VZŤAŽNÝ DIALÓG ČÍSLO JEDNA
24. března 2010 v 20:02 | K | Poviedkárske úvahy"Stále sa hneváš?"
"Hnevám? Či sa - strelila si mi. Ty si mi suverénne vrazila!"
"Môžem otázku?"
"No prosím!"
"Nezachoval by si sa rovnako? Keby sa ťa niekto snažil... emocionálne znásilniť? Vo víťahu? Nie, počkaj! Viem, mala by som sa naučiť lepšie formulovať vety, ty zakuklená zvrátenosť. Cítila som sa byť napadnutá."
"Nedotkol som sa ťa."
"Nie priamo. Možno... to bolo horšie. Mám krehkú vnímavosť, Tom."
"Vylez mi so svojou krehkou vnímavosťou na hrb McCoyová! Povedz mi - pochopil som ťa zle? Zle som si to vyložil?"
"Čo ako? Nikdy som nepovedala, ani neurobila nič, čo by sa mohlo týkať môjho osobného vzťahu k tebe. Pozri - nebudem klamať, záleží mi na tebe. Páčiš sa mi. Ty to vieš však? Vieš to, pridobre. A to nechápem. Vždy sa cítiš byť tak samozrejme istý samým sebou, odmietavosť u žien si vysvetľuješ ako prejav silnej náklonnosti."
"A... ak podvolím? Ak ti poviem, že máš pravdu?"
"Č - Blázon."
"Pozri... nemáš pocit, že po tom, ako som sa dvakrát zúfalo pokúsil dostať sa ti... takpovediac natelo, ža potom všetkom už by si mi mohla aspoň trochu veriť?"
"Veriť? Nie tak týmto typom emócii bohužiaľ neoplývam - ako ťa vôbec mohlo niečo podobné napadnúť?! To čo si robil, robil si násilne a nepríčetne. Akt zúfalstva? Skôr strata sebadôvery. Nebuď smiešny, ja nepreferujem túto cestu. Šašo."
"Podľa teba robím zo seba hlupáka?"
"A nie je práve toto údel muža vo vzťahu? Dať žene pocit, že je rovnováhou?"
"Nabudúce poručík, keď skutočne osamieme, neručím za svoje správanie."
"Nie, za to vám neručí nikto. Preto ste príjemným psychoanalytickým prekvapením."
"A kto je tu vraj bláznom."
"Máš pravdu, máš úplnú pravdu - ako sa kedysi tvrdilo: Pod lampou býva najväčšia tma."
Slečna D. sa vraj v tejto výpovedi našla. A vy ako? Aspoň troška... Pripomenulo vám to niečo? Snáď, lebo s týmito sladkými úvahami rozpitvávajúcimi medziľudské vzťahy a psychológiou nedocenených osôb môjho okolia budem pokračovať. Všetko sa to tak nádherne zrkadlí v mojich predstavách o pozemskom svete! Niet nad tváre ľudí okolo vás - tie tváre, čo nevedia, ako pozorne ich čítate, nevedomosť, och ty najsladšia.
Anketa
Pokračovať, nepokračovať?
| Pokračovať. |
| Nepokračovať. |
| Rob si čo chceš, aj tak je to nečitateľné. |
Komentáře
S postavami máš pravdu, ide však len o to, že mojim myšlienkovým pochodom prepožičiavajú identitu - práve tieto postavy sa najviac približujú tomu, čo vidím každý deň v živote, len sú... elegantnejšie a trocha sofistikovanejšie ako niektorí sveta neznalí ľudia.
A či to má pravdu? To už, drahá Coco, musíš usúdiť ty sama. Ja predkladám iba modelovú sitáciu, vy si nájdite zmysel, ktorý považujete za správny. Tak, ako to už občas býva - niektorý si vysvetlia príbeh klamlivo a postavy sa stretnú s nepochopením. Nie je práve o tom naša realita?


Pravda je, že i já mám dobrý pocit z vyhrané hádky. Nerada se však do nich pouštím, protože nikdy nevím, co na mě vytasí ten druhý.
Křehká vnímavost, tomu docela rozumím. Takhle psychologicky občas taky zkouším uvažovat. Ne tak dobře, ne tak reálně, ne tak ... Ale přece. Něco mi říká, že aktéři toho rozhovoru budou taky odněkud ze Star Treku nebo podobně. Já se v tomhle moc nevyznám, jen, můžu se zeptat, má to ,,něco" pravdu?