Good bye my lover, good bye my friend.
To sa máme pobiť, ktorá je ktorá?
A blato.
Blato a bikiny?
A zavoláme chlapcov: Poďte, idú sa piť.
Príbeh bolesti: :-o, :-x, XO, :-/
To by sme mali fakt poetický (technicky kubistický a asociatívny) prológ, k fakt poetickému článku (pozn. autora: náhodou som pustila istého vlasatého škriatka k počítaču a potom som dostala záchvat. Smiechu. Je to tam všetko jasne a doslova zreferované. P.S. v tomto texte nie sú žiadne chyby, všetko je presne na svojom mieste).
Ale teraz ku krátkemu a vecnému si uvedomeniu faktov. Začínam seriózne uvažovať. Všetka moje nerealita, všetko to, čo mám lepšie, krajšie a pohodlnejšie ("Vysvetli sa. Stojíš na chodbe. Skoro nahá. A mokrá.") sa začína nepríjemne zlievať do jedného celku. Moje alternatívne ja sú mnou a moje alternatívne myšlienky sú konečne mojimi myšlienkami. A aj napriek tejto nechutnej rozpoltenosti sa cítim byť vyrovnanejšia ako kedykoľvek predtým. Trápia ma reálne problémy a uvedomujem si...
že možno som ja ten kurevský pokrytec.
Chcem sa izolovať. Ale až pridobre viem, že nedokážem dlho žiť bez bezprostredného ľudského kontaktu. Dopekla s tým, dopekla so mnou a s mojou potrebou ukazovať svoj neexistujúci dôvtip!
Epilóg? Hahahafan, ktorý sa smeje. Hehehehehelou kity.
Keď ho fotím, tak sa mi vždy otočí že... alebo že. Je to hajzel.
Aj mne strašne tá ofina strašne... strašné.
Tyyyy - buzna!


Čo ti na toto asi tak mám povedať :-? 8-O :-) :-D ?