25.11.2009 - Drahý Elliot,
človek, ktorý sa nevie už mesiac dočkať malých potešení, nevie sa dočkať blahoželaní a dňa, keď sa aspoň chvíľku bude všetko točiť okolo neho, takýto človek by nemal domov chodiť deprimovaný. Koncentrovaná podstata štvrtka infikovala inak idylické stredy a ja prichádzam... vyšťavená, by mohlo byť tým správnym slovom. Paralelné vesmíry sa zhýňajú smerom k peklu.
Aspoň teraz, osamote, môžem nachvíľu rozíjmať. Hoci ma rozhádzala skutočnosť, že nemám mlieko do svojho čaju, večeru mám pomerne nedovarenú a Alexov hlas ma nedokáže obohatiť, ako inokedy, myslím si, že som už na dobrej ceste prestať byť vytrasená z dnešného dňa ("You´re out of beats." - "Out of normal people, in the first place."). Myslím si, že by nebolo rozumné nechať Ťa celé si to domýšťať. Vedz, že okrem nezáujmu o dnešný deň, som si prešla aj nekonečnou potupou, slzami a utužením svojho názoru, ktorý bohužiaľ nevrhá na našich profesorov najlepšie svetlo. Povedzme si to tak: stará škola s priveľkým egom, ohavnou záľubou v lámaní ideálov a slovíčkarením už nie je, čo bývala ("Such a bellend." - "Prick, love, prick."). Hnevám sa a závidím niektorým spolutrpiteľom ich výdrž a odhodlanie.
človek, ktorý sa nevie už mesiac dočkať malých potešení, nevie sa dočkať blahoželaní a dňa, keď sa aspoň chvíľku bude všetko točiť okolo neho, takýto človek by nemal domov chodiť deprimovaný. Koncentrovaná podstata štvrtka infikovala inak idylické stredy a ja prichádzam... vyšťavená, by mohlo byť tým správnym slovom. Paralelné vesmíry sa zhýňajú smerom k peklu.
Aspoň teraz, osamote, môžem nachvíľu rozíjmať. Hoci ma rozhádzala skutočnosť, že nemám mlieko do svojho čaju, večeru mám pomerne nedovarenú a Alexov hlas ma nedokáže obohatiť, ako inokedy, myslím si, že som už na dobrej ceste prestať byť vytrasená z dnešného dňa ("You´re out of beats." - "Out of normal people, in the first place."). Myslím si, že by nebolo rozumné nechať Ťa celé si to domýšťať. Vedz, že okrem nezáujmu o dnešný deň, som si prešla aj nekonečnou potupou, slzami a utužením svojho názoru, ktorý bohužiaľ nevrhá na našich profesorov najlepšie svetlo. Povedzme si to tak: stará škola s priveľkým egom, ohavnou záľubou v lámaní ideálov a slovíčkarením už nie je, čo bývala ("Such a bellend." - "Prick, love, prick."). Hnevám sa a závidím niektorým spolutrpiteľom ich výdrž a odhodlanie.
Čím viac zlomená sa cítim byť, tým tuhšie si uťahujem slučku. Už ma nebaví tvoriť si vlastný psychoprofil, ktorý by mi závidel nejeden Konkordov zverenec. Ale, vieš, je celkom zaujímavé ako na Teba dokáže doľahnúť strach. Keď ležíš v posteli, užívaš si prítomnosť niekoho, kto tam možno nikdy nebude a potom sa ako rana z čistého neba znesie realita a Ty tam stále len ležíž, snažíš sa nedáviť a nemyslieť na to, ako sa zajtra budeš musieť vrátiť do mesta, ktoré ovláda hlúpota a pomerne narušený muž neschopný komunikácie, posmelený ketamínovou striekačkou. Posledné čo si teraz želám je, žiť tu ďalších sedem rokov... prvé zasa, že už chcem chytiť let do Británie. A sestra možno pôjde so mnou.
Som príliš sužovaná prinízkym sebavedomím, aby som sa snažila identifikovať tie explózie za oknom. No možno Ťa poteším aspoň faktom, že jeden z mojich konzumných stromčekov bude vytlačený ako vianočná príloha v Pravde. Na špici tróni ten donut, čo ho máš tak rád - na druhú stranu je však skutočne smutné, že môj prvý honorár vôbec činí 10 Eur a vlastne ani nebol robený z láskou, naviac pochybujem, že vydavatelia a ľudia z marketingu pochopili, čo chcem tou kolážou povedať. Cover pre TLSP bude čoskoro tiež. Pozdravuj všetky ideály tam, v tom Vašom nebi, každý vision trick (chápeš, na koho narážam?), každého, kto si to zaslúži. A nech to dnes oslávia za mňa, zatiaľ čo ja sa budem snažiť preložiť výrazové prostriedky futurizmu do reči tých sprostejších. Tvoja... tá čo jej dnes nikto nevie prísť na meno.


K. nesťažuj si, a buď rada, že budeš v pravde a buď rada, že za to dostaneš 10 € keď som videl koľko platia za články a ilustrácie iným ľudom, tak nie si ďaleko od toho, že si môžeš vravieť platia ma ako "celebritu".