Leden 2010

Arthur C. Clarc: Vesmírna Odysea

31. ledna 2010 v 13:27 | K vesmírňan |  Books
V rámci zdolávania zoznamu 1001 kníh, ktoré by ste mali prečítať predtým, než zomriete som si nedávno kúpila Vesmírnu Odyseu. V kníhkupectve som chodila po všetkých oddeleniach, hľadala som niečo čo by mi hneď padlo do oka... proste som si MUSELA niečo vziať, pretože som bola out of kvalitné knihy a do Dostojevského sa mi nechcelo. A keď som zbadala tento paperback, povedala som si, což... schmatla som a utekala.

Píše sa rok 1999 a niekoľko výskumníkov na Mesiaci nachádza v jednom z jeho kráterov neobyčajný predmet. Nikto však nevie určiť, na čo čierna doska, takmer tri milóny rokov stará, slúži. Akonáhle sa však na Mesiaci skončí predlhá noc a na MAT1, ako dosku nazvali, zažiari Slnko, vydá predmet signál neurčitého druhu, ktorý vedcom ešte skomplikuje prácu. Smeruje k Saturnu. O dva roky neskôr, v 2001-vom, vysiela vláda prvý raketoplán, ktorý má dosiahnuť najkrajnejších hraníc Slnečnej sústavy - doletieť k Jupiteru a potom ešte ďalej. Cestu ale sprevádzajú komplikácie a po vzbure palubného počítača sa posádka zredukuje na jediného muža, ktorý musí doviesť výskumný let až do konca. Vystopuje signál MAT1 k jednému z mesiacov Saturnu. A skutočne nájde dôkaz toho, že doska, ktorú našli na Mesiaci, je mimozemského pôvodu - odkaz civilizácií starších a inteligentnejších ako tá ľudská. A neobjaví len to...

Kniha má pomerne kolísavý dej. To už som si všimla na začiatku. Prvá časť nám priblíži osud čiernej dosky neznámeho pôvodu, ktorá naučila našich neandertálskych predkov niekoľkým trikom a predurčila ich tak k prežitiu. V druhej časti sledujeme práve vedeckú misiu na Mesiaci a presne kvôli tejto časti som takmer prestala. Je rozvláčna a objavu MAT1, dôležitému pre čitateľa, predchádza pomerne nudný úvod. Keď sa však dostanete až k časti letu Discovery k Jupiteru, pochováte akékoľvek pochybnosti o kvalite tohoto diela. Kniha bola napísaaná v roku 1968, teda rok pred letom na Mesiac a vidno, že autor svojej fantázii medze nekladie. Napriek tomu sa mu takmer podarilo predpovedať budúcnosť vesmírneho cestovania a sťahovania ľudí na Mesiac. Posledné stránky prečítate jedným dychom a nájdete si v nich posolstvo, ktoré sa nám tento skvostný majster SF snaží predať. Na vlastné oči zažijete let o akom sa vám ani nesnívalo...
Celý predlhý večer som potom hľadela na tú smiešnu malú žiariacu polovicu na nebi a nemohla som prestať myslieť na to, či sa raz skutočne dožijeme niečoho podobného. Vesmír ma priťahuje viac ako inokedy. Bude aj vás? 8/10 - kvôli časti, ktorá to takmer zabila.


Viktoriánske Anglicko Sherlocka Holmesa II.

30. ledna 2010 v 14:04 | K |  Abeceda
Doba, v ktorej Holmes s Watsonom žili sa v Anglicku označuje ako doba viktoriánska. Spadá pod 19. storočie - prestriedali sa romantizmus, realizmus, impresionizmus a jeho odnožia, neskôr secesia. Toto obdobie sa začína rokom 1837, keď na trón zasadla mladá kráľovná Viktória, spolu s Lordom Melbournom - jej pravou aj ľavou rukou. Británia v područí liberalizmu sa v priebehu niekoľkých rokov, zásluhy aj princa Alberta, vyšvihla na svetovo najmocnejšie impérium a tak sa vlastne začala priemyselná revolúcia. Vznik parného stroja, výstavba prvej železnice, prvého metra a nakoniec aj vznik slávneho Scotland Yardu (zakladateľom Robert Peel).

Britský národ bol v tom čase všeobecne rozhľadený a nielen vyššie stavovské a stredné vsrtvy mali záujem o kultivovanú zábavu. Divadlá rástli ako huby po daždi a mnohé z nich boli orientované práve na robotnícku zložku spoločnosti. Literatúra i hudba zažívali rozkvet, zo známych autorov sa sluší spomenúť Dickensa, Austenovú, všetky tri sestry Brönteové. Tvorili však aj také mená ako Jerome klapka Jerome (Polly - už sa chystám na Troch mužov v člne, ak sa mi podarí zohnať prachy :D), Stevenson, Hardy, Tennyson, Wilde či Browning.
Národ si zakladal na športe, vznikalo veľa gentlemanských klubov, ktoré poskytovali všemožné privilégiá a dokonca vznikli prvé známky, ktoré umožnili rozmach poštového doručovateľstva. Poštovné stálo jednu pencu a preto nebolo obmedzené len na tých bohatších.

V súvisloti s Holmesom by sme sa teraz mohli zamerať na kriminalitu. Tá, po vzniku Scotland Yardu, jakožto prvého organizovaného policajného spolku, rapídne klesala. Stále však vznikali určité problémy, ktoré so sebou prinášali aj, často zlá, morálka a ťažké pracovné podmienky. Ženy i deti museli pracovať 12 až 14 hodín denne čo viedlo k menším i väčším krádežiam, či dokonca vraždám. V roku 1870 sa dokonca veľmi rozmohlo vraždenie nemluvniatok, keď sa rodiny nemali o deti ako postarať. Práve v tomto roku tvorili vraždy detí takmer 60% celej kriminality a z Temže ich vtedy vylovili presne 276 (!). Ostatne - vďaka tomu si ľudia zarábali na živobytie. Stačilo mať loď a hák a hneď ste si na chleba mohli privirábať aj vyťahovaním mŕtvol z rieky.
V 19. storočí zaznamenávame aj prvý prípad masového vraha - známeho Jacka Rozparovača, ktorý dlhé roky ničil políciu svojimi listami a vraždami mladých dievčat. Stále však unikal a aj napriek niekoľkým obvineniam a zadržaniam ho nikdy nedolapili.

Teraz troška veselšia téma... doprava. Pred vznikom metra, prvých električiek a dokonca aj po ich vynalezení boli hlavným dopravným prostriedkom drožky a fiakre. Tie obľubovali hlavne stredné vrstvy, tie nižšie sa z miesta na miesto dopravovali omnibusmi (poschodovými kočmi ťahanými koňmi). A čo teda tá drožka a fiaker sú? Sú to štvorkolesové vozy - kryté i bez strechy. Hlavné rozdiely sú v tom, že drožka je ťahaná len jedným koňom a dvojmiestna, zatiaľ čo fiaker je štvormiestny voz ťahaný dvoma koňmi. Drožkári o prácu nikdy núdzu nemali. Hlavne po zavedení železnice mali poriadne čo robiť, keď na stanoviskách museli čakať cestujúcich, ktorí práve vystúpili z vlaku. Poznať ste ich mohli podľa modrých blejzrov, červeného límca na košeli a taktiež modrých okrúhlych klobúkov - toto bola ich profesná uniforma.

Móda sa neustále menila aj vďaka priemyselnej revolúcii. Jediné, čo ostalo ako-tak ustálené, bola móda mužská. Zatiaľ čo ženy si zakladali na naberaných sukniach, korzetoch, klobúkoch, čipkách a všadeprítomných kvetinách (obľúbené najmä ruže a kamélie - nachádzali sa na leme výstrihu, na ramenách, na manžetách a sukni), muži volili jednoduchšiu cestu. Saká, fraky a blejzry doplnené redingotmi a raglánmi. Nohavice boli obykle iné ako sako - aj materiálom aj farbou, celý zjav podrhnutý viazankou, šatkou alebo motýlikom - kedy-tedy aj vychádzkovou palicou, tzv. špacírkou. Keď nastúpila secesia, ženské korzety a krinolíny vystriedali empírové šaty zvonového strihu, najlepšie v pastelových farbách a z ľahkých materiálov, neskôr už kusy predchádzajúce edwardiánov - s nadýchanými rukávmi, ktoré sa nazývali tiež šunkové, pretože dámske ruky v nich vyzerali ako bravčové stehno :D
Deti moje, dochádza mi dych. Dlhší tématický článok som asi jakživ nenapísala. Ale som na seba hrdá a dúfam, že ste sa dozvedeli veľa nového. Ak by ste sa chceli dozvedieť ešte viac, obzrite sa v najbližšom kníhkupectve po tenučkom zväzku "Viktoriánská Anglie Sherlocka Holmese", ktorá sa aj napriek faktom číta priam neuveriteľne ľahko. Článok som písala sama, z toho čo som si z kníh zapamätala, preto prosím buďte ohľaduplný a nekopírujte, ak už, tak iba so zdrojom. Ďakujem za pozornosť.


Viktoriánske Anglicko Sherlocka Holmesa I.

30. ledna 2010 v 11:07 | K mudruje |  Abeceda
Hurá, tématický článok! Pôvodne som mala v úmysle napísať len recenziu asi tak na tisíc rôznych dobrodružstiev tohoto majstra dedukcie, no po tom, čo som v Panta Rhei objavila knižku rovnomenného názvu ako nesie dnešný titulok, musela som svoj plán prehodnotiť. Tešíte sa? Ja veľmi. Poďme teda šikovne na to. Otáľať ešte nikomu neurobilo dobre.
Na začiatok by som možno vyvrátila pár omylov a niektorí z vás budete možno prekvapení. Ritchie nebol so svojou predstavou Holmesa ďaleko, keď si ho podchytil ako energického štyridsiatnika. Totižto - všetky klišé, ktoré si okolo Sherlocka utvorila televízia (až na jednu britskú sériu, kde vyzerá celkom uchádzajúco) a iné spracovania, sú často nesprávne. Zobrazovanie drahého doktora W. ako staršieho, obtlstlého pána je priam poburujúce. Keď sa totiž Sherlock a Johnatan stretli pri jednom z prvých prípadov, Štúdii v červenom, Holmes nemal viac ako 27 rokov, zatiaľ čo Watson je dokonca o rok mladší. Takže v časovom úseku, keď sa odohráva väčšina zoseriálovaných a silmovaných príbehov, nemajú obaja viac ako tridsaťpäť, čo znamená, že nás dobre ošmekli. Z mnohých iných zaujímavostí sa možno ešte oplatí podotknúť, že Holmes bol jeden čas závislý na kokaíne, fajčil viac ako bolo zdravé, publikoval knihu o druhoch tabaku a čo z nich ide vyvodiť, boxoval a do dôchodku sa utiahol na vidiek, kde chová včely. Nemá takmer žiadne znalosti zo súčasnej (rozumej v tej dobe) literatúry, filozofie, astronómie, politky - vyzná sa v botanike, geológii, chémii, anatómii, vie hrať na husle (dokonca veľmi dobre), skúsene šermuje a má praktické vedomosti z britského práva. Ako sám podotkol, jeho myseľ je ako manzardka, do ktorej ukladá len potrebné vedomosti. Každú inú nepotrebnú informáciu pustí jedným uchom dnu a druhým von. Vôbec nepoznal Kopernikovu teóriu, čo Watsona pobúrilo. Má staršieho brata Mycrofta, ktorý je omnoho lepším systematikom, je však príliš lenivý a tak svoje vedomosti obmedzuje len na svoj klub, býva na Pall Mall.

Doyle teda začína Sherlockove vylomeniny, keď sa stretáva s Watsonom, mladým veteránom, ktorý musel opustiť postavenie vojenského lekára v Afganistane, keď ho do nohy trafil šrapnel. Spolu sa nasťahujú do legendárneho bytu na Baker Street 221B a Watson sa tak stáva neoficiálnym archivárom Holmesových prípadov. Z najznámejších sa oplatí spomenúť prvý - Štúdiu v červenom, ďalej Škandál v Čechách, kde sa aj prvý raz stretávame s istou Irene Adlerovou - Holmesovou osudovou ženou a medzi moje najobľúbenejšie určite patrí Dobrodružstvo Krvavej bučiny (strhujúci a skutočne jemne hororový príbeh, ktorý som dala jedným dychom), Dobrodružstvo mechanikovho palca a starý dobrý Pes Baskervillský, ktorý vyšiel ako jeden z dvoch románov. Inak vychádzali tieto dobrodružstvá časopisecky.

Príbehy sú písané romanticky - tak ako sa na dobu patrilo a Doyle robí zo svojho kriminalistu hrdinu bojujúceho proti zlu. Dnes už môžeme nájsť rôzne sequely, kde sa Holmes dokonca pridáva na stranu zla - čo ničí celý koncept tejto postavy. Pretože hoci sa dnes tieto diela radia do oddelenia kriminálok, sú a navždy ostanú príkladným dielom anglického romantizmu. Ja ich mám veľmi rada aj napriek ich častej naivnosti. Sú to príbehy, ktoré dokážem prežívať takmer skutočne, pretože mám k tej dobe veľmi blízko a keďže sú to detektívky (teda sa miešajú dve pre mňa dôležité vlastnosti), mám jasno a Doyle sa so svojím Holmesom zaraďuje medzi mojich obľúbencov. Niekomu však môžu prípady prísť hlúpe - kam sa Sherlock hrabe na nejakého Poirota, že áno? :D Každopádne odo mňa majú všetky dobrodružstvá 10/10, pretože mi sprostredkujú moje najkrajšie historické obdobie a zamestnávajú moje mozgové závity. V druhej časti si teda trocha priblížime dobu. Ale o tom už teda neskôr.


Ja som čo mala o tom snehovom pekle vravieť...

29. ledna 2010 v 15:54 | K chce korzet a honzíka! |  Letters for Elliot
Prostitúcia je remeselné zapožičiavanie vlastného tela za účelom zárobku, dôležitá súčasť manželstva.* - Filozofický slovník, 1968
Najdrahší Elliot, (tzv. J.H.W.)
so sebaúctou to nepreháňam. Ale čo som začala byť systematická a učenlivá, som na seba aj patrične hrdá. Naviac sa prestávam hrbiť a tento týždeň som popri tézach stihla prečítať tri knihy. Nežartujem.

Pondelok, sneží, sme v škole traja... odchádzam po tretej hodine aby som získala toľko očakávaný Imagine a sklamala sa v zmenšení priestorov Lacnej knihy. Utorok, v škole nás je tretina, nestojí za reč. Streda. Deň otvorených dverí a zamrznutý hlavný vchod do školy. Deň zvedavých mamičiek a krčivých detí zaklincovali hlupučké slečny otázkou "Tu sa šije?" smerovanou jednému z našich tlačiarenských strojov. Štvrtok. Sneží, Bratislava opäť dokazuje, že sa nedokáže o seba postarať - čo by som v tom mraze a dvadsať minútovom čakaní na električku dala za starý dobrý hansom! V škole som bola jediná. Bez spolužiakov a profesorky. O deviatej sa situácia zlepšila a po štvrtej hodine odchádzam v spoločnosti pána. Z. Vezieme sa autobusom, ktorému sa netočí zadná pneumatika. Piatok - opäť sme v škole dve, domov si odnášam prekvapivo dobré polročné vysvedčenie. Prospela s vyznamenaním a dvoma dvojkami.

Inak sa mám dobre - zvláštne dospelo a sporiadane. Dokážem sa donútiť k štúdiu, dokonca ma šokujúco baví (áno, aj gramatika) a nachádzam si v ňom systém, ktorý by ma mohol doviesť ku chvályhodnému výsledku, ak si skutočne postavím hlavu.
V stredu som prišla k zaujímavému zväzku. Snáď prvá samozvaná knižka (brožúrka) o viktoriánskom Anglicku v inom ako pôvodnom jazyku. Veci, o ktorých som zrejme nemala vedieť, ma ešte utvrdili v názore, že som sa narodila v zlej dobe. Tiež tak učinili nové učebnice literatúry a podivuhodné rozhodnutie MŠ o vodotlači na POLROČNOM vysvedčení. Áno, IM určite stačí, že si vedia deti ráno zaspievať hymnu. Ale NÁM vystáva v mysli len jediná otázka: Kam to spejeme? Degenerujeme? Ak sa posúvame vzad, som za. Ale musíte ma dovliecť až do devätnásteho storočia. Proti akémukoľvek proletariátu som totiž rozhodnutá tvrdo protestovať.
V prílohe tohoto víkendu sa teš na knižné recenzie a možno pridám aj tú k dokumentu Imagine. A zajtra vzdám konečne poctu starému Sherlockovi. To si rozhodne nenechaj ujsť - ešte týždeň potom budem hlavnou témou v knižných kluboch všetkých Londýnskych dám. Možno to bude aj z toho dôvodu, že som sa beznádejne zamilovala do domobrancu Katczinského, za vlasť bojujúceho takmer o storočie neskôr.
Tvoja na nepoznanie usporiadaná K.

*dnes som Ťa rameno na rameno podviedla s istým džentlmenom z autobusu. Odkedy som v Bratislave, začínam byť odolná voči ľudským dotykom - ak sú zvláštne domácke. Nie som exhibicionista ani úchyl. Ale ten pán mi odizoloval zimu z chodbičky.


Pre pokoj svojej duši vás musím varovať.

24. ledna 2010 v 14:13 | K |  Media
Troška priveľké sklamanie na fenomenálny začiatok víkendu Victoriou. Tento snímok by mal totiž skôr niesť názov "Prvé skutočne vzrušivé zážitky v podaní Bena Barnesa". Fakt som sa mala dať odradiť hodnotením na csfd. Ťažko ale odmietnuť niečo, čo má dobré vyhliadky a hrá v tom Colin Firth, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, bol zrejme jediným plus celého pol druha hodinového utrpenia. Namiesto tradične mrazivého Wildeovského príbehu nám tu ponúkajú niekoľko sexuálnych zvráteností z pohľadu účastníka, zvláštne naštelovanú Rachel Hurd-Wood a pokus o hororové prvky. Dej má zvláštne rýchly spád, scény sa striedajú tak rýchlo, že chvíľu prestanete chápať, prečo sa Dorian nachádza na plese v úplne cudzom dome, keď si len pred chvíľkou vychutnával svoj neskonale dokonalý obličaj vo vlastnej obývačke. Jeho spomienky na teror z destva sú vložené pomerne zle, ako divák som niekedy mala čo robiť, aby som si dokázala dať dokopy skutočnosti. A proste to celé bol jeden veľký chaos.

Ben Barnes ma síce sčasti presvedčil o tom, že skutočne hrať dokáže, ale aj napriek tomu na seba strháva väčšinu pozornosti Firth, ktorému zjavne sedí aj rola skazeného sukničkára. Kostýmy a interiéry mali dotvárať celú atmosféru. Vyzerajú však ako zle prešité vrecia požičané od lacného spracovania Hallmarku (podobne lacno vyhlížela aj krv, ktorá až smiešne pripomínala džús). Nie, že by nevystihovali dobu - na hercoch však zvláštne odstávajú a namiesto toho, aby som sa venovala nedomyslenému príbehu, som často myšlienkami blúdila hlavne k takýmto detailom. Holt, čo už. Na podobných veciach si ako divák dávam záležať a preto ma to, ako jedna z mnoha vecí, hrozne sklamalo. Dorian Gray dostane 5/10 a nezachráni ho ani jeho komicky hnilý ksicht. Ak ste mali v pláne si tento film niekedy pozrieť, vo vlastnom záujme tak nerobte. Ani kvôli Colinovi. Neoplatí sa to.


John Lennon: Skywriting by World of Mouth

23. ledna 2010 v 13:45 | K je otvorená svetu |  Books
Vybrala som si ťažkú úlohu. A vlastne ani neviem, či vám chcem tieto zážitky spostredkovať. Keď si knižku prečítate, možno pochopíte, čo tým chcem povedať. Pretože od prvej chvíle, čo ju otvoríte, vznikne medzi vami a autorom tajomstvo nekonečných rozmerov, ktoré si budete chcieť za každú cenu nechať pre seba.
Obsah Johnových poviedok je neprerozprávateľný. Jeho talent dať na papier absurdné myšlienky, predstavy a sny, slovíčkarenie - to všetko dáva literatúre nový zmysel. Podľa všetkého chce, aby si každý našiel svoj zmysel, zároveň sa nesnaží aby ho ktokoľvek pochopil. Písal pre seba a o sebe. O tom, čo najlepšie poznal, o tom, čo ho dusilo. Ak trocha poznáte jeho minulosť, v niektorých úsekoch zbadáte, ako priam paroduje svoj život - hlavne jeho prvú etapu, ktorá mu, ako sám uvádza, bola priam kazajkou. "Založil som kapelu, rozpustil som kapelu. Aké jednoduché."
Je to vulgárne, ale natoľko odkrýva svoje vnútro až máte pocti, akoby ste ho veľmi dobre poznali. Celý čas, čo som mala zrak upretý na tú, často nezmyselnú, znôžku písmeniek, zmocňoval sa ma pocit paniky - že som zameškala existenciu niekoho tak výnimočného. Táto hystéria vyústila v nekoncentrovanú žiarlivosť voči žene, ktorá spôsobila toľko problémov a ktorej bol jeho život určený. A aj napriek tomu som musela pri jej závere a poďakovaní uznať, že ho poznala skutočne dobre. Toto mi je ale jedno, je mi to jedno, pretože ju zo srdca nenávidím - mala šancu dať mu všetko a ja si myslím, že tak neurobila. A bola to vôbec ona, kto mu dal toľko hľadanú a takmer nenájdenú voľnosť? Dva tábory a ani jeden z nich nič nevysvetľuje.
Ak vás táto kniha nedoženie k slzám, tak už nič, to mi verte. Našla som, čo som hľadala už dlho. Teraz viem, že je jedno v nakoľko ponurej realite žijete. Kým máte sami seba, netreba sa nad tým nijako pozastavovať.

Ak by ste o ne mali záujem, knihy Johna Lennona sú voľne k dostaniu vo väčšine kníhkupectiev, ale rozhodne najvýhodnejšie vás to víde v Martinuse, Panta Rhei alebo Gorile. A pred vnorením sa do týchto psychadelických textov odporúčam si pozrieť dokument Imagine, ktorý pomôže mnohé vysvetliť.


The Young Victoria

23. ledna 2010 v 10:56 | K |  Media
Ked písali na tento film recenziu yana s Bonnie Blue na MoT, uložila som si ho niekam do podvedomia a takmer naň zabudla. Včera mi ale zablokovalo linky na Holmesa a tak som sa ho odvážne rozhodla vymeniť za nejaký iný, viktoriánskou érou podšrktnutý, film. A čo je lepšie ako prísť veci rovno na koreň? Film pojednáva o krátkom období mladej kráľovnej Viktórie, počiatkoch jej vlády a hlavne o jej romanci s princom Albertom - dej sa inak v skratke vyjadriť nedá, spilerovať nebudem. Prejdem teda rovno k svojej recenzii, vy ak si chcete prečítať niečo viac, môžete skočiť na Memories of Time :-) - veľmi veľmi spokojná som seba sa. Je pravda, že tento kus možno zaradiť medzi kostýmové romance, ale aj napriek tomu práve vizuálna stránka dokáže tak podmaniť! Emily Blunt bola veľmi prirodzená a vidno, že si na roli dala záležať (sama sa v jednom interview vyjadrila, že sa do role Viktórie nezamilovala preto, že bola kráľovnou, ale preto, akým bola dievčaťom).

Ostatok obsadenia tiež priam neuveriteľný - Paul Bettany, Mark Strong ako už tradične v zápornom oblečku (Keď sa Conroy stretol s Viktóriou na chodbe, kde boli úplne sami, hodil výraz, že som mala problém si vyvodiť závery. Chvíľku vyzeral že sa konečne spamätal, potom akoby ju chcel zabiť), Thomas Kretschmann - škoda, že ho bolo tak málo, toho Nemca sa nedá ezbožňovať :P, samozrejme nesmiem opomenúť Ruperta Frienda ako Alberta či Mirandu Richardson s nemeckým prízvukom. Prosto výber hercov zavážil, lebo sú jednou zo zložiek, ktoré film stavajú na vyššie priečky. Ďalej sú to samozrejme kostýmy, ktoré som si náramne užila, potom učite strih a kamera, ktoré boli veľmi premyslené a už dávno som sa nestretla s filmom, ktorý takýmito prostými vecami dokázal zaujať. Príbeh dojímavý, prirodzený a neotravný.

Takže ja dávam 8/10, dva body dole. pretože by som si pozrela aj trocha viac z Viktóriinho života - presne to, čo nakoniec odbili len popiskami a nejakými scénkami. Ale inak veľmi krásny oddychový film, pri ktorom si aj poplačete, aj sa zasmejete a v provom rade nebudete vedieť odtrhnúť oči od obrazovky. Rozhodne si pozriem viac ako raz. (Práve som sa dozvedela, že soundtrack robil Ilan Eshkeri! Stardust bol skvelý, že by som to riskla a skúsila aj Victoriu?)


Biela idylka. Snehové peklo.

21. ledna 2010 v 13:03 | K |  Letters for Elliot
Po včerajšom odmäku a strápňovaní sa pri Sims Seasons (té em) ma čakal pomerne... chaotický deň. Ale to už sme mohli všetci predpokladať. Končia sa totiž polročné klauzúry, ktoré sa dnes inštalujú a preto je na našom odbore nevídaný bordel. Ani len vedúci nevie dať dokopy študentov, tak, aby si stihli veci dokončiť načas. Im je to jedno. Ale nám, keď im hľadíme do ich zafajčených tvárí, ako na nás kričia a očami metajú blesky, to úplne jedno nie je.
Po únavnej ceste do školy, cez všetok ten sneh a vodu, som sa rozhodla neísť na dnešnú teóriu, jakožto mám už všetky známky uzavreté, a proste som si povedala, že odovzdám chýbajúce veci a zdrhnem domov. Ja zo seba otroka robiť nebudem. Už vtedy mi bolo jasné, že dnešný deň bude pomerne ohavným. Nie však pre mňa.

O deviatej som vyrazila zo školy a len sa dostať na Nivy zasneženou Blavou mi trvalo trojnásobok času, čo normálne. Naviac som stihla autobus, ktorý zrejme robí okružné jazdy po južnom Slovensku a všetkých Potôňach, ktoré v okolí nášho okresu existujú. Úspešne som však po pol druha hodine cesty (ktorá obvykle trvá 45 minút) dorazila domov, odhrnula sneh, vypočula si pár hysterických záchvatov do telefónu, pár záchvatov cez Facebook, odpratala chrachliaceho psa a teraz som rozhodnutá si trochu oddýchnuť pri čoraz geniálnejšom soundtracku k Holmesovi. Zimmer, boh ti žehnaj.

Nedávno som dočítala druhý zväzok dobrodružstiev Sherlocka Holmesa, na recenziu sa určite tešte, bude to pekné uzavretie obdobia po filme. Tiež môžem do poličky odložiť Nanebepění od Johna Lennona, ktoré som si odniesla z Panta Rhei po trojhodinovej prehliadke celého objektu. Svoje texty pre Beatles si môže strčiť za klobúk. Poviedky, ktoré písal majú v sebe odkaz, niečo z čoho bláznim. A mám pocit, že ho poznám viac a viac. Z toho celého tiež vzišiel fakt, že neviem čo si o Yoko myslieť. Jej apatický prístup k celému ich vzťahu ma prestáva baviť a stále zdieľam názor niektorích, že ho určite nemilovala toľko, ako on ju. Možno sa mýlim. Ale mužovi ako je on, s jeho pohľadom na život, by som dávala svoje city najavo inak ako prázdnymi rečami svojho pseudoumeleckého Ja. Nemám ju rada. A ani ju mať rada nebudem.
Odbočujem. Keď zoženiem aj ostatné knižky, ktoré vyšli ako fragmenty In His Own Write, napíšem vám o jeho chaose v duši trochu viac. Vy si zatiaľ môžete vylámať oči na výsledku jednej polovice mojich klauzúr - obal albumu Arctic Monkeys. Stravinského sem nedám, nemám ho ani len sfoteného a keďže som ho robila z donútenia a nasilu, už sa o ňom nebudem viac zmieňovať. Na známke mi nezáleží, chcem mať len od tejto úlohy a všetkích tích chaosacich ľudí pokoj. Toto obdobie je priam ideálne na nejaký ohavný čin, to vám vravím. Edit 23.1.10: Z klauzúr jednotka. Do plného počtu mi chýbal len bod :-)

Beneath this pillow lies the key to my release.

18. ledna 2010 v 10:22 | K |  Media
Filmový víkend spola úspešný som včera zakončila Avatarom. A rozhodne som nemala dilema, na ktorý z dvoch filmov, ktoré som videla, vám napíšem recenziu. A nie, Avatar, alebo tiež Pocahontas na steroidoch, to rozhodne nebude. Teraz... teraz tu bude reč o nikom inom, ako o našom starom dobrom Sherlockovi Holmesovi.
Holmes rieši prípad nezvestného dievčaťa, ktoré by mohlo byť ďalšou obeťou vraha, ktorý má prsty už v piatich úmrtiach. Spolu s Watsonom a inšpektorom Lestradom vysledujú vraha až do krypty, kde sa má dievča stať obeťou rituálu. Vykonávateľom je istý lord Blackwood, ktorý je za nehanebné činy popravený obesením. Lenže tam sa to celé trocha skomplikuje. Blackwood vstane z hrobu, aby vykonal ďalšie záhadné vraždy a vytvoril tak nový, lepší svet - a práve Holmes má byť tým, kto ho zastaví. Možno ho zloduch presvedčí o svojej magickej nadradenosti a skomplikuje mu ako vyšetrovanie, tak osobný život - Holmesa však neoklame nikto.

Hneď na začiatku ma príjemne prekvapila hudba. Zimmer už sa dlho takto nevypeckoval a soundtrack je tak krásnym, Holmesovou hrou na husle inšpirovaným, dynamickým a proste skvelým.
Sám film je veľmi príjemnou komédiou a aj keď je na začiatku skôr miernym sci-fi, na konci dokáže, že nestráca na racionalite a že nie je tým, čím sa zdal celú tú dobu byť. Herecká dvojica Downey Jr. x Law funguje priam neskutočne. Do rolí perfektne sadli, nehovoriac o tom, že vďaka vzťahu, ktorý si vybudovali na place, vytvorili jednu z najlepšie fungujúcich bromancí vôbec :D Ako už napísal na csfd POMO, ktorého recenzií si cením od doby, čo bol šéfom v Blokbasteri, je to veľmi príjemná oddychová komédia, ktorej základ tvoria dialógy práve hlavných protagonistov. Mark Strong, ako záporák fenomenálny, veľmi pripomína niekďajšiu rolu Septima, len je viac démonický.

Fanúšikovia logiky si prídu na svoje tak isto, hneď po tom, ako stihne niekto niečo rozbiť alebo niekoho priškrtiť (Watsonovo "Don't worry, I'm a doctor." Je priam epické).
Film ako celok prosto funguje skvele - hudba, vizuálna stránka aj herecké výkony. Možno to nie je film roka, ale mne, ako aj mame, ktorá je vyznávateľom nevinných detektíviek, sa veľmi páčil a už sa teším čo vymyslia s tým pokračovaním. 9/10 a Robert Downey Jr., jakožto muž, ktorý nešetrí charizmou spolu s dokorsky príťažlivým Judom Lawom rozdupali hysterický kmeň Na´vi na celej čiare.


Oldies playlist poprvé - Pre potešenie (d)ucha.

15. ledna 2010 v 15:50 | K |  Media
Hanebne som sa nechala zložiť správou, ktorá včera prišla. Ale ako mi babka povedala, nezahadzujem flintu do žita. Na odreagovanie a pre svoje dobro prinášam tento zaručene overený playlist pre pozdvihnutie strateného sebavedomia a nálady, ktorá stopla rýchlik do San Francisca. Ukážte jej, že aj vy dokážete byť hippie - bez drog a nahoty. Ak sa na nášup necítite, vezmeme to pekne niekoľkými štádiami. Teraz ste tu iba vy, tento playlist a túžba sa obrodiť. Môžeme? Tak poďme na to.

Melanchólia. Klesáte na mysli? Pustite si niečo, čo korešponduje s vašou náladou.
1. Exerpt from a Teenage Opera by Keith West
2. I've Been A Bad Bad Boy by Paul Jones
3. Waterloo Sunset by The Kinks
4. Stay With Me Baby by Lorraine Ellison
5. The End Of The World by Skeeter Davis

Zmierenie. Dostávate sa už do stavu "je mi všetko jedno"? Veľmi dobre.
1. With A Girl Like You by The Troggs
2. Friday On My Mind by The Easybeats
3. Hi Ho Silver Lining by Jeff Beck
4. Hang on Sloopy by The McCoys
5. We Can Work It Out by The Beatles

Dobrá nálada. Treba si trocha dvihnúť sebavedomie a uvedomiť si, že nič nie je stratené.
1. Lola by The Kinks
2. Dancing In The Street by Martha Reeves & The Vandellas
3. The Birds and The Bees by Jewel Ankes
4. Supergirl by Graham Booney
5. I Should Have Known Better by The Beatles

Pohni sa. Sme vo finále. Ak energia dá, môžete ľubovoľne využiť aj pesničky nad číslo 5.
1. All Day And All Of The Night by The Kinks
2. A Hard Day's Night by The Beatles
3. Let's Dance by David Bowie
4. You Really Got Me by The Kinks
5. Judy In Disguise (With Glasses) by John Fred & His Playboy Band
6. My Generation by The Who
7. Everybody's Gonna Be Happy by The Kinks
8. Yesterday Man by Chris Andrews
9. Can't Buy Me Love by The Beatles
10. No Milk Today by Herman's Hermits

Tak? Cítite sa lepšie? Pokiaľ prostriedky zlyhali, ste zrejme beznádejný prípad, alebo zarytý a predčasne uzavretý nepriateľ oldies ;-) Do komentárov mi dajte vedieť, ako metóda zabrala na vás. A diskutujte! Mňa už nebaví čítať si len spamy. Pre povzbudenie vám prezradím, že aspoň dve pesničky obsahujú sexuálne narážky. Už máte o čom kecať?

P.S.: Ak by ste mali o pesničky záujem, sú vyťahané z albumov 101 Pirate Radio Hits, The Boat That Rocked OST, 25 Years: The Ultimate Collection (The Kinks) a 1962 - 1966 (The Beatles) (Zronená autorka skončila s pripečeným výrazom, spievajúc si Everlasting Love do rožka s pomletými zvieratkami).


Za to môže muž, menoval sa Lennon.

15. ledna 2010 v 15:48 | cry |  Letters for Elliot
"Děkujeme za zájem studovat na naší fakultě." Úplne to vidím, tie slová mám vytetované do sietnice navždy a do doby keď dosiahnem zmierenia. Po úpadku a psychadelickej tme som sa našla stáť pri okne s paštikou v rukách a nepokojom v rozbúrených vodách srdca. Nemyslím si, že je to nefér. Nechcú ma? Prosím. Ale zvalenie vzdušných zámkov ma stojí sebazaprenie a ja žiadam spravodlivosť.

Pohlo sa v Tom Tam Hore niečo, keď som si odhodlane líhala s odvahou mať istotu? Znenávidel moje narastajúce sebavedomie, alebo je len škodoradostný? Božia Prozreteľnosť by mala na podobných hriechoch zapracovať. Źenu ani kvetinou neudrieš. Ale aj napriek tomu ma môj Osud dnes priam nechutne znásilnil.
Možno ma roztopašný utorok učičíkal, lenže zlomyseľný štvrtok tento bohémsky pocit vždy podvedie. Kašlem na to. Moja myseľ sa znova odtrhla od jednoty tela a ducha. Cítim, že opäť po dlhej dobe tápam a keď už som si myslela, že som sa našla... v tej tme už nebol žiadny schod a teraz čakám na následky pádu. Čaká ma niečo nové v tej priepasti? Konzumná smrť alebo konečne trocha sebapoznania?
Prečo sme k sebe neúprimný? Prečo som ohavne neúprimná sama k sebe? Prečo keď to cítim inak, prispôsobím sa? Ja už nechcem byť večne tá, čo všetko vie. Chcem byť proste JA. Chcem byť tou, ktorá sa díva a ktorá si dáva dokopy súvislosti. NeBaví ma obraz mňa v podvedomí ostatních. Keď chcem byť úprimná, proste sa spokojím s názorom väčšiny. A osem rokov mi trvalo, kým som sa naučila chodiť s hlavou vztýčenou - pohľadom upretým na mojich povýšených nepriateľov, ktorých poslaním je zakrpatieť. A osem rokov sa snažím pochopiť, prečo títo velikáni znamenajú viac, ako moja úprimná, leč nesúvislá myšlienka o spirituálnej jednote vystupovania a zmýšľania.
Lenže. Ja som k sebe príliš veľká mrcha aby som si priznala, že som pridobrá na toto pohŕdanie. Stačí mi, že to viem ja? Mám strach zo zajtrajška. Mám strach z pohľadu všetkých, ktorým dnešnú novinu oznámim, Nechcú ma. Som nanič. Starý odpad.

Pre tých, ktorý by radi vedeli viac: Technicky ste prvými osobami, ktoré sa túto novinu dozvedajú, hoci v čase, keď tento článok uzrie hmlovité a nejasné svetlo sveta už to bude vedieť celá civilizácia (krúži nepokojne a s pripraveným úškľabkom)... Napriek svojej istote, som za domáce práce nedosiahla ani jeden bod. Odvolávať na dekanát sa nebudem, odmietam byť zúfala, hoci slzy kanú divoko, sťa vody vychcaného Dunaja. Ťažko povedať, či ma to posunulo vpred, alebo práve upadám do letargie. Urobte si obraz.
John, čo si mi to urobil? Chaos chaosu, chaos duši. A to ti stačilo zobrať do ruky pero.


FOTOPRÍBEH | A takto pre zmenu bývam ja.

8. ledna 2010 v 10:20 | K - nápad slečny Ayamee |  Letters for Elliot
Slečna Ayamee, hanbite sa. Akože... ja sa tu vyťešujem, že rozbehnem revolúciu v reťazovkách a nakoniec to budete vy, kto tu všetkých nakazí? Ha! Inak... mali ste všetci šťastie. Ja som tento článok už totiž uverejnila asi na pol hodinky a potom ho zmazala, lebo mi to prišlo ako hlúposť sa tu takto... štelovať. Ale tak - podporíme rozmáhajúci sa sen o bývaní a jeho ukážky. Pred rekonštrukciou bohužiaľ ale fotky nemám, preto si budete musieť stačiť s hotovým výsledkom. Komentáre sú vítané, ale puknuté monitory JA nehradím :P Aya-chan? Dáme izbový battle?


It's been a hard day's night and I've been working like a dog...

7. ledna 2010 v 15:28 | K |  Media
Dnes som sa zobudila pomerne neskoro a hneď som to aj oľutovala. Prídem si do obývačky a maminka na mňa zrúkne: "Poooď rýchlo, ide A Hard Day's Night! Nechcela som ťa budiť." - Eeee wtf? Zív. Plesk. Beatles. Áno áno, naši milovaní chlapci. A pekne mladí. Ak ste o tomto počine ešte nepočuli, zhostím sa tejto úlohy veľmi rada.
Recenzia bude veľmi kratučká, pretože o obsahu veľa nemôžem. Ide vlastne o jeden deň v živote skupiny - od cesty vlakom po veľkolepý koncert v televíznom vysielaní. Film pre všetkých, čo by radi nahliadli do života chlapčenskej kapely, ktorá bola dôvodom srdcových porážok nejdnej pubertiačky v 60. rokoch.

Ani by ste neverili, akí dokázali byť detinský. Čo si myslíte o Johnovi Lennonovi? Hipík. Exot. Kdeže! Chlapec, sukničkár a ten čo privádza manažérov do hrobu ("A týmto vyhlasujem most za otvorený."). Ringo? Nedoceňovaný, poslušný miláčik, mierne roztržitý. A celé je to vlastne o ich vlastnostiach, o tom ako si dokázali užiť a o... starkom.
Veľmi som si poslednú hodinku užila a ľutujem, že som nestihla začiatok. Film si ale rýchlo zoženiem. Natočený bol pekne, charaktery boli príjemné, bítlsácke herecké výkony takisto. Niet divu, že bol film nominovaný na Oscara a dokonca tuším dvoch získal. Navyše sa stal najlepším filmom roku 1964.

Priam legendárna scéna ako sa chalani bláznia na prázdnom ihrisku, natáčaná z vrtulníka, mi urobila deň. A Johnova chlapčenská tvár tiež. Kiež by mohli ostať navždy mladí. Ale na tom nezáleží. Záleží na tom, že niečo dokázali, že nám dali dobrú hudbu a že sa na nich dalo pozerať :D A ja im dám 10/10, to im dám. Ak ste aspoň trocha ich fanúšikmi a zažívate stavy, keď si ich púšťate aspoň raz do roka, tak skutočne odporúčam vám si to pozrieť. Ja už konečne ukončím tento pomerne nesúvislý článok a pôjdem sa hanbiť niekam do kúta - osprostievam len ja z tých prázdnin, alebo je to tak bežné? Mhm... trailer? A kto chcete, môžem poskytnúť rapid linky.


And my daddy will kick your ar... butt.

6. ledna 2010 v 17:22 | Všetko naj Alex! |  Letters for Elliot
Nikdy som si nemyslela, že ma raz taká drobnosť tak dostane, to si nechcem ani predstaviť tie zažívacie ťažkosti vo februári :-/ Prosto...
Včera večer som mala solídne kŕče. Bola som kvôli dnešku pekne nervózna, dokonca mi nepomohlo ani trocha odreagovania sa pri Spektre a mojom večernom stereotype. Tak som si pustila starý dobrý Humbug. A zaspala som.

O štvrtej ráno prišiel snehový pluh. A dole ulicou. Tam. A posledný raz späť. Nemala som toľko súdnosti, aby som sa pozrela, koľko tej bielej sračky v noci napadalo a tak som tri hodiny ležala a hľadela do stropu. Ráno rodičia chaosili okolo nepodstatných vecí ako boli čaj, deky a suché ponožky - akoby sme sa vedome rútili do záhuby. Mala som náladu pod psa. Do uší troch mužov môjho srdca. A čím sme boli bližšie Brnu, tým väčší zombík zo mňa bol. Čo sme prekročili hranicu lednicko-valtického areálu, mojej druhej domoviny - ako to nazývam, prestala som vnímať. Bolo zo mňa telo bez duše - cítila som, že existujem, nebolo mi jasné prečo ale sedím teraz v tom aute a vzďalujem sa od pojazdných slovenských diaľníc. Ale už to malo byť len lepšie.
Dokonca sme ani neblúdili. Budova FaVU VUT sídli na Rybářskej, neďaleko Poříčí a architektov VUT. Inteligentne pomaľovaný areál, pekná stavba, milý ľudia. Vo vnútri sme boli dokopy päť minút (cap nálepku na dosky, "Tak jo, to je všechno, ňáký otázky?" - "Uhm, nie... vy na nás?" - "Ne. Tak se snad uvidíme." - "Nashle!"). Viete, mám z toho dobrý pocit. Niečo mi šepká, že tá škola je mi možno predurčená - ateliér do ktorého sa hlásim je presne na rovnakom poschodí ako naša stredoškolská grafika. Škola má podobné členenie, nie je ďaleko od stanice (jednej aj druhej), od centra... prosto mi to pripomína staré dobré časy na šupke. Tak ma snáď tie pocity nesklamú a ja sa tam vrátim. Držte palečky.
Čo sa nákupov týka, obišla som takmer naprázdno. Šatičkový zmysel zacvakal len dvakrát a keď zbadal cenovku, hneď radšej sklapol. Tak mám tielko a knižku Grafický design 21. století, aby som nepohorela na pohovoroch. Potom vám niečo ukážem, ľudia dokážu byť priam geniálny, keď ide o interiéry a bytové doplnky. Jo a ešte som schmatla Clarca a 2001: Vesmírnu odyseu, lebo v tomto som strašný analfabet.
Poslušně hlásím, stále žijem s filozofickým slovníkom, prežratým bruchom a hlasnou túžbou.


Musím posunúť články, lebo to video mi spôsobuje ťažkosti.

5. ledna 2010 v 14:21 | K(tká) |  Letters for Elliot
"As a good friend I have to tell you, Simon, that some people really want to hit you in the face with a brick when you ask stuff like that."
"So was she?"
"No she was not, Simon."
"I still don't believe you."
"I really need to get rid of this."

Som trocha ustráchaná. Čo ustráchaná! Ja sa snažím neprepadať panike! Zajtra totiž idem odovzdávať portfólio na výšku do Brna a čím ďalej sa na tie veci pozerám, tým častejšie si kladiem otázku: Čo dopekla si myslím, že im týmto dokážem? A vo februári ma čaká ešte väčšie peklo. Vďaka bohu, že ostatné školy majú prijímačky až po maturitách. Každopádne... môžem sa pustiť do prelúskavania filozofického slovníka.
Ja som po tých prázdninách úplne ako vymätená. Hoci mám priam roztomilý nápad na poviedku (zaujímavé, že ma takéto pocity pohltia spravidla pár hodín na to, ako vstanem od filmov Múmia a Múmia sa vracia), nedokážem si dať dokopy niekoľko potrebných častí. Takže ak sa mi konečne podarí odpútať od všetkých tých pokusov o Star Trek FF, ktorá skončila pri tretej časti a každý čo si ju prečítal mal potom problémy s myslením a rozprávaním, pustím sa do niečoho nového. Preto tu mám pre vás takú malilinkú nevinnú anketku, ktorá vôbec nebude mať vyplyv (vyplyv? to sa mi fakt niečo také podarilo? že vyplyv...) na výber témy. Aspoň bude čo glosovať, však súdružka AYAmee?
Inak pokojne prežívam, dnes sme oslávili sestrine pätnáste narodeniny, zanedbávam gitaru, hnijem a som hysterická. Pekne nám nový rok začína. A Alex Turner má zajtra 24 krásnych rokov. Vzďaluješ sa mi chlapec :D (*v domnení, že ju raz zavrú za mreže ako nebezpečného úchyla, šla a vzala si život*).
Tak ešte jeden:
(štvrtáci si robia vysokoškolský test)
"Kto bol ten Garamond?"
"Veď aj taký font máš, že Garamond Pro."
"Tak čo teda? Vynálezca lokomotívy?"
- áno, a to teraz vážne.

Edit: A viete vy čo? Tu máte prvú a druhú kapitolu. Obe sú suché, ale nejako začať treba. Komentáre sú vítané, vítanejšie ako kedykoľvek predtým a v ankete sa vyjadrite aj tak. Howg.


The Peter Serafinowicz Show

2. ledna 2010 v 10:51 | K |  Media
Možno už niektorí túto show poznáte. Ak nie, lepšie pre mňa. Každopádne si na začiatok povieme niečo o mužovi mnohých tvárí, čo to celé spískal.
Peter Serafinowicz je Brit. A áno, má poľský a bieloruský pôvod, ako ste si už mnohý mohli domyslieť na základe jeho priezviska. No nie je to len tak niekto. Peter sa v súčasnosti radí medzi najúspešnejších anglických komikov a hercov. Možno si ho pamätáte z filmov ako Shaun of the Dead; Run, Fatboy Run a strihol si aj v seriáloch Black Books, Spaced a Hippies (čiže väčšinou po boku Dylana Morana či Simona Pegga, či oboch v tom lepšom prípade). Jeho najúspešnejším hereckým, či skôr dablérskym počinom je hlas Dart Maula zo Star Wars Epizódy I. - daboval aj paródiu tejto postavy v South Parku.

K čomu sa my ale chceme dostať. V roku 2007 začal pre BBC 2 písať svoju vlastnú show, ktorá dosiahla neopísateľného úspechu a posunula ho po rebríčku. Peter je neuveriteľným imitátorom a tvorcom scénok, ktoré ale bohužiaľ asi nesadnú publiku, ktoré nechápe britský humor. Jeho výmysly sú totiž stavané na humore najsuchšom, na parodovaní rôznych hviezd a realácii - od predajného kanálu, cez BBC News až po parodovanie erotických liniek ("Porozprávajte sa so skutočným dentálnym pacientom").

Mne táto show výslovne sadla už na prvé pozretie. Zatiaľ ju neúspešne hľadám k stiahnutiu a keď mi všetky fóra prestanú vyhadzovať v hľadaní samé porno, možno sa prepracujem k výsledku. Zatiaľ si aj vy môžete pozrieť niekoľko dielov na YouTube v primeranej kvalite. Každý diel sa teším hlavne na hereceké etudy a BBN News, pretože on presne vie, aké znaky človeka definujú a to je presne to, čo robí z jeho postáv perličky - napríklad jeho najznámejší charakter v Butterfield Diet, Al Pacino, Marlon Brando a môj favorit Robert DeNiro. Skúste, uvidíte.
10/10 a ja sa idem zabávať. Ale môžem sľúbiť, že sa čoskoro vrátim s recenziou na popvý quiz Never Mind The Buzzcocks - a budem veľmi rada, ak mi medzitým napíšete aj nejaký ten komentár. Už dlho sme tu nerozprúdili nejakú horečnatú diskusiu.


Agatha Christie: The Moving Finger

1. ledna 2010 v 12:30 | K sa hrá na súkromné očko |  Books
Nový rok privítame aktívne, rovno recenziou, možno aj dvoma. Včera mi totiž Joj Plus pustila po polnoci Kdyby tisíc klarinetů, ktoré ma nabili energiou. Dúfam, že platí - ako na Nový rok, tak pocelý rok.
Agatha Christie má talent na trocha naivné a priam idylické detektívky z prostredia anglického vidieku. Všetci poznáte jej Poirota. Ale ako dobre ste oboznámený s jeho ženským proťajškom, slečnou Marplovou? Osobne mám tieto detektívy radšej, pretože sú krehkejšie a tajomnejšie. Takže, The Moving Finger (u nás vyšlo pod názvom Stará hrozí, v Čechách zasa Není kouře bez ohýnku)...

Súrodenci Jerry a Joanna Burtonovci sa kvôli, práve Jerryho, rekonvalescencii utiahnu z Londýna na pokojný vidiek. Po niekoľkých týždňoch oddychu im však príde oplzlý anonymný list, ktorý s meštiackym pobavením hodia rovno do ohňa. To ale nevedia, že je to len začiatok vlny podobných dopisov celému mestečku. Táto zdanlivo nedôležitá, leč poburujúca skutočnosť vyústi až k samovražde žene miestneho advokáta, pána Symmingtona. Týždeň na to je zabitá slúžtička v rovnakom dome a Jerry sa na vlastnú päsť, po poku poverených inšpektorov, vydáva riešiť zapeklitý prípad. Majú listy s úmrtiami spoločného viac, ako by sa možno zdalo? Našťastie je tu slečna Marplová a je tu na to, aby do prípadu vniesla potrebného svetla.

Napínavé, skutočne nad tým treba rozmýšľať, naviac zábavné a roztomilé. Jane vstupuje do deja síce až v polovici, ale je to vlastne príjemným osviežením, keď prípad rieši iná postava. Jerry Burton je priam rozprávkový gentleman, popri hlavnej línii deja sa rieši aj jeho vzťah s Megan (na ktorú mi nedalo nežiarliť), nevlastnou dcérou advokáta. Nevýhodou je možno veľa postáv a charakterových vývojov, ale to by nebola Christie. Po niekoľkých stranách, ak budete dávať pozor, sa rýchlo zorientujete. A ak to nie je pre vás, môžete si niekde zohnať seriálové spracovanie. Tiež veľmi pekné a tento diel hlavne plný sympošských hercov. 9/10, pretože to nie je jej najlepšia detektívka, ale zaraďuje sa, hneď po Zabudnutej vražde a Vražde v Orient Expresse, medzi moje najobľúbenejšie. Najlepšia v lete, na deke a na slniečku. Alebo v najväčšej kose a POD dekou :D


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...