Môj drahý Media Player mi ho hádže do štýlu Other, Paolo je však zmeskou príjemného jazzu a nejakej nepomenovateľnej alternatívy. Spieva o jednoduchých, každodenných veciach, ktoré vnášajú do života svetlo a po čase ich spozná snáď každý, ak zaloví hlboko vo svojej duši. Pesničky sú príjemne dlhé, dlhšie ako tradičný priemer, plné klavíru a gitary. Plné života. Nutiniho texty sú vhodné pre extravagntných melancholikov a ja si ich akosi vždy začnem púšťať na jeseň, keď už ju je skutočne poznať aj inak ako padajúcim lístím. Presne tento druh hudby mi pomáha udržať sa v realite počas mojej duševnej rozpoltenosti, v poslednej dobe už totiž veľmi nerozlišujem svoje imaginárne reality a prítomnosť. A keď aj skutočne nepotrebujete dať dohromady, je príjemné si ho pustiť v neďeľu večer, vo chvíľach poslednej relaxácie pred pondelkom a začiatkom stereotypu rán. These Streets 9/10, pretože album sa nedá počúvať viac ako trikrát paralelne za sebou - po čase už vám príde strašne všedný. Nutini je občasník.
Tu máte melanchóliu, hajzlíci. Nutini: These Streets.
7. října 2009 v 13:42 | K | MediaAy caramba, teraz keby som vám vedela presne povedať o čom tu bude reč... Nie som si totiž istá pôvodom tohoto chrapľavého mladíka, no mám pocit, že je to v Londýne narodený/žijúci Angličan talianskeho pôvodu, ale za slovo ma neberte. Každopádne! These Streets je jeho (tuším) debutový album z roku 2006, možno poznáte singel Last Request, ktorý hrali v hitparádach aj u nás, poprípade trochu menej známe New Shoes.
Môj drahý Media Player mi ho hádže do štýlu Other, Paolo je však zmeskou príjemného jazzu a nejakej nepomenovateľnej alternatívy. Spieva o jednoduchých, každodenných veciach, ktoré vnášajú do života svetlo a po čase ich spozná snáď každý, ak zaloví hlboko vo svojej duši. Pesničky sú príjemne dlhé, dlhšie ako tradičný priemer, plné klavíru a gitary. Plné života. Nutiniho texty sú vhodné pre extravagntných melancholikov a ja si ich akosi vždy začnem púšťať na jeseň, keď už ju je skutočne poznať aj inak ako padajúcim lístím. Presne tento druh hudby mi pomáha udržať sa v realite počas mojej duševnej rozpoltenosti, v poslednej dobe už totiž veľmi nerozlišujem svoje imaginárne reality a prítomnosť. A keď aj skutočne nepotrebujete dať dohromady, je príjemné si ho pustiť v neďeľu večer, vo chvíľach poslednej relaxácie pred pondelkom a začiatkom stereotypu rán. These Streets 9/10, pretože album sa nedá počúvať viac ako trikrát paralelne za sebou - po čase už vám príde strašne všedný. Nutini je občasník.
Môj drahý Media Player mi ho hádže do štýlu Other, Paolo je však zmeskou príjemného jazzu a nejakej nepomenovateľnej alternatívy. Spieva o jednoduchých, každodenných veciach, ktoré vnášajú do života svetlo a po čase ich spozná snáď každý, ak zaloví hlboko vo svojej duši. Pesničky sú príjemne dlhé, dlhšie ako tradičný priemer, plné klavíru a gitary. Plné života. Nutiniho texty sú vhodné pre extravagntných melancholikov a ja si ich akosi vždy začnem púšťať na jeseň, keď už ju je skutočne poznať aj inak ako padajúcim lístím. Presne tento druh hudby mi pomáha udržať sa v realite počas mojej duševnej rozpoltenosti, v poslednej dobe už totiž veľmi nerozlišujem svoje imaginárne reality a prítomnosť. A keď aj skutočne nepotrebujete dať dohromady, je príjemné si ho pustiť v neďeľu večer, vo chvíľach poslednej relaxácie pred pondelkom a začiatkom stereotypu rán. These Streets 9/10, pretože album sa nedá počúvať viac ako trikrát paralelne za sebou - po čase už vám príde strašne všedný. Nutini je občasník.
Anketa
Ovplyvnila vás už nejaká recenzia pri kúpe knihy alebo pozretí si filmu?
Komentáře
Znie to dobre, ty vieš hudbu tak krásne interpretovať, hoci je to pomerne dosť ťažké - zachytiť hudbu slovami... Nemohla by prísť i dáka ukážka tvorby, aby som videla, či si mám i stiahnuť :-D :D :-P? Ako, mohla by som si i sama nájsť dakde na youtube, ale... :-D
[2]: Len pre teba drahá: New Shoes: http://www.youtube.com/watch?v=2GAgm8sZ5mo
Last Request: http://www.youtube.com/watch?v=H4BEwXG4rG4&feature=related
Jenny don´t be hasty Life: http://www.youtube.com/watch?v=qllpkliWhtk


ta písnička je moc pěkná- ach jak výstřední, nezaujatý komentář :D
Ano už jsem se odsvobodila od té funíci krysy z fyziky a už píšu z domu, že :D
Vážně má taa písnička něco do sebe, a není to jen o tom že tam píští nějaká miley cyrus-která, pokud to nevíte vůbec neumí zpívat- a pořád do kola opakuje ten stejný refrén doprovázený jakýsimi "šoky" které donucují lidstvo trhat sebou jako pod vlivem nějké zakázané kletby. Jak je tento svět povrchní, zastavte mě někdo, nebo jestli se rozjedu skončím u toto že na mě někdo imaginárně zpáchá atentát, protože tu začnu propagovat greenpeace... pomoc :D