close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

JUJ, ALE MÁM PREMÝŠĽAVÚ.

18. srpna 2010 v 20:54 | K |  Letters for Elliot
Dnes, po úspešnom love na internát - hoc nezdravo nad únosnú kvótu - a vstupenku na tohtoročný ISTROcon (už to nevolám Comics Salón, spreneverila som sa), som nakoniec skončila na Poštovej, bez rozmyslu berúc do rúk najlacnejší rozbor Gombrichovej práce spod pera oceňovaného kunsthistorika, spod tlače Univerzity Masarykovej. A tak som sa opäť, po nie až tak dlhej dobe, dostala späť k úvahám, ktoré ma kedysi priviedli až na cestu, ktorou sa budem od dvadsiateho septembra uberať trocha aktívnejšie: na čo nám je dofrasa umenie?

Samozrejme už vôbec od začiatku vekov je to jedna z najdôležitejších komunikačných a vyjadrovacích foriem. Lenže, dnes, keď už môžeme umením nazvať v podstate všetko - od Duchampovho pisoáru po nezmyselné silikónové frcky na plátne - sa na túto vedu, psychológiu diel, pomaly zabúda - umenie sa stáva pohodlnejším, hojne sa digitalizuje a hoci je akousi výpoveďou autora, odporom voči konvenciám, niečo tomu chýba. Stredovek bol na interpretácie nenáročný, biblické námety, portréty - nebolo veľmi na čom sa vyblázniť. No vezmite si takého Holbeina, Da Vinciho - ako aj napriek tradícii dali do diel niečo zo seba, zamýšľali sa nad výsledkom, vytvorili mystérium, tajomstvo. Aké už len tajomstvo sa ukrýva v rozmazanej maľbe veterána v divokých farbách?


Umelcom však nedáva na výber ani dnešné publikum. Ľudí, ktorých zaujíma skutočná hodnota umenia je málo; ľudí, čo by hľadali vo veciach hlbší zmysel. Od priemyselnej revolúcie je to tiež vec komerčná, záleží na tom, po čom túži distribútor, aké požiadavky si kladie - ani dizajn, hoci sa snaží byť niečím inovatívnym a svojským, individuálnym, už nedokáže zabrániť istému repete. Jednému sa páči to, čo má druhý a tak to už proste raz bude. Takí sme.
Málo ľudí sa už dnes snaží porozumieť umeniu a tí, čo mu rozumejú dobre, vynakladajú až biblické úsilie na to, aby čo najviac poznatkov predali generáciám, ktoré prichádzajú po nich - tím, čo chcú vidieť pod paletu. A ani my si nemôžeme byť ničím istý. Veď Gombrich sám, hoci majster úsudku, bojovník s metafyzikou a filozofiou, nebol si istý, čo sa nám moderné umenie snaží svojou deformáciou sveta ako takého povedať - ak vôbec niečo. Kto vie, či bol Kandinskij skutočne priekopníkom kompozície, či videl všetky vzťahy medzi tvarmi tak, ako to tvrdia jeho nasledovníci - a či si z nás len nerobil bláznov. Lenže presne o tom to zrejme je - všetci vidíme odraz sveta v niečom inom, všetci vidíme zmysel v trocha iných rovinách, iných farbách, iných gestách.

Množstvo z nás už ani nemá vôľu veriť v akýkoľvek zmysel, cieľ. A kým sa niekto z nás nepostaví, neurobí poriadny rozruch, nebudeme zrejme schopný koncentrovať sa v malých spoločenstvách na niekoľko určitých vecí, pretože nám prídu viac či menej nepodstatné. Lenže kým majú schopnosť robiť dni krajšími ako skutočne sú, nevidím dôvod, prečo by sme mali mať potrebu ničiť ich kvôli nesúhlasným názorom ostatných. Žite ako uznáte za vhodné, hoci aj na Jupiteri. Robte tak ale s rozumom a dobrými vlastnosťami, s pestovanou mysľou. Len tak dokážete vstrebať všetko to, čo sa nám snaží naše dedičstvo, zároveň s našou prítomnosťou i budúcnosťou, povedať.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sweetwewe | Web | 19. srpna 2010 v 22:18 | Reagovat

MIlujem tvoje články.. ;-)
Drž sa, o tebe budeme ešte počuť. Ty sa v živote nestratiš, čaká ťa kariéra a to veľmi sľubná :) Rob to čo ťa baví, a vyhráľ na plnej čiare. Pretože ako niekto múdry povedal :,, Nie je dôležité čo robíš, ale ako to robíš.
Máš talent dievča, na písanie aj na grafiku. Z tvojich článkov vidieť tvoju osobnosť, dávaš do nic kus seba, a veľakrát, cca 99% sa v nich vidím. Si človek na rovnakej mozgovej vlne. A takích ako sme my, je na svete málo. Vidíme do hlbky, zmysel a nie sme nejakí zadubení materialisti čo sa zaujímajú len o nové kolekcie topánok, čo bude v telke, a kedy budú mať rande. Zaujímajú nás zmysluplné veci, knihy, vzdelanie... Nejako som sa rozpísala, sorry, končím. Si super dievča, a určite  patriš medzi mojich blogových priateľov :-*

2 sweetwewe | Web | 20. srpna 2010 v 22:04 | Reagovat

Oh K :)
Poznáme sa rok a 3 mesiace :) Na také super dievča ako si ty, sa nezabúda.
Tvoje dospievanie, tvoje články grafika, celkový pokrok v živote, bol totálne zreteľný v tvojich článkoch. Neviem si predstaviť, že by som ťa nepoznala. Prišla by som o skvelú priateľku. Naozaj si mi veľmi blízka, a poviem ti, že blogoví priatelia sú na celý život. Aj ked sa možno nikdy neuvidíme, tak sa poznáme omnoho lepšie, na blogoch odkrývame pravé ja, píšem myšlienky, ktoré by sme pred reálnymi ľudmi nemali odvahu povedať, proste si vidíme do duše. A to sa mi páči. Navždy ostaneš v mojom srdci, veľa krát si mi pomohla, zdvihla náladu, poradila a možno o tom ani nevieš :) Budem ti držať palce, aby si mala úžasný život plný dobrodrúžstva a splnených snov a prianí. Ty na taký máš. Pamätaj : Život máš taký, aký si ho urobíš!,, Mám ťa rada... Dakujem za všetko.. Za to, že som ťa vôbec spoznala..

3 sweetwewe | Web | 20. srpna 2010 v 22:33 | Reagovat

please,
pridaj si ma na FB : Wewe Aprílová ;-)  8-)

4 sweetwewe | Web | 21. srpna 2010 v 11:07 | Reagovat

Thanks,
uz je to lepsie... par hlbokych nadychov, vydychov a svet sa zda hned ruzovejsi :)
Neboj nezlakla som sa :P

5 Coco | Web | 21. srpna 2010 v 13:45 | Reagovat

Nerozumím umění. Nebo alespoň mám na venek ten pocit, protože nejsem studovaná, nevyjmenuji ti "sto umělců s daty úmrtí". Ale snažím se ono kouzlo, tajemství v dílech hledat, ač mnozí řeknou "chce, zase nějaké kecy". Chtěla bych jednou dospět k tomu, vidět i "dovnitř", jak jsi psala - pod paletu.

K, často se mi stává, že když čtu tvoje články, jen hltám slova jako něco nevídaného, úžasného, "o úroveň výš". Na jiných blozích mám vždycky potřebu reagovat, vyjádřit svůj názor - ať už je souhlasný či ne. Tady u tebe ale mnohdy prostě "nemám co dodat". Abych si nezkazila dojem.

6 K | 21. srpna 2010 v 20:51 | Reagovat

Povídám, prestaňte mi písať tak sakra dojímavé, obšťastňujúce komentáre. Vy moji veľký ľudia, čo by som si tak asi bez vás počala :-))  

A Coco, ver tomu alebo nie, presne o to ide. Nie je dôležité poznať všetky tie mená, ale pozerať sa umeniu pod pokličku.

7 Polly | Web | 22. srpna 2010 v 15:02 | Reagovat

amen!
myslim, ze umenie je o pocitoch, ktore sa nas pri nom zmocnuju, kto ide na umenie s rozumom, asi nevie, čo je umenie..
toz, moj nazor...

8 Ayamee | E-mail | Web | 22. srpna 2010 v 21:31 | Reagovat

Aký krasotný článok! Pokojne maj premýšľavú i častejšie! ;-)

Nemám ani čo dodať, azda to, že ja si ideme tento týždeň dakedy tiež kúpiť lístok na Comics salón. Ja sa asi budem hanbiť (čo asi, určite! :-D), ale hľadaj bielu lolitu, ak budeš mať času, to budem ja :-)

9 K | 22. srpna 2010 v 21:50 | Reagovat

[8]: Haaaa! Budem, budem! I keď zrejem tam bude v bielom nejedna, trocha už tvoj zjav poznám. Ak na teba začne ktosi nevysvetliteľne mávať, neutekaj :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...