Kto chce žať, musí siať. Čo do budúcnosti znamená, že s kaderníčkami výhradne v ich materinskom jazyku, aby to nedopadlo tak, ako dnes. Čo malo byť krátke je ešte kratšie a moja, už tak enormná, hlava je ešte väčšia. Všetko to šťastie, pohoda sa zrejme musia vyvažovať v nepokoji a neistote. V tom prípade si ich prosím viac, aby som si mohla byť len trolilinku istá, že tá posledná skúška dobre dopadne. Inverzia.
Včera, preplakávajúc sa dokonale szpilmanovsko-brodyovskov nocou, napadlo ma v tej slabej chvíľke, že predsalen by mohlo byť všetko na niečo dobré. Veď život ma naučí aj keby som mala ísť chytať tresky do Nórska. Len by som rada čítala náznaky trocha jasnejšie než doteraz. Niekto tvrdil, že na to stačí intenzívne myslieť. To by som už ale bola dva roky v Británii či NYC s najlepšou popovou budúcnosťou, bez fanúšikov, blogujúc dvojjazyčne, zamilovaná a trocha pojašená. Pojašená som, toš ale to mi nestačí. M-a-t-e-r-i-a-l-i-s-t-a čo tuží po šťastí. A snaží sa trocha vytriezvieť s Blur, fejntujúcou matkou a frajerským hygienikom (s ktorými mimochodom asi tri mesiace nevydržím), ich osobnosti patria za mreže. Albarn nám pomáhaj.
Blíži sa, nič sa neblíži. Vôbec o ten test nemám starosti. Preto som zvedavá, ako skoro mi v utorok klesne tlak, keď ho uvidím. No tak! Veď k tomuto som musela byť predurčená. Veď o tom snívam, čo ma prešiel veterinárny, novinársky a kozmonautský vek! Tak prečo by ma sakra mal blokovať nejaký blbý test? To budú všetci čumieť. Lenže ako už frazeologizmy napomínajú, mala by som pre to niečo urobiť. Že? Urobím. Fakt urobím. London Loves.
Upadám down, low down, kde naberá moja zmyslová beznádej na intenzite a vôbec neviem ako sa toho mám zbaviť. Britpop nezaberá, to, že vypomáham, ako najlepšie viem, tiež nie. Veď oni vôbec nie sú sprostejší ako ja, tak prečo sa správajú ako dospelý bez mozgu a dávajú mi tušiť, že jeden z mojich najobľúbenejších The Who textov bude nakoniec mojim vyslobodením? Ježiš Maria Jozef a všetci svätí, stojte pri nás, i antický bohovia a ostatná mytologická háveď. Koniec sveta v mojej lebke nastal keď som dostala do rúk ten zvodotlačený kus zabŕdajúceho papiera. Nedá pokoj a nedá. Možno by sa stačilo zblázniť a o všetko by bolo postarané. O telo určite, myseľ by už si vystačila sama so sebou a svojím krásne nereálnym životom pošahanej princeznej. Heat Wave.
Áno, beznádejne V TOM s VanWyngardenom.


nádych a výdych ;-)