close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Sen ktorý (mi) zmenil svet.

7. února 2010 v 10:38 | už ani nevie kto je |  Letters for Elliot
Paríž bol zaliaty dvadsiatimi centimetrami vody, ja na kolieskových korčuliach, maminka cupitala za mnou - išli sme navštíviť deda v domove dôchodcov, ideme po tej vode, po rozbitých chodníkoch, takmer som spadla, maminka mi tlačí chrbát, kričím aby ma pustila, nemám z toho dobrý pocit. Pri parku zahalenom v tme sa k nám pripája sestra, tiež na kolieskových korčuliach a otec a tak ideme, takmer párkrát spadneme, deda stretneme na rohu, má turistickú výstroj, mama sa ho pýta, či mu niečo nechýba, pripúšťa, že áno a vláme sa do nejakého schátralého domu a tak ideme ideme, ideme k jeho domovu dôchodcov, po cyklistickom chodníku, voda už zovšadiaľ opadla. Pridáva sa k nám pán Z., hľadáme, nevieme tú budovu nájsť, dedo vraví, že to nie tu, že to bude inde, z fotky si pamätáme ako ten dom stál na parcele uprostred križovatky, nájdeme vežu, ktorá tomu nasvedčuje, veď bola na fotke, tekže tu je ten domov dôchodcov - pri kostole, nie pozrite sa lepšie, to je cintorín. Mama mi dáva plátenky, v korčuliach sa po výmoľoch pohybovať nedá, víta nás pani, čo to tam má na starosti, leziem na rozkvitnutý biely orgován a viac mu načechrávam vetvičky až vyzerá ako voňavý oblak vaty, pani na mňa zdola kričí, že čo to robím, vravím Nebojte sa, moja mama je záhradná architektka a odpratávam z horobov biele kvety čo popadali, pani prikyvuje a chváli moje načechrané obláčiky vaty. Nevieme sa dohodnúť čo ďalej, vraj nie je fér, že uznali bojové zásluhy iba Francúzom, vraj to treba aj Španielom a našim, veď to takto nejde, niektorí nesúhlasia, naši aj sestra už sú dávno preč, je tam len dedo, pán Z., ja a Marcus Wright. Pribieha neznáma dievčina, reže si sponou do vlasov, do srdiečka čo ho tam má namaľované na hrudi a kričí Krv služobníka tvojho, ničí topánočku čo dostala od otca Telo služobníka tvojho a hádže to všetko do hromádky bielych kučeravých kvetov, chudý muž naproti sa začne triasť, spadne na zem, vyzerá to mučednícky, mám strach a cítim odpor, má záchvat, postaví sa, vidíme mu mŕtve oči a on ide ďalej a ďalej, vraj je zo Španielskej armády a umrel z hladu, vraj Dajte mi jesť, tak utekáme - ja, pán Z., Marcus, starý otec a tá slečna, bežíme do najbližšej reštaurácie, kričíme na ľudí aby im dali niečo zobnúť - okrem toho muža, je takých aspoň dvadsať. Snobi odmietajú, tak tým bytostiam hádžem ich šalát, ale oni chcú viac a viac a my utekáme, krikom ženieme ľudí z reštaurácii a centier ale oni nemajú dosť a my stále bežíme, všetko ma bolí, ale viem, že to dokážeme. Bytosti zaostrili na poslednú požívateľnú vec meste, na nás, bežíme, už nás doháňajú, hádžem jednému svoju ponožku, ochotne ju konzumuje, tak ich lákame do obchodu s odevmi a my bežíme a bežíme, za dvere, ktoré majú namiesto kľučky guľu, tak si myslíme, že tadiaľ neprejdú, ale stále utekáme preč, dole do suterénu, do kníhkupectva, chcem Bibliu, aby som sa mala o čo oprieť, ale nemajú, je tam iba jedna maďarská hodená medzi turistických sprievodcov, tá slečna kričí, našla nejakú knihu, čo nám pomôže, podáva mi ju, Ja neverím, že koradnem knihu z kníhkupectva a tak bežíme ďalej cez presklenú chodbu, vidíme ako sa snažia dostať tie veci von, ale dvere sú zamknuté z oboch strán, sú uveznený na nádvorí, tak utekajú smerom k nám, lepia sa na sklo, otvárame dvere a schováme sa, sme potichu aby nás tie potvory nepočuli, nevideli nás, aby nás nedostali. Tá slečna víde na ulicu, číta z tej knihy čo jej ju držím, stojím tam a zrazu sa snažím dvom slečnám zabrániť aby ma napadli, držím im tváre v dlaniach a tá slečna čo to všetko spôsobila tak sa s nimi rozpráva, chápem čo im hovorí ale vzápätí sa mi ten zmysel stráca, ešte sa ich opýtam či sú sestry, prikývnu a bežia ďalej, nechajú nás tak. Všetko sa to hrnie preč, prší, tá slečna stále číta, ale ja už knihu nenesiem, leziem s Marcusom a starým otcom na pieskovcový kopec, pán Z. už tam nie je, asi sme ho stratili. Na nebi sa zjaví okrídlená tvár Morgana Freemana a Marcus vraj, že či Tento skutok si budú ľudia pamätať, Gabriel, či sa Tam Hore zapíše a archanjel na to, že Hrdinom sa často nedostáva zaslúženého poďakovania a zmizne a stále prší a my tam stojíme, mám strašnú zlosť a tí všetci ľudia už sú zasa ľuďmi.

Trikrát som ten sen skoro stratila, trikrát som potiahla za nitky a po prvý raz sa mi podarilo dať to všetko dokopy. Možno to nedávalo zmysel, ale bol to ten najočakávanejší sen za posledný rok. Obsahoval všetko čo som potrebovala, po čom som túžila a pamätám si z neho každý detail. Bol úžasný. Mám svoj systém.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ayamee | E-mail | Web | 7. února 2010 v 17:40 | Reagovat

Ja ti tú detailnosť onoho sna tak závidím! Nikdy (nie že doslovne nikdy, skôr väčšinou a i to trvá len chvíľku, kým to celé zabudnem) si svoje sny nepamätám, nieto o nich ešte skladať podobné slohy :D

2 Polly | Web | 8. února 2010 v 11:37 | Reagovat

Milujem farbiste sny... poznam ten pocit, ked ti sen zmeni svet, aspon na chvilu...ked tam stretnem niekoho noveho,  zazijem divny pocit, novy rozmer.. zboznujem xD

3 CoCo | Web | 8. února 2010 v 21:23 | Reagovat

To musel být vážně úžasný sen. Ty moje jsou často jen podivná změť barev a slov, absolutně nedávající smysl. Zkusila jsem si ho představovat (jako to dělám vždycky, když něco čtu, ikdyž moje představy často nemají se skutečností pranic společného :D). Vzhledem k tomu, jak moc miluji déšť, mi příhoda s příšerami, či co to bylo, nepřišla tak ... děsivá (?). A tolik bych chtěla mít podobné sny :D.

4 Polly | Web | 8. února 2010 v 21:24 | Reagovat

boze...ako mala som si predstavovala noc co noc pred zaspanim pribeh chlapca, ktory sa dostalva v snoch do svetov, ktore boli skutocne... mal tam svojich priatelov a cakali tam na neho kadzu noc, ked zaspal, pretoze tam mal mnozstvo uloh na vyriesenie a popritom bolo vsetko sialene absurdne, farebne a niekedy aj nebezpecne, pretoze niekedy mal co robit, aby sa zobudil, ak ho napriklad niekto schmatol za nohu tesne predtym, ako mal padnut do niecoho, co ho malo vratit sem... neviem, ci to nebolo nahodou sud s duhovou vodou...
omg, spomenula som si na to PRAVE TERAZ XDDD moj boze, ako som na neho mohla zabudnut!!! tusim, keby som ti to teraz nepisala, asi by som to tiez zabudla ako sen, aj ked to vobec nebol xD
boze, tusim mam dnes pred zaspanim co robit!!! teda on xD

5 K | 9. února 2010 v 13:59 | Reagovat

[4]: Takéto sny sú najlepšie :D Hlavne keď sa kamarátom z toho reálneho sveta "podarí" spadnúť do toho tvojho. Ty si tam šéf a oni len hlúpo pozerajú. Už dlho sa mi podobný nepodaril.... budem s tým niečo musieť robiť :D

6 CoCo | Web | 10. února 2010 v 17:07 | Reagovat

To jo (já vím, že to byla nejspíš řečnická otázka, jenom nějak potřebuji začít komentář :D). Budu ti nadosmrti vděčná, K, že díky tobě jsem přišla i na jidnou hudbu, než je Miley Cyrusová, Ashley Tisdaleová a spol. :D.

7 shiro raien | Web | 13. února 2010 v 10:47 | Reagovat

Snívanie?! ( Napsala jsem to dobře? ) Mám ráda sny, ovšem mým jediným problémem je fakt, že si je nedokáži vybavit. Pokaždé když se o to pokusím, mám všude šedou clonu, která mě dál nepustí.

"Na nebi sa zjaví okrídlená tvár Morgana Freemana a Marcus vraj, že či Tento skutok si budú ľudia pamätať, Gabriel, či sa Tam Hore zapíše a archanjel na to, že Hrdinom sa často nedostáva zaslúženého poďakovania a zmizne a stále prší a my tam stojíme, mám strašnú zlosť a tí všetci ľudia už sú zasa ľuďmi." Morgan Freeman, páni Ká, co jsi den před tvým snem viváděla?!

8 shiro raien | Web | 13. února 2010 v 10:51 | Reagovat

A pardon za tu OBROVSKOU hrubku v slově vyváděla ˇ.ˇ. Raději si jdu pročíst nějaké ono literární dílo, abych obohatila svou slovní zásobu a zlepšila svou znalost gramatiky. Co myslíš, je lepší volba Poslední poklona Sherlocka Holmese , na kterou se již delší dobu chystám či Nevinný od McEwana?

9 K | 13. února 2010 v 11:29 | Reagovat

[8]: To si mi teda dala na výber! Obidve :D
A čo som vyvádzala? Ťažko povedať. Neviem prečo tam bol Morgan Freeman... Marcusa pochopím, ten Terminator Salvation deň predtým... ale Freeman... Moje sny sú nevyspytateľné :-D

10 shiro raien | Web | 13. února 2010 v 12:10 | Reagovat

[9]:Dobře, tak tedy to uděláme následovně, nejdříve se vrhneme na McEwana a Doyla necháme na pozdější hodinu večerní, kdy sie budu moct uvelebit v křesle, popíjet onen skořicový čaj a nechat se unášet intelektem Sherlocka a Watsona- at' žijí věčný literární život.

To se Ti zdálo po oné hoře robotického zařízení a hory svalů?! Jak zajímavé, i když....  :-)

11 K | 13. února 2010 v 12:20 | Reagovat

[10]: To vieš, u mňa je to vždy tak... z najväčších blbostí následne najlepšie sny. S Avatarom sa mi snívalo, s Terminátorom sa mi snívalo, s Holmesom a Mojimi borůvkovými nocami už ale nie. Mala by som to napraviť :D
Vrr... už som dočítala veškeré zásoby Doyla, čo sme doma mali. Normálne mám absťák, tých dvoch systematikov stále nemám dosť!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...