Hurá, tématický článok! Pôvodne som mala v úmysle napísať len recenziu asi tak na tisíc rôznych dobrodružstiev tohoto majstra dedukcie, no po tom, čo som v Panta Rhei objavila knižku rovnomenného názvu ako nesie dnešný titulok, musela som svoj plán prehodnotiť. Tešíte sa? Ja veľmi. Poďme teda šikovne na to. Otáľať ešte nikomu neurobilo dobre.
Na začiatok by som možno vyvrátila pár omylov a niektorí z vás budete možno prekvapení. Ritchie nebol so svojou predstavou Holmesa ďaleko, keď si ho podchytil ako energického štyridsiatnika. Totižto - všetky klišé, ktoré si okolo Sherlocka utvorila televízia (až na jednu britskú sériu, kde vyzerá celkom uchádzajúco) a iné spracovania, sú často nesprávne. Zobrazovanie drahého doktora W. ako staršieho, obtlstlého pána je priam poburujúce. Keď sa totiž Sherlock a Johnatan stretli pri jednom z prvých prípadov, Štúdii v červenom, Holmes nemal viac ako 27 rokov, zatiaľ čo Watson je dokonca o rok mladší. Takže v časovom úseku, keď sa odohráva väčšina zoseriálovaných a silmovaných príbehov, nemajú obaja viac ako tridsaťpäť, čo znamená, že nás dobre ošmekli. Z mnohých iných zaujímavostí sa možno ešte oplatí podotknúť, že Holmes bol jeden čas závislý na kokaíne, fajčil viac ako bolo zdravé, publikoval knihu o druhoch tabaku a čo z nich ide vyvodiť, boxoval a do dôchodku sa utiahol na vidiek, kde chová včely. Nemá takmer žiadne znalosti zo súčasnej (rozumej v tej dobe) literatúry, filozofie, astronómie, politky - vyzná sa v botanike, geológii, chémii, anatómii, vie hrať na husle (dokonca veľmi dobre), skúsene šermuje a má praktické vedomosti z britského práva. Ako sám podotkol, jeho myseľ je ako manzardka, do ktorej ukladá len potrebné vedomosti. Každú inú nepotrebnú informáciu pustí jedným uchom dnu a druhým von. Vôbec nepoznal Kopernikovu teóriu, čo Watsona pobúrilo. Má staršieho brata Mycrofta, ktorý je omnoho lepším systematikom, je však príliš lenivý a tak svoje vedomosti obmedzuje len na svoj klub, býva na Pall Mall.
Doyle teda začína Sherlockove vylomeniny, keď sa stretáva s Watsonom, mladým veteránom, ktorý musel opustiť postavenie vojenského lekára v Afganistane, keď ho do nohy trafil šrapnel. Spolu sa nasťahujú do legendárneho bytu na Baker Street 221B a Watson sa tak stáva neoficiálnym archivárom Holmesových prípadov. Z najznámejších sa oplatí spomenúť prvý - Štúdiu v červenom, ďalej Škandál v Čechách, kde sa aj prvý raz stretávame s istou Irene Adlerovou - Holmesovou osudovou ženou a medzi moje najobľúbenejšie určite patrí Dobrodružstvo Krvavej bučiny (strhujúci a skutočne jemne hororový príbeh, ktorý som dala jedným dychom), Dobrodružstvo mechanikovho palca a starý dobrý Pes Baskervillský, ktorý vyšiel ako jeden z dvoch románov. Inak vychádzali tieto dobrodružstvá časopisecky.
Príbehy sú písané romanticky - tak ako sa na dobu patrilo a Doyle robí zo svojho kriminalistu hrdinu bojujúceho proti zlu. Dnes už môžeme nájsť rôzne sequely, kde sa Holmes dokonca pridáva na stranu zla - čo ničí celý koncept tejto postavy. Pretože hoci sa dnes tieto diela radia do oddelenia kriminálok, sú a navždy ostanú príkladným dielom anglického romantizmu. Ja ich mám veľmi rada aj napriek ich častej naivnosti. Sú to príbehy, ktoré dokážem prežívať takmer skutočne, pretože mám k tej dobe veľmi blízko a keďže sú to detektívky (teda sa miešajú dve pre mňa dôležité vlastnosti), mám jasno a Doyle sa so svojím Holmesom zaraďuje medzi mojich obľúbencov. Niekomu však môžu prípady prísť hlúpe - kam sa Sherlock hrabe na nejakého Poirota, že áno? :D Každopádne odo mňa majú všetky dobrodružstvá 10/10, pretože mi sprostredkujú moje najkrajšie historické obdobie a zamestnávajú moje mozgové závity. V druhej časti si teda trocha priblížime dobu. Ale o tom už teda neskôr.


můj obdiv 8-O tolik toho vědět o Homesovi - kdes k tomu přišla? Vážně mě to fascinuje. Pár jeho příběhů jsem četla, a byl to nečekaný zážitek, ale nezjišťovala jsem o něm nějaké informace. Obdivuju tvůj obdiv ))