close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

UNNAMED HP SEQUEL, part III.

18. prosince 2010 v 17:19 | K |  Poviedkárske úvahy
Eh, je dnes obľúbené rozpoloženie, ktoré vkladám svojim postavám do úst. Svojim a požičaným, buďme k sebe úprimný. No a... v podstate sa vám iba idem ospravedlniť, že sa to rozbieha tak pomaly, ale ja si náramne užívam každý bežný nezaujímavý čarodejnícky deň. Nezamysleli ste sa niekedy nad tým? Nedeľňajšie nákupy v Šikmej uličke, rodinné obedy, rodinné sviatky, horiace stromčeky a omáčky priamo z prútika. A preto viac vzťahov a menej dobrodružstva. Ale aj to bude, áno bude. Poďme teda na to.
___________________________________________________________________________

V tú noc mala spať Eddie konečne doma - Percyho zdolala jej zlosť a nechuť, sľúbila mu však postarať sa o všetky dôležité zásielky a prípady, ktoré potreboval správne zaonačiť. Pravda, jeden môže len ťažko očakávať, že v malom byte nad Weasleyovskými výmyslami a vynálezmi, ktorý jej George po nekonečnom zvažovaní poskytol, nájde trocha pokoja na niečo tak únavné, ako je ministerská korešpondencia. Po niekoľkých pokusoch teda usúdila, že bude prínosnejšie ak zíde dole, odreaguje sa a potom sa pokúsi byť zodpovedná. Bolo presne pol siedmej a obchod bol napriek tomu plný neplnoletých čarodejníkov a čarodejníc. Odkedy sa Ron rozhodol svojmu bratovi pomôcť a odkedy dala Angelina, spolu s trojročným synom, Georgovmu životu nový zmysel, Výmysly a vynálezy prekvitali. Bratia chodili, a to nebolo nikomu jasné kde presne, na nové nápady každú chvíľu - za posledné dva roky zarobili na dvadsiatich troch patentoch, nehovoriac o príjmoch z predaja žartovných pomôcok ako takých. Stála na platforme prvého podlažia dreveného schodiska a s pobaveným úsmevom sledovala Verity, ako sa snaží vyhnať na ulicu skupinku nemeckých školákov, ktorý práve objavili vracačky.
"Klasika," poznamenal známy hlas. Po schodisku k nej vystupoval George a do vrecka svojho firemného saka sa snažil vopchať obsiahly mešec.
"Zvrhlá. Ale klasika," súhlasila. Predsalen boli všetky tie dávivé zvuky dôvodom na úprimnú škodoradosť.
"Čo ťa vyhnalo z tej kobky?" opýtal sa s úškrnom.
"Nevládzem," zastonala a vystrúhala prehnane zmučenú grimasu.
"To sa ti nepodobá. Mám sa o Percyho postarať?"
"Nie. Už viac nie. Vlastne to veľmi nepomáha," zasmiala sa vyčítavo.
"Už VIAC nie?" čudoval sa George na oko.
"Zjavne dostal tento týždeň dve obálky adresované 'Pánovi Weatherbymu'. Obe z neznámych dôvodov obsahovali dračie hovno," ku koncu stíšila hlas, pretože okolo nich prechádzali dve mladšie deti s náručiami plnými ulievačiek rôzneho druhu. Z druhej strany terasy bolo počuť rozhorčené hlasy ich rodičov.
"Skutočne?"
"Kričal na mňa dve dlhé hodiny. Ale dobre zahrané, pane," usmievala sa pohojdávajúc sa na pätách ako malá. Bola rada, že George nezabudol na ich osobné vtipy.
"Viem," uškrnul sa. Vtom však jeho pozornosť upútal zvuk zvončeka nad vchodovými dverami. "Pozrimeže. Kto to tu je?" pozrel na Eddie veľavýznamne a vytiahol obočie tak vysoko, až sa mu stratilo vo vlasoch.
Do predajne vošiel Bill, najstarší z Weasleyovských detí, spolu s jedným, zrejme, zo svojich kolegov z Gringottbanky - vyšším, tmavovlasým mužom s okrúhlou tvárou.
"Nevyzerajú veľmi nadšene," skonštatoval George sucho.
"Dnes zvolili nového riaditeľa banky. Po tom, čo toho podvodného somára Asplunda odvolali kvôli komplotu," ozrejmila mu Eddie.
"Ah, tak to teda poďme zistiť čo sa deje, Popoluška," pokúsil sa o ďalší vtip.
"Popo-čo? Fakt čítaš Fredovi muklovské rozprávky?" Kráčala za ním dolu schodmi a nevedela či sa smiať, či mu vynadať. Aj jej rodičia to kedysi skúšali, kým neprišli na to, že muklovské príbehy sú nezvyčajne zavádzajúce a nepravdivé - hlavne čo sa čarovania a čarodejníkov samotných týkalo.
"Akoby som mohol za to, že sa mu páčia," hundral George dotknuto a predieral sa davom pobiehajúcich zákazníkov - všetci takmer o dve hlavy nižší ako on - smerom k bratovi. Eddie zachytila Billov pobavený pohľad a žalúdok jej urobil citeľné salto. Už ho nevidela pomerne dlho a malicherne ju to štvalo. Ako naschvál ale obaja pracovali v inštitúciách, ktoré si vyžadovali plné nasadenie a to znamenalo vzdať sa väčšiny voľného času. 
Obaja muži skutočne vyzerali znepokojene a strhane - Billovi na brade rašilo strnisko a jeho spoločník bol až smiešne strapatý, o čomsi sa rýchlo zhovárali a hneď ako sa George priblížil, tmavovlasý čarodejník stíchol.
"To je v poriadku Edwin, aj tak budeme zajtra na titulke," upokojoval ho Bill, keď si jeho kolega podozrievavo premeral oboch príchodzích. Sivé oči mu nervózne poletovali akoby chcel všetok priestor okolo seba obsiahnuť v jednom pohľade.
"Na titulke? Prečo, čo s deje?" chcel hneď vedieť George.
"Tiež ťa rád vidím braček," premeral si ho Bill karhavo, "Každopádne bude múdrejšie ak pôjdeme dozadu."
Jeho kolega sa náhle pohol smerom k východu. "Vidíme sa zajtra Weasley, a nevykvákaj toho príliš," varoval ho vážne a rázoval na ulicu.


"V banke sa nám zrejme rozpúta peklo," začal Bill, keď sa usadili v malej miestnosti za pokladňou, ktorá slúžila ako prechodný sklad, no Verity ju používala ako útočisko počas svojich prestávok. Bola preto zariadená dvoma kreslami s vysedenými pružinami a drevenou stoličkou, ktorá nahradila stolík. Teraz na nej však trónil George a pozorne počúval.
Po napätej odmlke Bill pokračoval: "Novým riaditeľom banky je Rabastan Selwyn..."
"Selwyn? Počkaj, nebol on náhodou..." Eddie zhíkla a zakryla si ústa oboma rukami akoby sa snažila ten zvuk trocha stlmiť.
"Bol smrťožrút," prisvedčil Bill a osvetlil tak Georgovi Eddiino pohoršenie, ten iba nechápavo hľadel raz na jedného, raz na druhého a nevedel, čo na to povedať. "Ale nič mu neprišili. Nestačilo ani len Xenophiliove doznanie o tom, čo mu ten chlap spravil," krútil hlavou. Bol to totiž práve Xenophilius Lovegood, koho pred šiestimi rokmi Selwyn mučil, aby mu prezradil, všetko, čo vedel o Harryho vtedajšom pohybe. A zvesť o tom, že sa niekto taký stal hlavou najväčšej peňažnej inštitúcie vo Veľkej Británii, spôsobí nepredvídateľné veci.
"Ale ako mohli? To predsa nedáva zmysel," rozčuľovala sa ďalej Eddie a nervózne si poťahovala golier na košeli. Toto prirobí len ďalšie ťažkosti. A viac vrások na Percyho čelo.
"Zmysel... len blázon by dnes hľadal v peniazoch zmysel," pokrčil Bill ramenami, "Je najbohatším investorom, dlho dotuje všetky hlavné zložky Gringottbanky aj Ministerstva. Musí sa mu nechať, že sa vo veciach vyzná. A raráškom je úplne fuk, ktorý zlatokop bude stáť na čele tomu všetkému - kompetentný sa zasa snažia prehliadať jeho minulosť a veria, že sa mu podarí postaviť krajinu na nohy."
V miestnosti zavládlo mučivé ticho. Všetci traja upierali zrak do zeme, akoby tam prinajmenšom černožienky usporadúvali náramne ohromnú oslavu s ohňostrojom. Dusno preťal až Georgov povzdych.
"S tým už nič nenarobíme. Ľudia sa predsa menia a... keby aj nie, nevidím dôvod, prečo by bol niekto naďalej aktívnym čiernym mágom, keď už... keď už to dnes nemá žiadne uplatnenie," povedal po chvíli, no tváril sa rozpačito. Jeho výraz, viac ako slová, vyjadroval rozpoloženie trojice mĺkvych priateľov.
"Musím, eh," vstala vzápätí Eddie ukazujúc na dvere ako nemá, "musím ešte niečo dokončiť. Niečo dôležité." Vyšla z miestnosti, v predajni ju ohlušilo nečakané množstvo zvukov schovaných za tými štyrmi stenami. Bolo jej z toho zle, no ostávalo jej len dúfať, že tí, čo to majú v rukách skutočne vedia čo robia. Je však naivné domnievať sa, že Selwynovi nejde o niečo viac ako o navrátenie blahobytu do životov ľudí, ktorým sa pred rokmi snažil ublížiť. Vôbec si nevšimla, ako sa za ňou Bill rozbehol a čosi kričí.
"Ed!" začula, už po stýkrát dnes, svoje meno a konečne sa otočila. Videla už len, ako sa Bill snaží nezvalcovať posledných návštevníkov, potom sa zachytil predajného pultu a rezignovane zvesil hlavu. "Mali by zatvárať skôr," snažil sa o žart na adresu stále pomerne preplneného obchodu, žiarivo sa usmial. Eddie ho však schladila ustaraným pohľadom.
"Chcel som sa... máščonaseba?" opýtal sa rýchlo.
"Prosím?" nadvihla obočie a posunula sa bližšie k nemu, aby si bola istá, že počula dobre.
"Eh, teda... či máš vhodný odev na slávnostn...ejšie," nad slovom váhal akoby si nebol istý, čo to vlastne chce povedať, "príležitosti."
"Záleží na tom, o čo ide," neubránila sa úsmevu, keď sa chvíľu pozastavila nad tým, ako sa dvaja dospelí nie sú schopný dôstojne porozprávať.
"Vlastne to nie je nič dôležité - večierok vedenia na oslavu... nuž, veď vieš. Pozajtra. Myslel som," prehrabol si na krku ryšavú šticu a začal prešľapovať na mieste.
"A to sa ma vážne pýtaš takto?" usmiala sa pobavene Eddie.
"Čo, mám si kľaknúť?" poznamenal Bill dôvtipne.
"Nebuď drzý," zachytila ho za rukáv saka, keď pokrčil jednu nohu v kolene a začal sa posúvať k zemi. "Pôjdem," odvetila napokon, hoci jej robilo starosť, že má stráviť večer v prítomnosti niekoho, kto ublížil jej známym a je nebodaj aj vrahom.
"Ďakujem," vtiahol do seba s úľavou vzduch a uštedril jej pichľavý bozk na líce. Potom ju s pozdravom obišiel a zmizol v tme a šťipľavom mraze.
Vtedy vošiel George za pult a spýtavo sa pozrel najprv na dvere, na ktoré hľadela zasa ona, a potom na ňu. "Čo sa tak červenáš, nepožiadal ťa snáď o ruku?" pošťuchoval. A ona si vlastne ani neuvedomila, ako jej horia uši.
"Nebuď drzý," zahriakla aj jeho a i napriek znepokojeniu, ktoré sa jej rodilo v mysli sa musela usmievať. Nuž, budú to krušné sviatky, keď už druhý decembrový týždeň sa všetko stavia na hlavu. Ale predsa sú tu ľudia, ktorý jej dokážu spestriť čas a zlepšiť náladu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...