Drahý Elliot, či čo si to,
možno sa začudovane otázaš, prečo ten titulok. Dnes som totiž už oficiálne, tak ako som si myslela, že už to viac oficiálne nepôjde, členom univerzitnej obce, čerstvo vyimatrikulovaná. Spätne si to celé premietam. Aula plná takmer sto dvadsiatich... niečoho ako nedočkavých dospelákov, všetci stoja, rektor si sadá, hrá štátna hymna, nikto nedýcha, všetci sú strnulý tvárou, telom i mysľou a mne sa Ti chce strašne smiať. Sto tmavých hláv predo mnou sa nevychýli na milimeter z osi. A ja sa smejem. Po slávnostnom príhovore tá veľkoleposť doľahla ovšem aj sem, drahý, nemýľ sa, môj sklon k precitlivenosti je pevne vrodený, všetky obrovské momenty seba sa vnímam ešte monumentálnejšie. A myslím si, že mi to na niečo bude. No, na dve veci. Ale teraz už mám osvedčené, že Katarína Albo studiosorum ordinariorum inscriptam Facultatis supradictae Almae nostrae Matris Comenianae studiosam esse factam.
S: I mean what the... 'Welcome you to Cloud City... where all the girls are so pretty and all the boys are so high...' or 'There's party in my head and noone is invited'...
E: Er, that's one of mine actually.
S: Please don't try to tell me you were sober or something.
J: *laugh*
S: Is that really so funny?
J: What? Eds... stoned?
S: But the lyrics are complete bollocks!
J: So? She's a natural. You know... even the grass itself was grown from her... tears.
Súčasťou prodekankinho záverečného prejavu bolo čosi o tom, ako si máme vážiť nadobudnutých vedomostí a ako poznanie je jediným skutočným pokladom ľudskej civilizácie. Hoci dojímavé, jediné, na čo som bola schopná myslieť bolo, kedy teta vyskočí s "Lol, JK" na perách. Ja to viem, ty to vieš - že tento fakt je prostý a nepriestrelný. No povedzme si pravdu, koho dnes budeš takto poučovať pred nástupom na vysokú, keď už sa tam mnohí ženú len kvôli rodičom, titulom, z prdele.
Rovnako nám prízvukovala, v súvislosti s dnešným smutným výročím ľudskej hlúposti, aby sme vzdelávali seba, aby sme vzdelávali i druhých - aby aby, aby sme ako národ, ako ľudia bez rozdielu už nič podobné nedopustili. Hups, kde máme pozornosť tých, čo by sme ich mali poúčať, robiť im radosť z nových poznatkov, očarovať ich myšlienkou čistou a osobitou? Veď už ani moja šestnásťročná sestra nie je schopná, či ochotná (či to je jedno) zbystriť pozornosť pri mojich prejavoch. Ak sa ovšem nejedná o nenáročné fakty o bratislavskom Subway či večere v mekáči. Nehnevajte sa, ale kto ju takto spustošil?
Ale buďme k sebe úprimný, kto som ja aby som poúčala všetkých tých subjektívnych jedincov s vlastným mozgom, vlastnými poznatkami vlastnej generácie. Ja len... že mi je ľúto za tým, ako sme bývali jasný, jasne intelektuálny. Veď ty vieš, nie že by si tam nebol a nevidel to.
Tvoja popravená mníška myšlienkovej psychadélie


to iba ja pri prejavoch v skole stojim so zaslzenym pohladom a VERIM kazde jedno slovo???? xD