12. srpna 2010 v 14:46 | K
|
Doma sa človek nestačí ani ohriať a už ho kláti ako angína dekády, tak zvláštne požiadavky zvláštneho okolia a päť hodinová cesta autom na východ. Nie, že by som strýka nevidela rada. Ale spôsobovať paniku svojim zápalovým ochorením v spoločnosti čerstvo tehotnej ženy nie je nič, čím by som sa mohla neskôr chváliť. Zrob sebe sam.
Rozčúliť ma moji, raz už sakra spomínaný, "priatelia" stihli priamo v Anglicku, kde som si zbežne cez mail prečítala správu, ktorá mi zablokovala zdravý úsudok (keďže už pri poslednej príležitosti som ho uisťovala, že určite neprídem). Stálo tam:
"Mohla by si sa v budúcom týždni vyhýbať veciam, ktoré ťa zvyknú vytáčať? Hráme v tom klube tu u nás a chcel by som ťa tam vidieť." - Bastard
Dotyčnému som poslala veľmi chladnú, stručnú a jasne úprimnú správu, ktorá oznamovala ako moju neprítomnosť, tak fakt, že si neviem celkom predstaviť, čo by som JA robila na trash-metalovom koncerte. Trpkou iróniou bolo, že mi oná básnická otázka prišla zodpovedaná:
"Hrala by si sa na groopie, nie? Dvojičky minule spomínali, že dojdú, tak by si eventuelne došla s nimi a počúvala... ma ;-)" - Rovnaký bastard
To som mala dosť, konverzáciu som ukončila vyhlásením, že radšej ani nechcem chápať, čo táto správa mala znamenať a odignorovala som ostatné pokusy o nadviazanie komunikácie tak, ako osoba odignorovala môj sarkazmus, nechuť a námietky ("How's that. I've got a text which is begging for Dee's relationship with Bollo, 'cause 'You and Dave look like very close friends'" - "Have Andrew seen that? - "He did, Yes." - "And?" - "He just smiled. But later that night I realised he stole my blue socks."). Pretože keď ja raz niekomu poviem, že nemám záujem, znamená to, že skrátka nemám záujem. Z toho vyplýva, že ak jedinca poznám už nejaký ten piatok, prirodzene predpokladám z jeho strany vedomosť, že JA KURVA DRAHOTY NEROBÍM.
Je fakt väčšina ľudí natoľko mozgovo zakrpatených, aby jasne videli to, čo sa im snažím nepriamo povedať svojim vyberaným (špeciálne pre nich) slovníkom, zvýšeným hlasom... poprípade veľmi nepríjemným výrazom v tvári? No tak. Vy cítite tú zlosť, ktorá odkvapkáva z každého slova v tomto článku, však ju cítite? Však? Ja už totiž neviem, či si zámerne vyberám známosti komunikačne retardované, či je to len osud a pokus toho tam hore vytvárať vyvážené spoločenstvá. To by mi bolo záhadou, kde sa potom stala chyba, keď som strávila božské štyri roky medzi ľuďmi, ktorý mi pomohli sa nájsť. Heh. Uf.
Vravíte si, prečo tá tak prehnane reaguje - veď chlapec ju má možno rád, čo je tak asociálna a panovačná. Ja ale rada nemám ľudí, ktorí veci berú ako samozrejmosť, nechcú rozumieť veciam okolo seba - veciam, ktoré sa im snažíte naznačiť, nie vychrstnúť do ksichtu, z dobrej vôle k ich citom. Nemám rada ľudí, ktorí majú pocit, že určité veci sa týkajú iba ich, ľudí, ktorí ak požiadajú o pomoc, nevedia sa veci venovať a robia miesto toho dojem na niekoho iného. Nemám rada ľudí neúprimných a hoci sú si istý tým, čo chcú dosiahnuť, svojim prinízkym sebavedomím, ktoré sa snažia kompenzovať neexistujúcim zmyslom pre humor, len všetkých rozčuľujú a privádzajú do rozpakov. Takých ľudí ja nemám rada. A taký ľudia nemajú radi mňa.
taky nemam rada nejaky ktery berou jako samozrejmost ze se s nima chces bavit nebo kamaradit a tak dal. Asi jsem precitlivela na cizi sebevedomi :X