Čo? Koncert MGMT (+ Smith Westerns) Kde? Divadlo Archa, Praha
Kedy? 10th december TWNETYfuckingTEN.
Momentálne sa snažím prehryznúť fakt, že som si zmazala všetky fotky z koncertu. Jedna ostala. Andrew, akustika a kúsok Jamesovej tamburíny. Hnevám sa? Viete, ani nie. Raz zažiť ako stokrát vidieť.
V piatok ráno ma nadšenie a nervozita stihli až keď som už bola na hlavnej stanici v Bratislave, predsalen to malo byť prvýkrát, čo idem do Prahy sama, len so svojou zodpovednosťou a mostly správnymi orientačnými schopnosťami. Šťastne som teda trafila do správneho vlaku - usadená pri lektorovi skupinky jedenásťročných šachistov na ceste na majstrovstvá Európy. Prekvapila ma ich energia, netradičné predpoludnie napokon uzavreli ďalší ich poručníci - páni dvojčatá v stredných rokoch, rovnako oblečený, s rovnakým rámom na okuliare, rovnako brunátnou tvárou a nezábudkovo modrými očami. Vyvedená z miery týmto zistením, ktoré mi nevdojak vyčarilo na tvári úsmev, zvyšok dňa som mala stráviť sama, akožto mi H oznámila, že kvôli škole nemôže doraziť skôr ako o šiestej. Nehnevám sa, som jednou z tých, ktorý sa radšej spoliehajú na vlastnú zodpovednosť - idem nás teda ubytovať.
Bez problémov som dorazila na Žižkov, tu ale vyvstal problém. Hodinu aj trištvrte som blúdila v okolí Nákladového nádraží a vlastne až po rade ochotnej tety na pumpe som sa dostala pred ubytovňu schovanú za skladom v areáli stanice. Nuž, nebolo mi všetko jedno. Recepčný pult prázdny, budova pochybná, lokalita rovnako. Rozhodla som sa teda vytočiť číslo na prevádzkovateľa, v nepozornosti som ale zadala zlú predvoľbu - dvakrát - a robot mi posmešne oznámil neexistujúce číslo. Toto sa opakovalo s číslom maminým, ktorú som chcela žiadať o radu. Ale zle je, začínam byť zúfalá, až ma napadlo pozrieť sa na správne čísla do zoznamu. Konečne som sa dostala dnu, ani tu som si stále nebola všetkým istá a len nerada som nechávala polovicu svojich vecí v zafajčenej, nevykúrenej izbe. Neskôr som ešte zablúdila k Arche, aby som sa zorientovala - potešil ma fakt, že tam ešte žiadny puboši nestanujú - a potom som odbila deň na Václaváku.
Dve hodiny pred koncertom som posedela v Starbucks, ktoré sa nachádzalo priamo v pasáži divadla. Až prišla slečnaH, postavili sme sa do rozrastajúceho sa davu, ona si ešte odbehla vybrať z bankomatu peniaze. V jeden moment sa otáčam, či sa nevracia - brány sa otvárali. Na chodníku mimo pasáž stoja dve postavy. To sa ti zdá. Nie, nezdalo. Will a Andrew tam skutočne stáli, ako prevtelený bohovia a smiali sa - nikto si ich totiž nevšimol, kým Matt nevyšiel prednými dverami a nevrazil to do davu pobláznených hipsterov. Stále vysmiaty zvyšok kapely sa vydal k predným dverám, kým vošli, zastavil sa Andrew neďaleko nás a zasmial sa: "And who is it playing tonight anyway?"
Po tom, čo nás, stádo volov, vpustili k sály, podarilo sa nám získať dosť lukratívne pozície pod pódiom. Jedno pivo, dve, pol, Smith Westerns fenomenálny, publikum začína reagovať a zžívať sa s momentom. No a potom Cullen btw prehltne poznámku o tom, že im ostávajú už len dve pesničky. Rev a šialenstvo.
MGMT začali hrať o trištvrte na deväť a dav sa zbláznil. Odstúpili sme do úzadia, stále však perfektne vidím na všetko, čo sa tam deje. Kým začali, osvietil reflektor Jamesovu Fenderku a ja som si nebola istá, či bdiem či sním. Ben vyšiel na javisko ako prvý, za ním vlietli ostatný a myslím, že... takto nejako to musí vyzerať na Olympe. Večer otvorili s It's Working, zahrali Time To Pretend, Song For Dean Tracy, Weekend Wars, I Found A Whistle, Only a Shadow. Potom ma zabili Flash Deliriom, Electric Feel a pri Destrokku som porodila. Kids už bola šialená, hrali spolu so Smithmi, pili, smiali sa, Andrew s Mattom si zlomyseľne užívali pobláznenú mládež, ukončili to majestátnym Brian Eno (a dav opakovane úpel "WHAT DOES HE KNOW?"). Avšak sme si vydupali všetky encory zo setlistu, takže sme dostali dlhú verziu Handshakeu, Congratulations a prenádhernú Someone's Missing na dobrú noc.
Trocha ľutujem - nebol cash na merch, ani sme si ich neodstáli po koncerte, pretože slečna H mi chcela ukázať istý klub, ktorý bol akurát v ten večer platený (trocha ma tiež mrzí, že som musela držať miesto - a nenabrala som odvahu - vtedy na začiatku). Ale hnevám sa na ten zvieravý pocit, aj sa zlostím, že sa zlostím ako som si zmazala obrázky (ostalo mi video Congratulations, ďakujem Všemohúci). Veď som tam bola, videla som ich, tešila som sa z nich a s nimi a ľúbim ich ešte viac, navždy. Sú úžasný, užívajú si to, celý gig sa usmievali a bavili - pri pohľade na jeden z transparentov sa Will rozosmial natoľko, že zabudol odspievať svoj backing vocal. A keď sa Ben a Andrew na seba pozreli, úsmev od ucha k uchu, počas The Youth, nemohla som nájsť vhodné slovná ani emócie, ktoré by vyjadrili tú erupciu v srdci. Že akurát plačem? Z toho si nič nerobte.
No a dnes sme, vyhnaný z ľadovej ubytovne po piatich hodinách spánku pri elektrickom ohrievači, ešte zašli do Subway a antikvariátu a na najúžasnejšiu pražskú výstavu Play v Mánese. Nič nie je lepšie ako zakončiť neuveriteľný víkend cestou do detských liet. Je síce pravda, že som ako malá nestavala z prefabrikátov Paláce Sovietov, ale aj tak som sa cítila nenapraviteľne povznesene a dobre. Cesta vlakom späť bola pokojná a príjemná, s Reflexom a pani Stupídnou Paroubkovou na kolenách.
A záver? Rodičom ďakujem za šancu a podporu, dali ste mi najlepší vianočný darček v histórii všetkých darovaných vecí. Chalani, milujem vás, milujeme vás všetci tak, ako milujete vy svoju hudbu. Zaprisahávam sa, ak budete opäť v okolí, nájdem si prostriedky ako si vás pozrieť. Zas a znova. Láska na celý život.
Komentáře
1Nikki | Web | 13. prosince 2010 v 0:31 | Reagovat
Já se z toho všeho. Koncert a Andrewa klepu ještě teď.
My s Kiki jsme seděly taky ve Starbucks a najednou šel kolem Andrew.. za 2 sekundy jsme odtam vylítly a u nějaké restouračky, kam nejspíš šly se s ním vyfotil :-) .
Škoda, že jsme se nepotkaly.
Mě málem porazilo, když si Andrew na konci Kids sedl přímo předemne s kytarou( http://www.facebook.com/video/video.php?v=182694028413366&comments ).
A úplně nejsilnější bylo asi to, jak Andrew přišel asi 2 hodiny po koncertě ke vchodu a hledal bundu( jak psala Kiki ). Potom mluvil s někým, myslím, že to byl Will a otočil se k nám a tak úžasně se usmál. Jsme z tohoto okamžiku bláznily po zbytek rána :D .
A nechytla jsi náhodou paličku nebo tak něco? :-)
Jinak.. doufám, že přijedou i k Vám na Slovensko. Bez váhání bych jela :-D
2Polly | Web | 13. prosince 2010 v 21:15 | Reagovat
:) dokonaly zazitok a dokonale netradičny den :D .. pre take darčeky sa oplati oželieť nejake to rozbalovanie xDD
3autumm | Web | 14. prosince 2010 v 17:46 | Reagovat
ááá :D . ked som čítala čo si napísla bolo to ako keby som sa ocitla na ich koncerte takže vdaka za prekrásne opísanie ! Zial bohu ja bývam moc daleko a mám príliš málo rokov aby som nanho sla :( ... ale stavím sa že si chytala hystériu , ktorá možno šla až k odpadávaniu ked si zabadala hocktorého člena MGMT btw čo bolo na tom transoarente že sa tak dobre pobavil?
[3]: Som rada :D A nemám ani šajnu ak ti mám pravdu povedať čo tam bolo napísané :D Len si pamätám, ako Will spieva spieva, zrazu sa pozrie tým smerom a už je celý že lol. Doslova vyprskol, čudovala som sa, že udržal rytmus XD
[2]: A áno to teda bol. Prídem domov po dvoch týždňoch a maminku vyobíjmam najsamviac :D
5autumm | Web | 14. prosince 2010 v 20:40 | Reagovat
:D si bola očarená andrewom :D:D tak si si menej simala willa :D:D či opačne albeo inak? :D
hej slščna nápodbne ale thnkx :D
cela blava! ked mi raz oco hovoril že tam sla sanitka hukala nikto sa jej neuhol az mi zle prislo...
[5]: To nie je pravda! No... možno... trocha. Veď bodaj by aj nie, stačilo aby sa raz usmial a... Ale neviem no, ten výkres som videla len odzadu, trocha to ľutujem :D
Já se z toho všeho. Koncert a Andrewa klepu ještě teď.
My s Kiki jsme seděly taky ve Starbucks a najednou šel kolem Andrew.. za 2 sekundy jsme odtam vylítly a u nějaké restouračky, kam nejspíš šly se s ním vyfotil :-) .
Škoda, že jsme se nepotkaly.
Mě málem porazilo, když si Andrew na konci Kids sedl přímo předemne s kytarou( http://www.facebook.com/video/video.php?v=182694028413366&comments ).
A úplně nejsilnější bylo asi to, jak Andrew přišel asi 2 hodiny po koncertě ke vchodu a hledal bundu( jak psala Kiki ). Potom mluvil s někým, myslím, že to byl Will a otočil se k nám a tak úžasně se usmál. Jsme z tohoto okamžiku bláznily po zbytek rána :D .
A nechytla jsi náhodou paličku nebo tak něco? :-)
Jinak.. doufám, že přijedou i k Vám na Slovensko. Bez váhání bych jela :-D