Červen 2010

ALMA MATER?

29. června 2010 v 13:05 | K |  Letters for Elliot
Stále trocha roztrasená, no neskutočne šťastná a povznesená. Vhodný rým. Dnes konečne vyvesili výsledky, doslova v posledný možný termín, sviňuchy. Ale som hrdá, že bude môj potenciál využitý, že som dostala šancu rozšíriť svoje vedomosti a niečo dokázať. Hádate správne. Vzali ma. Nasledujúci školský rok nastupujem na filozofickú fakultu Universitas Comeniana Bratislavensis (Neznie to úžasne? Znie! :D). Kto by kedy (no fakt, hocikedy!) bol povedal, že skončím na dejinách umenia snažiac sa o čo najlepší titul. Nie je to strašné? Ja, čo som odmalička snívala, že budem veterinárkou, astronautkou alebo novinárkou, sa takto skazím. Ale meníme sa - a meníme sa k lepšiemu. Vyformovali ste si ma, tak trpte.

Správne, toto bude najkratší článok na tomto blogu. Ever. Ale chcem vám to povedať, musím vám to povedať - snáď ma potom tá triaška prejde, keď tak spravím. Naviac som si včera užila úžasný deň a H&M opäť len nesklamalo. Vo štvrtok sa uvidím s deckami. Môže to byť lepšie? Vlastne... môže. O tri týždne letím do Eastbourne a mesiac na to uvidím live Kasabian a Muse. Ďakujem bohovia!


IT WAS FEARNLEY-WHITTINGSTALL WHO CHANGED MY LIFE.

25. června 2010 v 17:35 | K |  Letters for Elliot
Začnem poznatkom, ktorý vás všetkých strašne raní: stále nemám výsledky z vysokej školy. Ale postupne, za chvíľku bude aj to. Okrem tohto úmorného strachu, ktorý ma prenasleduje vo dne v noci, zažívam šťastné snivé obdobie, ktoré mi postupne otvára oči hádkami s matkou, hádkami matkou s otcom a hádkami mňa so sestrou. Ale je tu pokoj, ovzdušie sa pomaly čistí dymom z vatry aká už nebude mať páru. Pretože toľko strachu z budúcnosti už potom dlho nezažijeme. Pevne v to dúfam, pretože to, čo ma teraz poháňa k písaniu a rozjímaniu je ľahko postrádateľné a ja sa neviem dočkať chvíle, až to z môjho srdca odíde. Ostane len koncentrát, ktorý mi pomôže sa postaviť na vlastné nohy. Zmiznú všetky zvláštne halucinácie strašidelných domov, strašidelných priateľov a strašidelných kresieb ožívajúcich mačiek a líšok. Mám ťažké sny. Ale to bude skôr tým prostredím, čo ma ovplyvňuje.

Nedávno som sa začala seriózne hanbiť za náš štát. Vy, čo ma čítate už dlhšie viete, že takto sa nesťažujem po prvý raz. Mám za sebou éru niekoľkých hnusných článkov, túžbe po emigrácii, ktorá ešte stále celkom nezmizla. No teraz je to ešte horšie. Po tých zdanlivo uspokojivých éterických voľbách, ktoré tak každého nadchli, nastupuje nepochopiteľné a ťažké obdobie nenaplnených snov. Všetci zrazu tvrdia, že to boli všetko kecy, že sa budeme mať horšie a že budeme "roniť krvavé slzy", ako chytro poznamenal jeden z najokúzľucejších ľudí našej politickej scény. Kam sa podeli všetci tí ľudia, ktorí podporovali politikov v ich cieľoch, tešili sa z ich postupu? Nikde neostal takmer nik, kto by obhájil tú prvotnú radosť z toho, ako to celé snaženie dopadlo. Tož... to sme v prdeli. Nehovoriac o tom, že sme pekný lúzri. Ak chcete vedieť o čom to hovorím, pozrite si všetky sezóny River Cottage a pochopíte. Moving to Dorchester soon.


And I should really start practise. If I want to make my dreams come true once ("What the hell Dan! I just gave all my money on you!"), I need to go ahead for it. And this is some sort of way how to help it. I suck in grammar. But if I want a result I need to get over it and show my stinky knowledge to the world. This is it. Couple of days earlier I decided to cheat on blog with the sacred Tumblr, but after all why... half of you people can read simple texts at least and there's nothing simpler than few of my stupid sentences. So take this as a little... let's say... announcement of upcoming english paragraphs in some articles. I hope it'll help me, you maybe - to start learn along, and all of our desires waiting for THE day. And I'd really appreciate your help. If you'll find any mistakes, just tell me - cause I really don't want to start believe in the idiotic Google Translate. See you next time in our very own active reading lessons ;-) And now though - I want to thank Shiro. Cause it was her who gave me courage to start this.

But... do you know what? The worst is I just realised that my sneaky dog looks pretty same as Gil. What is really NOT helping me stay away from falling in love with him more than ever. Forgive me, my little sweet hairy and poor thing! I know I start hate myself for that. Soon. But not now. Now... I'm gonna enjoy it as much as I can.


KNIŽNÁ REŤAZOVKA

19. června 2010 v 17:34 | K |  Abeceda
Dávno už som žiadnu šikovnú nerobila, takže po tej dávnej o bývaní a izbách, ktoré môžete nájsť niekde v temných hlbinách archívov tohoto blogu, konečne nejaká nová, čo sa tiež šíri celkom rýchlo a navyše je aj zaujímavá a na zamyslenie. Hoci viem, že keď sa na tie odpovede pozriem o pár týždňov, budem mať chuť ich prepísať :D Ale toto je aktuálne teraz a na tom záleží... Inak som ju našla u AYAmee, prečítať si ich však môžete aj na blogoch Bonnie Blue, Standy a Suesy :)

1) Kniha, ktorá zmenila tvoj život?
Ujha. Súhlasí, že Harry Potter, keďže ten ma naučil, že fantázia fakt nepozná hraníc a zažila som s ním hneď niekoľko nenahraditeľných "ležím na lavičke, hreje ma slnko a Dobby ma špehuje spoza kríka". Takže tá a... možno Narnia, ale len jej prvý diel, ktorý zrejme nikdy neuzrie svetlo sveta na filmovom plátne; no a Betónová záhrada od McEwana.

2) Kniha, ktorú si čítala viac, než jedenkrát?
Spomínaný HP, Draculu som čítala asi trikrát. Niektoré časti Troch pátračov - hlavne Záhadu strašiaceho ducha, Záhadu cirkusovej tanečnice a Záhadu vreštiacich hodín. No a nakoniec Pes Baskervillský, toho asi dvakrát a Anjeli a Démoni, Pýcha a Predusok, tiež rovnako.

3) Kniha, ktorá ťa najviac rozosmiala?
Spolčení hlupců od Toolea, tá takým trocha satiricko-kritickým spôsobom; Šťastný Jim od Amisa - to bol jeden veľký facepalm, takže smiech skôr "ten už ma ničím neprekvapí", Cantervillské strašidlo od Oscara Wildea, no a na záver určite niečo od Douglasa Adamsa či Jamesa Herriota (ja viem, že škodoradosť - najväčšia radosť, ale tak nesmejte sa keď si na niekoho sadne kôň).

4) Kniha, ktorá ťa rozplakala?
Pianista! To bola najdepresívnejšia kniha môjho života. Potom posledný Harry Potter, Posledný prípad Sherlocka Holmesa, Exil a Kráľovstvo od Camusa, posledný Pán Prsteňov - ťuťu muťu Faramira a Éowyn. A akosi... všetko posledné :D No dobre, aj Pýcha a Predsudok.

5) Kniha, ktorú si praješ, aby bola napísaná?
Uf... em. Možno nejaké memoáre Indianu Jonesa? :D Proste ďalší a ďalší Traja pátrači, ale v kvalite takej, aká bola pri ich prvých prípadoch. Tie najnovšie už sú tak trocha lame.

6) Kniha, ktorú si praješ, aby nikdy nebola napísaná?
Twilight sága. Pretože zničila všetko to, čo dokázal Harry Potter vybudovať. Doniesla na trh strašne stupídny a stupídne chytľavý príbeh s takým množstvom nepresností a epic paradoxov, že mi je ľúto nad tým premýšľať (Ako dopekla mohol byť mŕtvy Edward plodný?!).

7) Kniha, ktorú práve čítaš?
Zbabělcov od Škvoreckého - Prima sezóna bola skvelá, Smiřický je môj frajer. No a ešte jej anglický ekvivalent od Penguin Books.

8) Kniha, ktorú máš v pláne prečítať?
Rada by som sa prehrýzla klasikou, ktorú doma máme, takže okrem posledných dvoch kníh Sherlocka Holmesa by to mala byť Forsytovská sága od Galsworthyho, Najdúch Tom Jones od Fieldinga, Germinal od Zolu. A chystám sa dočítať Villette od Charlotte Brönteovej. No a ešte by som bola zabudla na Stratený symbol, ktorý sa ku mne dostane hneď, ako ho dočíta babka :)

9) Kniha, na ktorú si hrdá, že si ju prečítala?
Bľabot a bes od Faulknera. Prvá časť mi dala zabrať, ale našťastie ju potom ostatné dve trocha osvetlili. Bola to náročná kniha, ale stála za to. No a ešte ten Exil a kráľovstvo, keďže existencializmus je založený aj na poznávaní významu samoty a boja človeka. Ale stačilo sa trocha vžiť a bola to lahôdka. Obe odporúčam ak túžite po nejakom intelektuálnom čítaní.

10) Kniha, ktorá v tebe zanechala najrozporuplnejšie pocity?
Betónová záhrada (to bolo také ble ble divné psychotické), Bľabot a Bes -  predovšetkým spomienky toho retardovaného syna a sága Erica Browna (sci-fi Newyorské blues, Newyorské sny a Newyorské noci) - tá dala jasne najavo, že môžeme v budúcnosti dopadnúť veľmi zle a veľmi... nechutne je to slovo? Nechutne.

11) Kniha, ktorú by si si chcela prečítať, ale nemôžeš?
Všetky tie prekrásne, z jednej Penguin edície, ktoré stoja veľa peniažkov (a na ktoré si K postupne zarobí, keďže ich akoby zázrakom dostať aj u nás) :D Hlavne Obraz Doriana Graya, Rozum a cit a Cranford (pod názvami sa skrývajú odkazy, takže si kliknite - tie obálky proste musíte vidieť!).

12) Najstaršia kniha, ktorú si čítala?
Najstaršia  ako? Čo sa datovania diela týka, tak asi Ovidiove Metamorfózy, ak najstaršia akože vydaním, tak to bude buď jeden almanach od Kisfaludy Károlyho z 19. či 20. storočia, alebo Žena do nepohody od Wickerhausera z roku 1937. Obe som však len čítať začala. Počíta sa to? :D

13) Chcela by sa stretnúť s postavou z nejakej knižky?
S Dirkom Gentlym, doktorom Watsonom, profesorom Moriartym, Charlesom Bingleym, Hellboyom, Poirotom, slečnou Marplovou a Jupiterom Jonesom.

14) Existuje nejaký človek, ktorý ti pripomína literárnu postavu?
Jeden chalan zo základnej školy mi kedysi trocha pripomínal Boba Andrewsa, ale vyrástol z toho :D A povahovo sa potom možno podobá jeden môj bývalý profesor na Ignácia Reillyho zo Spolčení hlupců.

15) Existuje konkrétny výtlačok knižky, ktorý by si rada aspoň držala v ruke?
Už spomínané krásne vydanie krásnych románov od krásneho vydavateľstva. A Pride and Prejudice and Zombies (či iné knižky z tejto série). No a určite aj nejaké tie staré kroniky a podobne, keďže ja som na podobných veciach závislá. Preto vďaka všetkým svätým, že existujú antikvariáty :D


HREŠÍM AŽ MA BOLÍ S(CHR)ÁNKA?

10. června 2010 v 16:54 | K |  Letters for Elliot
Kto chce žať, musí siať. Čo do budúcnosti znamená, že s kaderníčkami výhradne v ich materinskom jazyku, aby to nedopadlo tak, ako dnes. Čo malo byť krátke je ešte kratšie a moja, už tak enormná, hlava je ešte väčšia. Všetko to šťastie, pohoda sa zrejme musia vyvažovať v nepokoji a neistote. V tom prípade si ich prosím viac, aby som si mohla byť len trolilinku istá, že tá posledná skúška dobre dopadne. Inverzia.

Včera, preplakávajúc sa dokonale szpilmanovsko-brodyovskov nocou, napadlo ma v tej slabej chvíľke, že predsalen by mohlo byť všetko na niečo dobré. Veď život ma naučí aj keby som mala ísť chytať tresky do Nórska. Len by som rada čítala náznaky trocha jasnejšie než doteraz. Niekto tvrdil, že na to stačí intenzívne myslieť. To by som už ale bola dva roky v Británii či NYC s najlepšou popovou budúcnosťou, bez fanúšikov, blogujúc dvojjazyčne, zamilovaná a trocha pojašená. Pojašená som, toš ale to mi nestačí. M-a-t-e-r-i-a-l-i-s-t-a čo tuží po šťastí. A snaží sa trocha vytriezvieť s Blur, fejntujúcou matkou a frajerským hygienikom (s ktorými mimochodom asi tri mesiace nevydržím), ich osobnosti patria za mreže. Albarn nám pomáhaj.

Blíži sa, nič sa neblíži. Vôbec o ten test nemám starosti. Preto som zvedavá, ako skoro mi v utorok klesne tlak, keď ho uvidím. No tak! Veď k tomuto som musela byť predurčená. Veď o tom snívam, čo ma prešiel veterinárny, novinársky a kozmonautský vek! Tak prečo by ma sakra mal blokovať nejaký blbý test? To budú všetci čumieť. Lenže ako už frazeologizmy napomínajú, mala by som pre to niečo urobiť. Že? Urobím. Fakt urobím. London Loves.
Upadám down, low down, kde naberá moja zmyslová beznádej na intenzite a vôbec neviem ako sa toho mám zbaviť. Britpop nezaberá, to, že vypomáham, ako najlepšie viem, tiež nie. Veď oni vôbec nie sú sprostejší ako ja, tak prečo sa správajú ako dospelý bez mozgu a dávajú mi tušiť, že jeden z mojich najobľúbenejších The Who textov bude nakoniec mojim vyslobodením? Ježiš Maria Jozef a všetci svätí, stojte pri nás, i antický bohovia a ostatná mytologická háveď. Koniec sveta v mojej lebke nastal keď som dostala do rúk ten zvodotlačený kus zabŕdajúceho papiera. Nedá pokoj a nedá. Možno by sa stačilo zblázniť a o všetko by bolo postarané. O telo určite, myseľ by už si vystačila sama so sebou a svojím krásne nereálnym životom pošahanej princeznej. Heat Wave.


TOŠ VODA. SAMÁ VODA.

4. června 2010 v 11:05 | K |  Letters for Elliot
If what they say it's true, you're just the shadow in the fourth dimension... Plná lásky, pocitu zadosťučinenia, vzdúvajúcej sa hrdosti a iných -ostí vám môžem radostne oznámiť, že som včera ukončila stredoškolské štúdium priam nechutnými známkami jedna jedna jedna dva. Kto to čakal? Lebo ja...

Teraz, ešte stále si trocha neuvedomujúc, že niektoré zakrslé obludy, ktoré mi už stihli prirásť k srdcu už nikdy neuvidím, ma trocha teší predstava toho všetkého, čo mám sakra pred sebou. Až sa mi podarí spraviť skúšky na vysokú, začnem sa konečne venovať svojmu životu, ktorý akoby opäť dostal zmysel. A to mi stačila len jedna kvílivá pesničková veta. Ako predpotopné. Som zvedavá ako dlho mi to vydrží tentokrát, ten typ mimodimenzionálneho života, ktorý teraz tajne vediem. Je to tak, to preto som vždy tak spuchnutá a unavená. Cestovanie identitami dokáže človeka vyčerpať až na pokraj vnímania. Tak ako sa to len TOTO cestovanie najlepšie naučilo.

A tiež som s tým počítala. Dnes začnem najlepším talianskym jedlom a cez svoj splnený štvorročný sen, Óbudai sziget a ja ja ja, sa prehupnem až do nového, dospelejšieho a sofistikovanejšieho života plného kunsthistorikov a inteligencie. Na kope s monštrami, ktorých už sa asi nezbavím. Teší ma to.

Teda... teší? Teší ma, že si uvedomujem vlastnú schopnosť žiť, že sa začínam cítiť dobre ako vlastná existencia, že som tu teraz s nimi a bez iných. Lenže stále mi tu niečo nesedí a čím viac sa im dostávam pod kožu, tým viac ich nenávidím a od štádia "zamilujem sa" sa opäť dostávam k štádiu "asi si vybavím zbrojný pas". Ono totiž vzťahy dokážu byť tak pestré. No nepreplieskali by ste sa? Stop! To bola básnická otázka. Je to vôbec moja chyba, že sa neviem rozhodnúť, či chcem prekročiť hranicu úzkeho priateľstva? Bože, to čo si stvoril? Vďaka.
Strácam sa vo svojom pokrútenom svete a arytmickom srdci keď počujem koľko metafor vyšívajú medzi riadkami svojej nepravdy a keď na to idú s vtipom občas sa teším, že mi boli ochotný konečne povedať, čo si o mne myslia a potom som smutná, unavená a nenávidím sa. Toš voda... voda, voda samá voda, nemôžem dýchať.

Od posledného článku som si ale prešla vlnami miernej depresie, ovšem nebojte sa. Nepomýšľam na masochizmy, depresia to bola zväčša hudobného rázu. Ja už totiž nevládzem pozerať sa na helmoidné kreténizmy Justina Biebera a imaginatívne súlože Ciary ("Man, you just can't name it MGMT featuring Dum Dum Girls and Julian Casablancas! It's neither current nor funny when Lady Gaga featuring Beyoncé with Kesha and Miley Cyrus did this already sooner than us.") na obrazovke len preto, že to teraz letí. Kam do pekla sa podeli ľudia, ktorí skutočne nepociťovali túžbu napísať horúci letný hit o ich poslednej rýchlovke na zrkadle niekde v KFC? Be less postcoital and more postfolk.

No a na záver mi dnes dovoľte vyjadriť svoje poľutovanie nad celým tým božím smútkom, ktorý na nás dopadá a ničí nám životy, nedopriava našej zemi slnka, národ sužuje strach stres a iné nepríjemné pocity tam v útrobách, ľudová slovesnosť sa opäť rozvinie do svojej špecifickej útrpnej formy a Slováci budú opäť šťastný. Raz. Choďte voliť.


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...