Na začiatok, o čo ide? Predpokladajme, že ste už mnohí o Sziget Festivale počuli, jelikož sa jedná o najväčší stredoeurópsky multikultúrny festival a vyznačuje sa hlavne typickým dvíhaním vlajok počas koncertov na Nagyszínpade (Main Stage). Ako už tradične, aj tento rok sa Sziget konal na Óbuda ostrove v Budapešti, v polovici augusta, presne 11. - 16.8.2010 - skončil sa teda dnes, za povykov a neopakovateľného neporiadku (v Európe mu v tomto konkuruje možno len Glasto). Pozrieť ste si mohli headlinerov Muse, Kasabian, Faithless, The Cribs, Billy Talent, The Specials, 30 Seconds To Mars, Miku, The Hives či dokonca Iron Maiden, ktorí už hrali v 2008-mom (áno, bola som toho svedkom a poviem vám, tá lakťovka mi za to nestála).
Na Sziget som sa tento rok chystala už po tretíkrát po tom, čo sme ten minuloročný vynechali. Zrejme kvôli nedostatku prostriedkov atď. Keďže ale bývam od Budapešti necelé dve hodiny a otec má v meste, či neďaleko neho, niekoľko spolužiakov, doprava ani ubytovanie zadarmo neboli problém - rodičia si chceli obzrieť mesto, mňa i sestru teda zaviezli a hostiteľ nás veľkoryso zaviedol až neďaleko hlavného vchodu. Prvý raz za tie tri roky sa mi stalo, že sme pred kontrolou uviazli na niekoľko dlhých minút v dave spotených a nadšených ľudí, mnohých s jednodňovými lístkami - rovnako ako my si prišli vychutnať hlavne megalomanský záver headlinerov, Kasabian a Muse.
Sziget, to vám poviem, je zážitkom sám o sebe - aj bez hudby. Stánky každému po chuti, jedlá z celého sveta, vírivka, bungee a Dunajom limitované priestory piesčitého ostrova ponúkajú hodiny a hodiny zábavy. Niečo okolo hodiny pred koncertom (za doznievajúcich rytmov Red Flag - stihli sme len koniec vystúpenia Billy Talent) sme si teda zaobstarali ešte predražené nápoje a obišli sme stánky s antikvárnymi vinylmi, plynovými maskami či národnými vlajkami (Slovensko sme nenašli). Potom odbilo trištvrte na osem a ja som sa snažila dostať čo najbližšie k stageu.
Ľudí bolo neúrekom - to vám vravím na začiatok preto, že sa mi nepodarilo uloviť žiadne detailné fotky, či nejaké fotky vôbec. Prišla som si predsa užiť hudby (krásne fotografie z celého Szigetu si však môžete pozrieť ako na ich oficiálnej stránke, tak na ich Facebooku). Kasabian otvorili svoj takmer hodinu a pol dlhý výstup singlom Underdog, pokračovali s Where Did All The Love Go?, starými vykopávkami či hitmi z Empire. Nabudený Tom Meighan odohral prvé tracky setu trocha neosobne, no po precítenom a dokonalom Dobermanovi pochopil, že si publikom získal. Odložil slnečné okuliare a úprimným "Budapest we love ya. I wanna see your fucking hands in the air!" pokračovala kapela ďalšími piesňami, predovšetkým mojou srdcovkou (inak fenomenálne odohratou) Vlad The Impaler, ktorú som si náramne užila, a takými Fast Fuse či Fire, ktoré už rozsiahla masa ľudí prežívala ako jeden celok. Kasabian boli naživo skvelí, síce trocha surovejší ako na albumoch, ale to k tomu patrí - možno tiež s trocha hlučným ozvučením, ktoré, musím priznať, mali Billy Talent o niečo lepšie. Potom presiaknutý Meighan i vysmiaty Pizzorno sa ešte pred koncom poslednej piesne rozlúčili a urobili miesto hlavnej atrakcii celého tohtoročného Szigetu.
Pred Muse sme sa ovšem išli so sestrou občerstviť bratislavskými rožkami a slivkovým koláčom (vravela som, že tam dostanete fakt VŠETKO?), trocha si posedieť a nechať sa prepadnúť podguráženým fanúšikom Pink Floyd. A bol zlatý. A hotovo. V tej tme sme sa ešte poobšmietali okolo Axe Party stanu, Chuck Norris Pubu a podobných klenotov, potom už sme sa opäť predierali vpred... Masa ľudí však znásobila svoj objem tak trikrát a pochopili sme, že bude bezpečnejšie držať si odstup - na obrazovkách bolo predsalen všetko vidieť dobre. Muse už na začiatku ohúrili novším Uprising, ktorým zhypnotizovali a potom nás dorazili Supermassive Black Hole, ktorá bola nie menej ako božská. Naviac nesklamali ako šou, tak outfitmi - Dom v zrkadlovom obleku bol... proste dokonalý, čo vám poviem. Každá pieseň úžasne doplnená trocha strašidelnou projekciou a takými svetelnými trikmi, aké už asi dlho nezažijem. Boli skutočne fantastický, hoci sme si ich nemohli vychutnať do samého konca, keďže už bol čas ísť.
Tohtoročný Sziget sme opustili v skvelej nálade s predstavou toho ďalšieho, zatiaľ s jedným z najlepších zážitkov tohto leta. Netreba ma dlho presviedčať, aby som popravde vyhlásila, že za tie peniaze to stálo (dňový lístok vychádza asi na 1300,- Sk s tým, že vstup platí od 2:00 hod ráno do 8:00 hod ráno ďalšieho dňa). Určite vyrážame aj v 2011.
A vy by ste mali tiež. Pretože... čo je lepšie ako spotený Meighan, Dom v obtiahnutej kombinéze, veľkodušný (dobre oblečený) ľudia, skvelá atmosféra, rozmanitosť a dobrodružstvo. Och... aha. Ten koncert MGMT v decembri, na ktorý už mám lístky odložené na bezpečnom mieste. Dokonalý rok 2010.
Ach, ako len závidím. Bodlo by mi sa poriadne vykričať a vyskákať na nejako šialenom koncerte :) Ja som celé prázdniny sedela doma.... Som teraz troška sklamaná, z toho rozchodu, ale snažím sa to brať pozitívne :) veľa mi to dalo, skúsenosti do života i nový pohľad na svet ;-) Zrejme som o trošku dospela :)
Závidím.Nikdy jsem o tom neslyšela,ale jak jsem přečetla výčet kapel co tam byly,tak lituju,že jsem tam nebyla :(
3sweetwewe | Web | 17. srpna 2010 v 22:43 | Reagovat
Už som sa spamätala z toho šoku, čo mi môj milovaný (ex) pripravil. Teraz už to vnímam inak, jasnejšie :) Som rada, že to dopadlo tak ako to dopadlo, aspoň mám voľné pole pre seba. :P A môžem si plniť svoje sny, a ísť za svojou budúcnosťou.
BTW: Nepovažujem šťastie, ktoré som pri ňom zažívala za falošné. Proste sme boli zaľúbení, u mňa to prerástlo do hlbšieho citu, a u neho to vyprchalo tým ako spoznával moje chyby. A za to, že ma neľúbi ho trestať nemôžem, srdcu nerozkážeš. A priznávam, že ľudia spoznávajúci moju minulosť a moje chyby sa častokrát zľaknú. Nie je ani prvý ani posledný človek, ktorého som vystrašila. :) Ale beriem to pozitívne. Aspoň chvíľku som bola naozaj šťastná.
Teda, K, nejspíš máš pravdu, "dokonalý rok 2010". O tolika zážitcích za jedny prázdniny si já můžu nechat jen zdát.
Pobavily mě ty tvé "národnostní" poznatky, s vlajkami a hlavně bratislavskými rožkami :).
Na Sziget bych taky někdy jela, mohl by to být skvělý zážitek, navíc stejně jako Stelle se mi zalíbil výčet kapel, jenže brzdí mě dva základní problémy, 1)s kým? Ségra poslouchá úplně jinou hudbu, kámošky zrovna tak. Ale daleko důležitější je zádrhel č. 2, totiž, můžu si já, "třináctiletá - v té době už tedy o rok starší - slušná holčička" dovolit jezdit někde po festivalech? Obávám se, že ne :-|.
[4]: Coco, dovoliť si... to je otázne. Moja sestra tiež počúva hudbu úplne inú, festivaly sú však na to, aby si každý našiel kúštik z toho svojho. Je však pravda, že na dnešné fesťáky sa popu veľa nedostane, na to však mám party stany. A presne na to sa mi ju podarilo nahovoriť, na atmosféru, ktorú treba povinne zažiť aspoň raz za život.
A myslím si, že ak by si ty, i potenciálne iný uchádzači o dobrú náladu, mali vhodný doprovod (dvadsaťročnú korytnačku K, ku príkladu), legálne by šlo niečo zariadiť. Festiválet predsa chodia i mladšie osoby a nevidím dôvod, prečo by niektorí mali byť ochudený o zážitky kvôli veku. Keď som bola "primalá", zobral ma na festival otec. Z dobrej vôle. A nakoniec sa zabavil aj on.
Ach, ako len závidím. Bodlo by mi sa poriadne vykričať a vyskákať na nejako šialenom koncerte :) Ja som celé prázdniny sedela doma.... Som teraz troška sklamaná, z toho rozchodu, ale snažím sa to brať pozitívne :) veľa mi to dalo, skúsenosti do života i nový pohľad na svet ;-) Zrejme som o trošku dospela :)