Juno OST* Belle & Sebastian, hlavne Expectations. Billy nie je Billy, Charlie tam tiež len dokazuje, že vie aj niečo viac ako kvíliť svojmu frajerovi do ucha (v dobrom. Ona má fakt neuveriteľný hlas chvíľkami). Rozumná prestriedávka drsného s jemným a napriek tomu skvelým. Cítiť, že sú to The Subways. 10/10. Shake!

Kasabian: WEST RYDER PAUPER LUNATIC ASYLUM
Práve mi trvalo pol hodinu prepísať ten názov :D No čo no, je to Kasabian, čo by sme pre nich neurobili. Neviem, ja si tvrdím, že to nie je čisté indie. Nemusíte dať na mňa, ale Kasabian podľa mňa predstavujú indie-rock miešaný z divným typom elektra, rovnako ako pri Guillemots. Sú horší ako The Doors, takže pri nich učite nepožívajte žiadny alkohol. Jedná sa o vysoko návykovú a náročnú hudbu, pri ktorej môžete prísť k úrazu. Underdog ma zabil. Fast Fuse ma zabilo. A Fire znie ako od Boba Dylana. Každá pesnička je iná a tým si dokážu zaistiť vašu pozornosť na celú polhodinu. 10/10 decká, ale sľúbte mi, že sa posadíte do pevného kresla a pripútate sa.

Shake! Shake! Or stay calm better.

28. října 2009 v 14:55 | K a možno aj T |  Letters for Elliot
Choť topiče. A keď bude mať topič tých žien viac, môžete ísť topiče všetci.
Pomaly, pomaličky si šlapem dosť zaprášenú cestičku smerom k vysokej. Pomaly, pomaličky sa stávam dosť závislou na britskej indie-rockovej scéne. Preto Billy Lunn v koláži. Preto koláž avantgardná a živá. Pamätajte: Oldies by sa nikdy nemali miešať s alkoholom a Arctic Monkeys.

Je smiešne ako rýchlo každý na stužkovú zabudol. Stále sa vyplavujú na povrch fotky a iné nechutne zapáchajúce skutočnosti, ale okrem betónového pečiva nám tento večer nepripomína skutočne nič. A o rok o dva už si tejto udalosti nebudeme schopný spomenúť ani na men(u)o.
Eééj, ale som v poslednej dobe spoločenská ("Ako?"-"Fajn."-"Fajn?"-"Super."-"Super. Uvidíš ho znova?"-"Možno."-"Možno?"). Žiadne antipatické a asociálne nutkanie vydlabať niekomu oči tupou vidličkou. Žiadne vyšilovanie z bežných zvukov a návykov, ktoré ma nútia na zvracanie. Aj spím dobre. Akurát mám pricvaknutý nerv a neviem sa hýbať. Hahá, to bolesť má rovnaké účinky ako fet - nevnímaš vďaka nej nič čo by ťa rozčuľovalo viac ako ona sama.

Je ťažké sa s vami podeliť o svoju rozpoltenosť. Skvelá sixties nálada odišla rovnako náhle ako prišla a začína sa mi cnieť. Zo smútku si preto púšťam alternatívu a začínam z nej mať silné halucinácie. Na druhú stranu sa pri nej dobe grafičtí. To mi pripomína, že by som sa mala chopiť urodzenej ceruzky tvrdosti 3B a dokresliť svoj monštrózne gigantický obličaj.


Hiya, this is Lindsay and you're listening to Skin FM.

25. října 2009 v 11:41 | K |  Media
Obrázok bude, až prestane blog.cz blbnúť. Cez Galériu sa mi to robiť nechce.
Výnimočný seriál, výnimočná recenzia. Nebudem písať nič, čo sa obsahovej stránky týka, teda aspoň nie detailnejšie ako som zvyknutá, pretože neviem ako začať. A do ničoho sa nútiť nechcem, pretože FM vám chcem priblížiť skutočne tak, ako sa patrí.

Viete, mám tu taký malý rozkol. Chcem vás už dopredu varovať, že FM rozhodne nebudem porovnávať s IT Crowd, ale túto maličkosť podotknúť musím: hoci mnohí vravia, že sú si tieto dva seriály podobné, že Lindsay má k Royovi veľmi blízko (to už má LC skôr bližšie k Simonovi z The Boat That Rocked - nielen tým, že je DJ), nie je to pravda. The IT Crowd si zakladá na humore a narážkach, zatiaľ čo FM mi príde byť... prirodzenejší. Chris O´Dowd je v oboch rolách fenomenálny, ale stále mám Lindsayho radšej ako Roya.
Nesledujte FM s tým, že je to druhý IT Crowd, pokazíte si to. Ja som si ho stiahla predovšetkých kvôli O´Dowdovi a kope indie, ktoré sa hrá - v každej epizóde jedna skupina live. A ostala som príjemne prekvapená, pretože to bol veľmi prirodzený, inteligentne vtipný a príjemný seriál. Čo mi vadí je, že neviem ako to bude s ďalšími sériami, pretože zatiaľ je vonku len 6 epizód prvej a nikto z protagonistov sa nezmieňoval, že pripravujú niečo viac. O tom neskôr. Keď už sme ale tu...Charaktery sú trochu klišé, preto nakoniec uberám jeden bod. Obsadenie však krásne drží - LC, Jane a Dom sú priam ukážková banda exotov, hviezdy britskej hudobnej scény to krásne oživujú a celé mi to príde také... zo života. Nie ako Spaced, ale niečo energickejšie, pri čom radi strávite nejakú tú chvíľku.

No, ako pozerám, trocha som sa doplietla. Nepovedala som, čo som povedať chcela, ale to je už teraz jedno. Proste FM má 9/10. Veľmi veľmi odporúčam, aj keď sa ťažšie zháňa, keďže je novší. Uvidíme, čo bude ďalej. Druhej sérii by som sa nepochybne potešila, ale nech sa nehrnú do ničoho nasilu. Ak by FM zmenilo rovinu v ktorej sa teraz nachádza, asi by stratilo svoj pôvab.
Ešte maličkosť: ak sa vám seriál zapáči a dostanete chuť sadnúť si k dobrému britskému rádiu, nedávno som našla XFM London - rádio, ktorému záleží hlavne na hudbe. Pesničky hrajú takmer non stop, DJ-i sú príjemní a za posledné dva dni som nepočula žiadny nechutný pop ani hipity hopity. Nájdete aj online :-)


Stužková a iné blbosti, alebo: keď už toho má K skutočne dosť.

24. října 2009 v 16:43 | K |  Letters for Elliot
Tma. Ticho. Chaos. To je všetko čo mi ostalo po "vstupe do dospelosti". Zo stužkovej si okrem hluchých miest pamätám len niekoľko skutočne svetlých momentov a svoje pobehovanie pri tombole. No zbohom.
Osobne si myslím, že človek by sa po svojej stužkovacej slávnosti NEMAL doma psychicky zrútiť a vravieť si, aké to bolo nahovno. Každý si robil čo chcel, nikto nikoho nepočúval a hoci som rada, že sme spolu strávili aj gala chvíľku, neprestávam tvrdiť, že to celé bola strata času.
Je to len raz za život... ale ja si aj tak nič nepamätám. Naviac som deprimovaná, vlasy mám suchšie ako Gobi, na nohe odtlak veľkosti Austrálie a stratila som topánky. Tak na čo to teda bolo dobré?

Na celom tomto snobizme je najhoršie, že sa vlastne vzťahy viac rozbijú ako utužia. Mnohí, o ktorích sme si iba mysleli, že sú to kokoti, nimi skutočne sú. Tí čo sú menej komunikatívny si zrejme uvedomili svoje postavenie v kolektíve a duševne to nezvládli. A niektorí najlepší priatelia už spolu zrejme neprehovoria ani slovo. Je zvláštne aká dokáže byť spoločnosť premenlivá. Možno je to len malá teplotná inverzia. Možno nie.

Nemám vám k tomu viac čo povedať. Som sklamaná - nemala som síce žiadne očakávania, ale aj napriek tomu ma to serie. Nič mi nepomáha, ani tona čokolády, ani Roy, ani Moss, ani Douglas. Stužku asi surovo odložím do zásuvky a už na ňu v živote nepozriem.


Pečatenie triednych kníh

21. října 2009 v 14:25 | K má nerv, možno cystu? |  Letters for Elliot
Máte niekto stuhu?
Stuha je tu, ale nie je dosť dlhá. Krti väčšinu odstrihli.
Židáci židácki.
Tak ju dáme takto.
To vyzerá debilne, dajte to normálne na šírku.
Ale to potom vypadáva.
Kde je triedna?
Volali sme jej, vraj už ide dolu.
Tak to už zaviažte.
Ale to musí triedna.
A kde je tá triedna?
Triedna už ide dolu... Už je tu, nerobte kraviny.
Tak to previažeme takto. Kto má zapaľovač?
Dobreee... pani profesorka dajte tie prsty preč, nechcem vás popáliť.
Aaauu... tak som zapečatená. To nič.
Hore mi splesnivejú tie papiere, pohnite zadkom.
Betka, v tom zapaľovači ti dochádza plyn.
Serte na to, nechajte to tak, prilepte tam už tú šupku.
Tomu hovoríte šupka? To nám tí židáci ani šupku nenechali?
Na tie tri kvapky? Dajte to tam poriadne!
Už nemáme plyn!
No to vyzerá.
Tak toto je riadna tragédia.
Hej, pekne sa nám to tu celé začína.

The Boat That Rocked. Príval farieb a energie do budúceho roku.

14. října 2009 v 13:00 | Hipík K |  Media
Aj napriek faktu, že Amerika má nespočetne rádií, ktoré hrajú rock & pop 24 hodín denne, krajina, ktorá nám dala Beatles, Kinks a Rolling Stones, stále túto vymoženosť nepodporuje. A preto existujú v Británii tzv. pirátske rádiá, ktoré obšťastňujú ľudí dobrou hudbou dňom i nocou. Jedným z takýchto rádií je aj Radio Rock na vlne 203 FM. Lenže čo sa vláde britských ostrovov nepáči je, že táto "pornografická komunita" im pryzní (a určite v tú dobu) sporiadané a slušné obyvateľstvo. Preto sa rozhodnú im zatrhnúť vysielanie za každú cenu. A myslíte si, že sa tí zasraný hipíci len tak nechajú?
V kinosále som bola sama samučičká a dávala som voľný priebeh svojim emóciám. Tento film ma napravil od odpadu súčasného popu, nasmeroval ma novou cestou, cestou osvietenia a preto sa navždy stáva mojím numero uno vo všetkých rebríčkoch. Už len kvôli filmovému obsadeniu, v ktorom sa blysnú hviezdy formátu Rhys Ifans, Bill Nighy či krásavec Nick Frost ;-).

Mrte hudby, nekonečný príbeh, ktorý aj tak nevadí, pretože je napínavý, dôvtipný a má nádherne morálny koniec :D Ja osobne som sa prvýkrát rozplakala, uvidíme ako vy. No, každopádne - tiež oceňujem farebné ladenie, koré si pozorný divák povšimne pri rozlišovaní zatrpknutého sveta vlády a vždy dobre naladených DJ-ov. Sofistikované, inteligentné vtipy, skvelé herecké výkony a hlavne strašne roztomilé epizódky (Vianoce z oboch strán ma dostali do kolien), pri ktorých budete mať pocit, že ste súčasťou toho celého. Pre Pirátov na vlnách 10/10 a bonus 5 bodov, pretože je to spolu s District 9 a Inglourious Basterds najlepší film roka, najlepší film vôbec v mojom živote a pretože mi ukázal správnu cestu. Cestu sixties a neuveriteľnej energie, ktorú mi táto doba dodáva. Verte tomu či nie, ja už som nemala permanentne náladu tancovať a byť šťastná dobre dlho. Lásku a mier drahý poslucháči. A nenechajte si to ujsť.


Frequently Asked Questions About Time Travel

11. října 2009 v 10:45 | K |  Media
Ray, Toby a Pete sú traja najlepší priatelia. Riešia obyčajné problémy, svoje neúspechy (u žien, v práci) a svoje večery trávia predovšetkým v pube. Jedného takéhoto večera, po tom, ako Raya vyhodia z Hviezdnej jazdy, večera ako každý iný, keď Pete zasa tým dvom vyčíta, že sú nerdi ("Dohodli sme sa predsa, že to slovo na N nebudeme používať! Hovoríme si predstavivší.")... no, práve toho večera sa im stane niečo neuveriteľné. Ray sa stratí na dlhšiu dobu keď sa rozhodne doniesť ďalšie pollitry a po svojom veľkolepom návrate priateľom rozpovie neuveriteľnú príhodu o Cassie, divnom dievčati, ktoré mu rozpovedalo ešte divnejší príbeh o cestovaní v čase. Pete s Tobym mu samozrejme neveria, jeden druhého obviňujú, že si zaplatil šľapku, aby to predstierala (na druhej strane si Ray myslí, že to oni mu ju objednali) a potom sa Pete vyberie na hajzel. A nájde ten istý pub, plný mŕtvych ľudí.
Vezmeme to hopem. Film sám o sebe tvrdí že je to ako keď "Doktor Who stretne Shaun of the Dead" a tento propagačný slogan vlastne ani nie je odveci.

Síce nám tu chýbajú všetky tie britcomové hviezdy, ktoré bez seba neuvidíte ani v jednom filme, no napriek tomu je tu stále Chirs O´Dowd (zasa ďalší pošahaný Ír, ktorého všetci zbožňujeme...). Ak pozeráte IT Crowd, tak je to ten čo stvárňuje umasteného Roya. Vlastne ani neviem čo som to urobila... Sťahovala som si Speed Racera a zrazu mi preplo, keď som našla tento film v Chrisovom profile na IMDb. Tak si vravím, už som sa dlho nezasmiala a bum. FAQ About Time Travel je šťavnatý film, z ktorého som ja osobne len ťažko vedela spustiť oči. Už dávno som nenarazila na film, v ktorom sa niečo deje fakt neprestajne. Keď už pretrpíte scénu Peta ako tancuje na hajzli, zrazu sa to celé znesie ako deus ex machina a vy sa nestačíte čudovať ("Tá... tá časová trhlina je... na pánoch." - "Jasné..." - "Ty mi neveríš." - "Ehm, očividne.").

Veľmi príjemne strávená hodinka a štvrť, ja ju určite neľutujem a film si určite pozriem rada znova. Napriek tomu sa odo mňa dočká len 8/10, kvôli, podľa môjho názoru, trocha priakčnému koncu ako vystrihnutému zo StarGate a Anne Farris, na ktorú pohľad je zrovnávateľný s osinou v zadku. Potom tam bolo pár prešľapov, ako taký ten najväčší, keď vás držia v napätí kvôli hovadine s textom na papieriku a aj tak vám nakoniec neprezradia, čo bolo to TO čo ich urobilo bohmi. No dobre. Na to, že je to britsko-írsky film z produkcie HBO, je to klasika. Odporúčam na malú aj veľkú nudu. Ale sústreďte sa. A už nikdy nechoďte šťať na hajzle v krčme.


I was feeling kinda' seasick

9. října 2009 v 16:55 | K |  Letters for Elliot
7.10.2009 - "Ahoj, volám sa Denisa :) som nová - autor si vycenzúroval meno - spolubývajúca :) heh ? hihi... chich ? :P (Be-be:) kk ľk kk... omfg - autor si vycenzúroval meno - nám papá práve jogurtík ? stávaj odíď... že vraj... nie nie mne sa nechce... odíď!.. nechaj tam odíť... (sur)realistické dielo - čítaj... písaj. heh von oknom :D chichi... heh čšt !... nemôžem dýchať... ovoňaj ovoňaj ! :d do oh... nie ja nič nebudem voňať :)"

Good bye my lover, good bye my friend.
To sa máme pobiť, ktorá je ktorá?
A blato.
Blato a bikiny?
A zavoláme chlapcov: Poďte, idú sa piť.
Príbeh bolesti: :-o, :-x, XO, :-/

To by sme mali fakt poetický (technicky kubistický a asociatívny) prológ, k fakt poetickému článku (pozn. autora: náhodou som pustila istého vlasatého škriatka k počítaču a potom som dostala záchvat. Smiechu. Je to tam všetko jasne a doslova zreferované. P.S. v tomto texte nie sú žiadne chyby, všetko je presne na svojom mieste).
Ale teraz ku krátkemu a vecnému si uvedomeniu faktov. Začínam seriózne uvažovať. Všetka moje nerealita, všetko to, čo mám lepšie, krajšie a pohodlnejšie ("Vysvetli sa. Stojíš na chodbe. Skoro nahá. A mokrá.") sa začína nepríjemne zlievať do jedného celku. Moje alternatívne ja sú mnou a moje alternatívne myšlienky sú konečne mojimi myšlienkami. A aj napriek tejto nechutnej rozpoltenosti sa cítim byť vyrovnanejšia ako kedykoľvek predtým. Trápia ma reálne problémy a uvedomujem si...
že možno som ja ten kurevský pokrytec.
Chcem sa izolovať. Ale až pridobre viem, že nedokážem dlho žiť bez bezprostredného ľudského kontaktu. Dopekla s tým, dopekla so mnou a s mojou potrebou ukazovať svoj neexistujúci dôvtip!

Epilóg? Hahahafan, ktorý sa smeje. Hehehehehelou kity.
Keď ho fotím, tak sa mi vždy otočí že... alebo že. Je to hajzel.
Aj mne strašne tá ofina strašne... strašné.
Tyyyy - buzna!


Tu máte melanchóliu, hajzlíci. Nutini: These Streets.

7. října 2009 v 13:42 | K |  Media
Ay caramba, teraz keby som vám vedela presne povedať o čom tu bude reč... Nie som si totiž istá pôvodom tohoto chrapľavého mladíka, no mám pocit, že je to v Londýne narodený/žijúci Angličan talianskeho pôvodu, ale za slovo ma neberte. Každopádne! These Streets je jeho (tuším) debutový album z roku 2006, možno poznáte singel Last Request, ktorý hrali v hitparádach aj u nás, poprípade trochu menej známe New Shoes.
Môj drahý Media Player mi ho hádže do štýlu Other, Paolo je však zmeskou príjemného jazzu a nejakej nepomenovateľnej alternatívy. Spieva o jednoduchých, každodenných veciach, ktoré vnášajú do života svetlo a po čase ich spozná snáď každý, ak zaloví hlboko vo svojej duši. Pesničky sú príjemne dlhé, dlhšie ako tradičný priemer, plné klavíru a gitary. Plné života. Nutiniho texty sú vhodné pre extravagntných melancholikov a ja si ich akosi vždy začnem púšťať na jeseň, keď už ju je skutočne poznať aj inak ako padajúcim lístím. Presne tento druh hudby mi pomáha udržať sa v realite počas mojej duševnej rozpoltenosti, v poslednej dobe už totiž veľmi nerozlišujem svoje imaginárne reality a prítomnosť. A keď aj skutočne nepotrebujete dať dohromady, je príjemné si ho pustiť v neďeľu večer, vo chvíľach poslednej relaxácie pred pondelkom a začiatkom stereotypu rán. These Streets 9/10, pretože album sa nedá počúvať viac ako trikrát paralelne za sebou - po čase už vám príde strašne všedný. Nutini je občasník.


(a tak sa malý harant pohádal s administráciou)

3. října 2009 v 10:53 | 'Afternoon' Kitty |  Letters for Elliot
"Ten?"
"Nie, ten veľký modrý."
"Aha. Tento."
"Nie. Modrý. Povedala som snáď modrý!"
("Ona zmrví fakt všetko...")
"Počúvate Radio Rock, stále je tu vaša K a sliepka čo jej ničí život. Preto si pustíme skvelých The McCoys a ich Sloopy Hang On. V ďalšom vstupe si dáme minútu ticha za všetko to dobré, čo sa podarilo 21. storočiu ľuďom vziať. Inteligenciu, možnosť rozvoja a v prvom rade kurva dobrú hudbu. Svet sa zvlčil, hajzli. Uvedomte si to už konečne."

Ja už to nechápem. Oficiálne.
Prosím, prosím povedzte mi, že nie som jediný ORGAniZMUS, ktorý nemá z jesene depresie. Tieto pubescentné emo neemo časy už sú za mnou rok, oslávime toto nechvalné výročie salámizmom pri elpíčkach a zosilovači zo sedemdesiateho tretieho.
Ó ano, ano. Hipík Vulkánec konečne získal gramofón na svoju stranu a úchylne zháňa všetky dostupné platne Kinks a The Hollies, ktoré ešte tento konzumný svet nestihol zničiť. Viete, ja myslím, že to má svoj pôvab. Ako, tá jeseň myslím.
Ak máte niečo, čo vás núti tancovať na autobusovej zastávke v salve páchnucich a hnilých listov, ktoré vám padajú za krk - myslím, že je to absolútne v poriadku - je jeseň dokonale pôvabná a jasná dáma.
Myš mi robí automatické dvojkliky a ja prisahám, že vďaka vinylom je to pôvabné.
Aj ja som pôvabná! ("A ak nie?" - "Za každú cenu sa dnes večer spijeme pod obraz boží pri Prvom kontakte a Návrate Jediho.")

Bože, snobizmus sa blíži závratným warpom 9,94 v štýle Interpidu a ja som oficiálne nerozchodila ani topánky. Ale už som prišla na kĺb valčíku a to je už iná. Iná kalba.
Žijem, prežívam, tancujem twist a počúvam Oldies. Myslím, že už ten intercom vypnúť môžem. Lásku, mier a veľa dobrej hudby. K out.


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...