He rubbed his eyes and looked again. Then he stooped down and put his hand in the water to see if it was real. There was no doubt about it. It was real water -a real pond where there had never been a pond before. It was very still there in the heart of the Green Forrest. It was always very still there, but it seemed stiller than usual as he tramped round the edge of this strange pond. He felt as if it were a dream. He wondered if pretty soon he wouldn't wake up an find it all untrue. But he didn't, and so he kept on tramping until presently he came to a dam-a splendid dam of logs and sticks and mud. Over the top of it the water was running, and down in the Green Forrest below he could hear the Laughing Brook just beginning to laugh once more.
- The Adventures of Paddy The Beaver, Thornton w. Burgess, 1931
Vždy ma niečo presviedčalo, že sny sú istým odrazom reality - možno realita odrazom snov. Trocha upravená, zašedlá, zodratá, no predsa. Ako inak by som si potom mala vysvetliť všetko, to čo sa mi začalo diať, keď som sa vo svojej fyziologickej dospelosti odmietla vzdať svojich snov, akokoľvek už boli iracionálne? Videla som ľudí o ktorých som doteraz mohla len nadnesene rozmýšľať, robila som veci, ktoré som si doteraz mohla iba predstavovať. A dimenzie ma ubíjajú tým viac, čím viac sa premietajú sem, robia ma trocha civilizovanejšou - zároveň však ostrejšou a nedotknuteľnou.
Ale to je dobre. Len dobre - mám sa na čo sťažovať, mám sa na koho hnevať, mám koho podpovrchovo milovať, mám koho nenávidieť, mám o čom snívať. Sny splnené sa mi vracajú v iných formách a ja sa ráno zobúdzam otlčená, v horúčkach a so strašným pocitom straty niečoho dôležitého a prekrásne brilantného. Jeho hlas sa stráca v ozvene, veci zapadajú na svoje miesto a mne ostáva len ukrutná úzkosť v srdci, pachuť v ústach a pocity hnevu i hanby, ktoré ťažko vysvetliť. Tiež však nádej a radosť z toho, že sa môžem kedykoľvek vrátiť, stačí nájsť len správnu chvíľu.
Tak ako si vy nemôžete byť istý či hovorím o sne, či o realite, tak si nemôžem byť ja istá, že to, čo si želám sa skutočne nestane. Pretože sila snov je často jedinou duševnou silou, ktorá nám po ťažkých údeloch ostáva, je práve tou, ktorá dokáže hýbať svetmi. Vaše predstavy však musia byť úprimné, dosť reálne pre vás samých, aby sa stali skutočnými i svetu, do ktorého sa treba každý deň prebúdzať. Nehovorím o stratených rajoch, hrdinských mocnostiach z rozprávok - hovorím o živote bohatom, rozumnom, o živote, ktorý vás naplní a urobí šťastnými. Reálnom živote, ktorý robia špeciálnym ľudia čo sa obetujú pre lásku k vám, veci, ktoré tvoríte a veci, ktoré tvoria vás, pár pesničiek, pár riadkov čo dokážu povedať všetko, vedomosti čo z vás robia niečo viac, fakt, že neubližujete nikomu, kto si to nezaslúži, že žijete bujaro a využívate všetky príležitosti, že netrepete do vetra, že staviate na pevnom základe, ktorý neskôr stvorí mydlovú bublinu, že sem-tam balancujete na hrane, že načúvate, že dostávate, že dávate ešte viac, že vidíte čo chcete a chcete čo vidíte. Že snívate.


:) Krásny článok a veľmi výstižný. Snívam. Stále. Verím, že sa mi moje sny splnia, chcem to lebo inak by to nebol život. Bol by nenaplnený, chudobný. Život je predsa len krátky na to, aby sme nesnívali a žili len zo dňa na deň. Nič by sme z toho nemali a všetci by sme boli neuveriteľne smutní. :( No, chvalabohu je to naopak a sú aj takí, ktorí sa neboja ísť za tým čo chcú a verím, že k takým patríme :) Držím palce, aby sa ti spplnili tvoje sny :)