"Nie, ten veľký modrý."
"Aha. Tento."
("Ona zmrví fakt všetko...")
Ja už to nechápem. Oficiálne.
Prosím, prosím povedzte mi, že nie som jediný ORGAniZMUS, ktorý nemá z jesene depresie. Tieto pubescentné emo neemo časy už sú za mnou rok, oslávime toto nechvalné výročie salámizmom pri elpíčkach a zosilovači zo sedemdesiateho tretieho.
Ó ano, ano. Hipík Vulkánec konečne získal gramofón na svoju stranu a úchylne zháňa všetky dostupné platne Kinks a The Hollies, ktoré ešte tento konzumný svet nestihol zničiť. Viete, ja myslím, že to má svoj pôvab. Ako, tá jeseň myslím.
Ak máte niečo, čo vás núti tancovať na autobusovej zastávke v salve páchnucich a hnilých listov, ktoré vám padajú za krk - myslím, že je to absolútne v poriadku - je jeseň dokonale pôvabná a jasná dáma.
Myš mi robí automatické dvojkliky a ja prisahám, že vďaka vinylom je to pôvabné.
Aj ja som pôvabná! ("A ak nie?" - "Za každú cenu sa dnes večer spijeme pod obraz boží pri Prvom kontakte a Návrate Jediho.")
Bože, snobizmus sa blíži závratným warpom 9,94 v štýle Interpidu a ja som oficiálne nerozchodila ani topánky. Ale už som prišla na kĺb valčíku a to je už iná. Iná kalba.
Žijem, prežívam, tancujem twist a počúvam Oldies. Myslím, že už ten intercom vypnúť môžem. Lásku, mier a veľa dobrej hudby. K out.


Pfůůů, konečně nový layout...povedl se ;)