Vieš ty, čomu som sa chcela vyvarovať? Faktu, ako je tento.
Jen za takových předpokladů mohl Hildebrandt přiřknout snu úlohu varovného faktoru, který nás upozorňuje na skryté mravní újmy naší duše, tak jako podle uznávaných lékařů ohlašuje našemu vědomí dosud nepozorované tělesné choroby.
- Sigmund Freud, Výklad snov
Jediný najmilší,
moja duša trpí hrdinským komplexom. Moja duša mi tvrdí, tvrdí mi to aj moje podvedomie, všetko to logické a vulkánske mi to tvrdí, ževraj je to už neliečiteľné a že na to čoskoro zomriem. Je to zvláštne, však? Som vlastne srab, tak ako k tomu prídem, že som vždy túžila byť vhodená do víru udalostí, ktoré by mohli byť spásou pre ľudstvo?
A ako som na to vlastne prišla? Tri nespavé dni, práve tie to boli. Neviem, či ich možno nazvať nespavými, keďže boli v snovej oblasti skutočne plodné. Ale čo sa mi do rúk dostala tá nešťastná kniha, akoby moje podvedomie prijalo cudzí rozkaz zakódovaný v tých riadkoch. Za tri dni zatiaľ pozorujem dosť radikálnu zmenu, ktorá mi rozvracia už celkom spokojnú existenciu. Dnes som mala menší problém rozoznať sen od reality a ráno už som bola presvedčená, že sa to všetko stalo, že mi Denisa popísala všetky steny ceruzkou a že z toho bude prúser. Lenže ono nič, steny stále rovnako hnusné, snáď i odpornejšie ako inokedy. Dobre, som prepracovaná. Teraz to predsa nevzdám.
Jar, môj drahý! Konečne je tu obdobie, ktoré ma neustále napĺňa optimizmom, všetko sa zelená, všetko konečne nadobúda pôvodnú farbu - nikde už nedominujú tie modrošedé duny depresie. Nevrav, že to nie je úžasné. A objavila som ten najroztomilejší najmenší najdobrejší antikvariát.
Nadišiel tiež kľúčový týždeň prázdnin, ktorý nestrávim, samosebou, vonku. Budem sa učiť literatúru, učiť a učiť až kým neupadnem do bezvedomia. O dva týždne už píšeme testy, dopadne to dobre. A potom o dva mesiace zas. A to už ale bude rozhodujúci krok mojej maličkosti do budúcnosti, ktorá mi, ako verím, bola určená. Nezdám sa ti v poslednej dobre príliš krotká?
Je to pravda, všetko je to pravda, drahý braček. Máš to čierne na bielom. Som nestabilná. Možno vychytralá, ale nestabilná. Trasú sa mi totiž kolená a zápästie ma ešte stále bolí.
P.S.: Zaoberal si sa už svojou existenciou? Pretože čím som viac zo snenia unavená, tým viac sa mi strácaš. A ja sama sebe akoby tiež. Neznášam ten pocit, keď všetko čo duševne vlastníš, je natesnané do zadnej časti inak prázdnej lebky a strašne nahlas to kričí. Auky auau.


V prvé řadě se ti musím pochlubit, K, že jsem si konečně přeložila ten tvůj název blogu. K článku, taky se mi občas stane, že už vstávám, jdu do koupely, snídám, ... a najednou se probudím. Tohle mě vážně štve :D. Chtěla bych taky tak snít, jako ty, já už neměla pořádný sen, ani nepamatuji..