Nikdy som si nemyslela, že ma raz taká drobnosť tak dostane, to si nechcem ani predstaviť tie zažívacie ťažkosti vo februári :-/ Prosto...
Včera večer som mala solídne kŕče. Bola som kvôli dnešku pekne nervózna, dokonca mi nepomohlo ani trocha odreagovania sa pri Spektre a mojom večernom stereotype. Tak som si pustila starý dobrý Humbug. A zaspala som.
O štvrtej ráno prišiel snehový pluh. A dole ulicou. Tam. A posledný raz späť. Nemala som toľko súdnosti, aby som sa pozrela, koľko tej bielej sračky v noci napadalo a tak som tri hodiny ležala a hľadela do stropu. Ráno rodičia chaosili okolo nepodstatných vecí ako boli čaj, deky a suché ponožky - akoby sme sa vedome rútili do záhuby. Mala som náladu pod psa. Do uší troch mužov môjho srdca. A čím sme boli bližšie Brnu, tým väčší zombík zo mňa bol. Čo sme prekročili hranicu lednicko-valtického areálu, mojej druhej domoviny - ako to nazývam, prestala som vnímať. Bolo zo mňa telo bez duše - cítila som, že existujem, nebolo mi jasné prečo ale sedím teraz v tom aute a vzďalujem sa od pojazdných slovenských diaľníc. Ale už to malo byť len lepšie.
Dokonca sme ani neblúdili. Budova FaVU VUT sídli na Rybářskej, neďaleko Poříčí a architektov VUT. Inteligentne pomaľovaný areál, pekná stavba, milý ľudia. Vo vnútri sme boli dokopy päť minút (cap nálepku na dosky, "Tak jo, to je všechno, ňáký otázky?" - "Uhm, nie... vy na nás?" - "Ne. Tak se snad uvidíme." - "Nashle!"). Viete, mám z toho dobrý pocit. Niečo mi šepká, že tá škola je mi možno predurčená - ateliér do ktorého sa hlásim je presne na rovnakom poschodí ako naša stredoškolská grafika. Škola má podobné členenie, nie je ďaleko od stanice (jednej aj druhej), od centra... prosto mi to pripomína staré dobré časy na šupke. Tak ma snáď tie pocity nesklamú a ja sa tam vrátim. Držte palečky.
Čo sa nákupov týka, obišla som takmer naprázdno. Šatičkový zmysel zacvakal len dvakrát a keď zbadal cenovku, hneď radšej sklapol. Tak mám tielko a knižku Grafický design 21. století, aby som nepohorela na pohovoroch. Potom vám niečo ukážem, ľudia dokážu byť priam geniálny, keď ide o interiéry a bytové doplnky. Jo a ešte som schmatla Clarca a 2001: Vesmírnu odyseu, lebo v tomto som strašný analfabet.
Poslušně hlásím, stále žijem s filozofickým slovníkom, prežratým bruchom a hlasnou túžbou.
Dokonca sme ani neblúdili. Budova FaVU VUT sídli na Rybářskej, neďaleko Poříčí a architektov VUT. Inteligentne pomaľovaný areál, pekná stavba, milý ľudia. Vo vnútri sme boli dokopy päť minút (cap nálepku na dosky, "Tak jo, to je všechno, ňáký otázky?" - "Uhm, nie... vy na nás?" - "Ne. Tak se snad uvidíme." - "Nashle!"). Viete, mám z toho dobrý pocit. Niečo mi šepká, že tá škola je mi možno predurčená - ateliér do ktorého sa hlásim je presne na rovnakom poschodí ako naša stredoškolská grafika. Škola má podobné členenie, nie je ďaleko od stanice (jednej aj druhej), od centra... prosto mi to pripomína staré dobré časy na šupke. Tak ma snáď tie pocity nesklamú a ja sa tam vrátim. Držte palečky.
Čo sa nákupov týka, obišla som takmer naprázdno. Šatičkový zmysel zacvakal len dvakrát a keď zbadal cenovku, hneď radšej sklapol. Tak mám tielko a knižku Grafický design 21. století, aby som nepohorela na pohovoroch. Potom vám niečo ukážem, ľudia dokážu byť priam geniálny, keď ide o interiéry a bytové doplnky. Jo a ešte som schmatla Clarca a 2001: Vesmírnu odyseu, lebo v tomto som strašný analfabet.
Poslušně hlásím, stále žijem s filozofickým slovníkom, prežratým bruchom a hlasnou túžbou.


s tou školou ti to přeju ;-) a držím palce