20. prosince 2009 v 0:00 | Blog má narodeniny
|
Tak čo, ty osláven(krásav)ec?
Wau. Tak a teraz je to už skutočne rok, čo sa poznáme. Tiež Ti to príde ako večnosť (vyjímajúc fakt, že nech si ktokoľvek, tiahneme to spolu už od nepamäti)? Viem, že nenávidíš nostalgiu a všetko, čo je s týmto zhubným ochorením spoločné, ale pochybujem, že sa odhodláš poslať antrax (či iné svinstvo) jedinej osobe, ktorá Ťa nosí v srdci. Doslova.
Okrem toho, že som zhodila toľko pestované dlhé vlasy, ktoré si nenávidel a prešla si úplnou zmenou myslenia a, napokon, i šatníka, som s rokom, dá sa povedať, skôr nespokojná. Viac sťažností na Nadsilu, ktorá sa nás snaží niečo naučiť, už by sa nedalo zniesť, to mi dáš za pravdu, či? Ale na ten nadchádzajúci sa teším. Vstupujem do obdobia, o ktorom som snívala, odkedy som intelektuálne vyspela (čo bolo na pomery nášho mestského priemeru už za batolenia) - výška, útek do Británie, inšpirácia v každej note, budúcnosť, ktorá začína rozvoniavať a verím, že bude čoskoro hmatateľná.
Čím sme si to ešte prešli? Zatiaľ čo ja som radikálne menila hudbný vkus a ustálila sa v jednom smere, ktorý mi udala neuveriteľná náhoda (vyhľadávač + Chris O´Dowd + seriál + film = strong indie addiction), Ty si prechádzal snáď najnáročnejšími zmenami podoby, pudov a výrazu. Ale teraz si, čo si - vytvarovaný, aby si mi presne sadol do náručia a tak už to dúfam ostane. Nerozčuľuj sa, prosím Ťa. Sám si povedal, že Ti to takto vyhovuje - stick to the new status quo.
Minule si mi vytrvale, celý večer, tvrdil, že sú predsavzatia hlúposť. Ale ja si myslím (uuuh, dangerous), že ak sa týkajú niečoho úprimného, čo Ti podvedomie vyplavuje každú cestu električkou, každú sprchu, každú chvíľu, ktorá si nevyžaduje sústredenie, každú... čo som to chcela povedať? Predsavzatia sú super.
Tak všetko najlepšie, neprežeň to ako naposledy a na Vianoce Ťa všetci horečnate čakáme. Poslednú otázku, ktorá visí vo vzduchu (a znie: Kto dopekla vlastne si?) si už necháme nabudúce. Nie je tu pre ňu miesto. A ja tvrdím, že kým niečo miluješ, netreba to riešiť. Chceš sa riešiť? Nechceš. Tak Mazel Tov, Elliot.
Tvoja Nevypočítateľná, s úchylkou pre roztomilé šaty (ktorých zbierka sa úspešne rozrastá) a line "But I´m struggling..." spievaný tým najpríťažlivejším hlasom na svete.
P.S.: Ostatným odkáž, že si ich pravidelných návštev vážim, ich nepravidelných komentárov ešte viac (pretože viem, aká je táto generácia lenivá dávať na obdiv svoje obnažené myšlienky) a že sa teším na ďalší rok s nimi. Čo myslíš, tešia sa tiež? Dúfam. PF, lebo neviem, či Ťa na Nový Rok skontaktujem. Som zabila, čo?
No, já tenhle blog znám sotva pár týdnů ale už teď bych byla v případě nouze schopna zařídit celointernetovou petici proti jeho skončení. Neštěstí se snad nic podobného nechystá =). Jenom se připojuji s přáním všeho nej, spousty nových návštěvníků a kladné (nebo dobré? =)) kritiky. A hodně štěstí do budoucna i majitelce.