
MLÁTI SA PO HLAVE KUTÁČOM A ZVERSKY KRIČÍ
3. dubna 2010 v 14:04 | KT | Letters for Elliot
Anketa
Ako dlho ma poznáte?
| Čítam ťa od začiatku na tejto doméne |
| Tak asi polovicu času čo si tu |
| Len chvíľku |
| Večnosť prevečnú |
Komentáře
"Denne tu strávim šesť hodín a aj napriek práci, ktorú odvádzam bokom si pripadám jemne sfanatizovaná a mimo. Žijem už len neživot, ktorý som si vymyslela..."
Neviem, o čom presne slečna K rozpráva, lebo pri jej farbistých motívoch sa miestami strácam (a preto ani nekomentujem, aby som náhodou netrepla dáku hlúposť vyslovenú :D), ale príde mi to, akoby bola reč o virtuálnom živote, ktorý miestami nahrádza ten skutočný a v tom prípade viac ako súcitím!
Tvoje články sú ako moderné básne, K, plné obrazov, metafor, etc.
[2]: Ale veď ty to veľmi dobre chápeš, doteraz si ma o tom presviedčala - tak sa len utrhni z reťaze, ja po vašich komentároch túžim ako nikdy :-D
A pokiaľ to mal byť kompliment s tými básňami (keďže sa to snažím dosiahnuť dobre dlho, pre mňa to kompliment je, či už chceš, či nie :D) tak veľmi pekne ďakujem.
[4]: Samozrejme, že to bol kompliment! Obrovský! :D
A oukej, ak sa tu môžem strápňovať :-D! Je to predsa váš blog a ak vám to nevadí, slečno... ;-)
fuuha, no tiež ako AYAmee si nie som úplne istá čo sa snažíš povedať, a ak si AYAmee netrúfla k tomu niečo povedať, ja už duplom nie, bo myslím, že ona má k tebe bližšie čo sa tohto "blohového sveta" týka :)
ale predsalen mi nedá, nemyslíš to ako vyskočenie z reality a prílišné sa "zabývanie" na blogu - a tým pádom aj vo svojich filmoch, etc, o kt. tu píšeš? a to vyúsťuje do nie až takej "skutočnej" reality? lol, dúfam, že to je aspoň trochen pochopiteľné xD
keď som bola decko (no, do 15 keď som mala), bola som strašný introvert, bo som stále len čítala (som bola schopná prečítať 200 kníh za rok, a to nemyslím 3 pátračov alebo také čosi, ale normál bychly Dumasovky, Vernovky, Mayovky, atď) a nemala som žiaden social life, a aj som chcela ale som pre to nič nerobila, bo mi bolo celkom fajne xD len sa to akosi začalo byť so školou - o to ťažšie sa mi sústreďovalo napr. na učenie a celkovo na veci, ktoré som -musela- robiť... a po celé tie roky som mala pocit, že nikto iný nemá také záujmy ako ja, o to viac introvertne som sa cítila... ale potom nastal zlom, a vlastne to bola obrovská zmena, keď nad tým tak teraz rozmýšľam - keď som mala 15/16, začala som sa učiť japončinu a zistila som, že nie som jediná, kto študuje takú divnú vec... zrazu som sa mala s kým baviť o veciach, ktoré dovtedy boli výsadou "môjho sveta" - no a začalo sa to prelínať.... síce stále mám svoje "introvertné stavy", keď sa zavriem v izbe na pár dní a pozerám len napr. fantasy seriály a filmy xDDD
ok, tak som sa dosť rozpísala, sry - a ešte dúfam, že to bolo aspoň trochu k téme :/ xDD
[6]: Bolo to k téme! Nemyslite si, že ma vôbec nepoznáte, vy to viete práveže vystihnúť veľmi dobre. Ja to len kódujem do nepochopiteľných kubofuturistických viet a to vás mätie XD Polepším sa, sľubujem.
A yani, no... presne toto je môj problém. Trocha som sa do toho vžila a tiež mám problém sústrediť sa na svoj reálny život. Človek by si myslel, že keď už má tých devätnásť rokov, že sa trocha polepší, ale... nič z toho. Najhoršie je, že ja si (okrem ISTROconu) o svojich záľubách nemám veľmi s kým pohovoriť... :-D
[7]: ok, som rada, že som trafila :)) možno asi fakt potrebuješ nejaký koníček, ktorý začneš zdieľať s ľuďmi, čo ja viem.... choď na kurzy posunkovej reči, alebo sa začni učiť na nejaký hudobný nástroj v hudobnej škole... čo ja viem, niečo čo máš rada ale ešte si to neskúsila praktizovať :))
btw, som napísala "biť" ako mlátiť s ypsilonom!!! omg, a ja si tak zakladám na mojej gramatike :(((( xD


jj.. :-D byl jsme rád za svůj GaGa team.. :-D