"Zastřelili fotra," řekl Lexa a byl doopravdy, fakticky, Bože, bledý, vstal, zmizel kamsi dozadu, musel jsem do sóla já, všechno se se mnou zatočilo... všechno to končí... touhle válkou to všechno končí... už je začínají sřílet... naše mládí... ty buržousty... Did you ever dream, lucky baby... zavolal jsem bolestně, do ztracena, nikdo mě neslyšel... and wake up... cold... in the dark...
- Josef Škvorecký
Pri konejšivých rytmoch skvelej a brilantnej a fenomenálnej Norah Jones som rada. Som rada, teším sa... z nových prírastkov (The Kinks: State of Confusion a The Beatles: 1962-1966 2LP), z čerstvých lístkov do divadla (Šlitr s námi /a zlý pryč/), z primeraných a rešpektovateľných, roztomilých vzťahov kadetade. Z novonadobudnutých schopností vidieť svet taký aký má byť - nespravodlivý a nanajvíš zvláštny.
Znova mám náladu na filmy z obdobia protektorátu. Na Tmavomodrý svět, na Ostro sledované vlaky. Takú tú krehučkú náladu, ktorá sa stále nevie rozhodnúť či básne a či špina, či kvety a džentlmeni, či domobranci a roboti, či vôbec niečo chce a ak áno, či to prosto má byť teraz a tu a či potom. Ja neviem, vôbec neviem. Ak sa spustím, znova sa zaseknem v rovine nespokojnosti a budem prerábať svoje smerovanie od základov. To nechcem. To znamená, že musím svoj systém nájsť sama, zaviesť ho a byť s ním, rozmaznávať ho, aby mi neodišiel, milovať ho a vážiť. Alebo to zaklincujem v tomto beatnickom chaose. Hm?
Pri konejšivých rytmoch skvelej a brilantnej a fenomenálnej Norah Jones som rada. Som rada, teším sa... z nových prírastkov (The Kinks: State of Confusion a The Beatles: 1962-1966 2LP), z čerstvých lístkov do divadla (Šlitr s námi /a zlý pryč/), z primeraných a rešpektovateľných, roztomilých vzťahov kadetade. Z novonadobudnutých schopností vidieť svet taký aký má byť - nespravodlivý a nanajvíš zvláštny.
Znova mám náladu na filmy z obdobia protektorátu. Na Tmavomodrý svět, na Ostro sledované vlaky. Takú tú krehučkú náladu, ktorá sa stále nevie rozhodnúť či básne a či špina, či kvety a džentlmeni, či domobranci a roboti, či vôbec niečo chce a ak áno, či to prosto má byť teraz a tu a či potom. Ja neviem, vôbec neviem. Ak sa spustím, znova sa zaseknem v rovine nespokojnosti a budem prerábať svoje smerovanie od základov. To nechcem. To znamená, že musím svoj systém nájsť sama, zaviesť ho a byť s ním, rozmaznávať ho, aby mi neodišiel, milovať ho a vážiť. Alebo to zaklincujem v tomto beatnickom chaose. Hm?
Neviem, ako chceš ty a ty to nevieš tiež, takže budeme utekať vpred, stále ďalej, pomedzi parky a secesné domy, popri električkách, popri trolejbusoch, budeme sa vyhýbať autám a drožkám, lodiam bez značenia, vesmíru až kým... kým nás nezrazí niečo opojné, niečo dobre známe a náročné - život. Jazz je ako droga. Poetický a oduševnelý. Už ste ma našli? Tak mi ma vráťte.

