close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

ZA OKNOM TO UŽ ALE ZLE VYZERÁ.

1. prosince 2010 v 16:10 | K |  Books
Sprvu by som chcela vyjadriť svoj nesúhlas s touto nevďačnou témou (a snehom v Bratislave). Ono, tváriť sa, že máte len jednu jedinú obľúbenú knihu je strašná zvrátenosť a sadizmus. Dnes však predpokladajme, že tomu tak nie je a poďme sa opäť raz oboznámiť s nedospelým charakterom miestnej autorky. Totiž o čom inom budem dnes hovoriť, ako o knižnej sérii mojej generácie, menovite o Ohnivej čaši, najobchytanejšej a najpotrhanejšej knihe vo vesmíre.
Cestou na intrák som obsiahlo tému najobľúbenejšej knihy premyslela. Patrím medzi čitateľov aktívnych, prebrala som už množstvo literatúry povinnej, zábavnej, omaľovánok, poézie i drámy, no za toho boha som nedokázala nič okrem série o Harrym Potterovi začleniť do roviny viac emočných diel. Väčšina kníh má predsalen jasne vymedzený rámec, plot, a zameriava sa jednu skupinu pocitov, ktoré by v človeku najradšej vzbudili - či už je to napätie, strach, radosť, melanchólia, alebo proste zamyslenie sa nad svetom a životom v tej najobsiahlejšej forme. Najhoršie je, že tých prekliatych sedem kníh má všetko v jednom balení.


No a Ohnivá čaša bola jednou z tých zlomových, tá mala v sebe všetko, čo by jeden potreboval, na mňa pôsobí najmonumentálnejšie, spájajú sa mi s ňou najkrajšie spomienky a hlavne chaotické obdobie renovácie domu, dospievania, či najkrajších Vianoc. Odkedy som skončila sériu, prečítala som takpovediac všetko, čo dom dal od Na západe nič nového, cez prvých dvadsať strán Doktora Živaga až po niekoľko Shakespearových drám a Máchu, ale... ALE nič z toho ma nikdy neoslovilo natoľko, aby som každý boží večer svojej nemožnej puberty čakala na tú správnu sovu.
Pri Ohnivej čaši som sa smiala, neuveriteľne som si užila Svetový pohár, Weasleyovcov a prvý appearance Billa a Charlieho in situ, chaos, očarujúcu atmosféru Vianočného plesu, viac citov k Hagridovi, strach o Siriusa, Nevillovu herbologickú genialitu, Freda s Georgom, krásnu Hermionu, strach, Freda a Georga, viac strachu a hysterický plač, možno kŕčové žily. Pravda, bedákala som aj nad Väzňom z Azkabanu, pred dvoma dňami, to už skôr zhrozená, že to všetko končí, no nie takto. Čaša má spád, má moju dušu, je mojím horcruxom a ja sa k nej kurva vrátim, keď nastane správna atmosféra sviatkov prevoňaných zázvorníkom. Každý-boží-rok, odkedy som mala pätnásť. A keďže tento je zlomový, v mnohom, neostáva mi nič, len si to potajme zopakovať a zregenerovať sa tak po týždni vražedných zápočtov a skúšok, ktoré sa nám vsunuli do už tak priakčného týždňa.


Popri tomto diele však ale musím spomenúť Pottera prvého, ktorý mi daroval detstvo, Troch pátračov, ktorý ma naučili, že vysoké IQ je sexy aj keď si Jupiter Jones,  Horáca, pretože niektorý boli zjavne na odstrel za svoje chovanie aj pred dvesto rokmi, Pokánie, kvôli diere v srdci, Vitruvia, že ma neprestáva prekvapovať, Doctorowov Ragtime, Amisovho Šťastného Jima, Agathu Christie, Doylovho Sherlocka Holmesa, Nanaa a Apollinaira, všetkých proste za to, že sú, že nás obohacujú, bavia, desia, nútia plakať a smiať sa, že ich prostredníctvom robíme svoje svety lepšími, že sme lepší my. Ďakujeme.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 filda | Web | 1. prosince 2010 v 16:15 | Reagovat

u mně na blogu je poznávačka zapoj se i ty nevídím tu nikde žádný článek na raklamy a tak to píšu sem, a ani tu nevidím, že se sem reklamy sát nesmý tak jestli mi prominež

2 Coco | 1. prosince 2010 v 17:10 | Reagovat

K, tři měsíce asi nejsou moc, co? Ale mně přesto přijde, jako bych tvé články, všechny ty spefické obraty, neviděla už celou věčnost. Snad ještě dýl.
Já osobně - a teď mi odpusť tu strašlivou neuctivost a zaostalost - dosud nečetla jedinné dílo J. K. Rowlingové. Co do Potterovských filmů, viděla jsem jen první čtyři, z vlastního rozhodnutí - strachu, abych nezničila své vzpomínky na jednáctileté hrdiny jejich osmnáctiletými já. Kdybych přesto měla říct, který díl mě oslovil nejvíc, mimo druhého si určitě vzpomenu i právě na čtvrtý. Protože je tak nabitý vší tou magií, protože Fleur vypadá tak krásně a protože se opravdu vůbec nedivím oscarové nominaci za výpravu.

3 Polly | Web | 1. prosince 2010 v 17:20 | Reagovat

aka krasna pocta kniham! Takto to napisat, akoby si mi z duse hovorila.. je jedno, ze som citala ine knihy, alebo ze Potter 7cka ma deptal tym ako ma nebavil - proste tak  nejako si viem predstavit, ako mas rada citanie a aku uctu ku kniham mas. Ja tiez... A hlavne milujem tie "obdobia", ktore so sebou knihy prinasaju...

4 Sinead | Web | 1. prosince 2010 v 17:48 | Reagovat

ja mám na Ohnivú Čašu tiež pekné spomienky. Či už ako sme to pozerali na lyžiarskom a zastavovali si to na prezretie detailov a následné sme sa smiali na vtipných grimasách, alebo na to ako hltavo som to čítala. Ohnivá Čaša sa mne osobne najviac páčila z harrypotteroviek, tým že bola iná. Tým že sa tam stretli školy, tým že to bolo tajomnejšie a monumentálnejšie. Ale nezanechalo to vo mne také silné pocity ako v tebe, u mňa je už úspech že fantasy knihy,kde sa čaruje nemám rada a toto práveže milujem!
PS: Jupitera moc nemusím, skôr Peter je môj favorit. :-D

5 K | Web | 1. prosince 2010 v 17:59 | Reagovat

[4]: Ja som popravde bola vždy viac do Boba :D

6 Ayamee | 1. prosince 2010 v 19:22 | Reagovat

Pripájam sa k chvále tohto článku, až mi došli slová :-)

7 Nikki | Web | 2. prosince 2010 v 19:20 | Reagovat

Taky jedu, doufám, že se potkáme :-)

8 Ivs | E-mail | Web | 3. prosince 2010 v 20:29 | Reagovat

dobre prepáčte už sa to nebude opakovať ...milujem vašu grafiku a rada sa inšpirujem ...tak ak sa inšpirujem tak napíšem inšpirácia od a dám váš odkaz dobre :-) ospravedlňujem sa

9 Mushu | Web | 3. prosince 2010 v 22:51 | Reagovat

Čo sa týka celej série Harryho Pottera, aj mne darovala veľa, čo ma podporovalo v detských fantazijných predstavách. Možno to nebol cyklus, ktorý ma ako prvý prinútil čítať, no bol tým (ako si ty sama napísala), kde sa všetky emócie zrazu stali tými mojimi. Všetky knihy mali vždy dačo do seba, dokonca i posledná, na ktorú mám svoj vyhradený názor. Či už to bola kúzelná atmosféra jednotky, nečakaná akcia dvojky, príbuzenská láska trojky, všetko to, čo si spomenula pri štvorke apod. Mojou "naj" zrejme vždy ostane Väzeň z Azkabanu kvôli neskutočným epickým scénam, ako je let na Hipogrifovi, prvé kapitoly listov a všetko ostatné, čo ma donútilo jesť, spať a žiť s tou knihou. Po pozretí prvej časti posledného dielu, som si však uvedomila, že to kúzlo o ktorom neustále píše drahá Rowlingová, je naozaj jedine priateľstvo medzi slávnou Trojkou. :) To je ten najsilnejší cit, ktorý je tam neustále.

10 StandyB | Web | 4. prosince 2010 v 10:08 | Reagovat

:-) len pousmiat nad peknymi slovami :)

11 autumm | Web | 4. prosince 2010 v 19:40 | Reagovat

práve som si uvedomila ako nepresne som sa vyjadrila v mojom článku na tému týždňa. Máš pravdu neexistuje len jenda obľúbená kniha , pretože každá kniha nám dala niečo do života z každej knihy ( aj ked si to často neuvedomujeme ) sme si niečo odniesli. lae Rowlingovej sa muís nechať že mnohým nám zlepšila a krášlila detsvo! :-) ale sherlock je sherlock :D .

12 autumm | Web | 5. prosince 2010 v 11:54 | Reagovat

tuším že to bola Venuša :D ... len dúfam že nie Héra

13 wewe | Web | 6. prosince 2010 v 18:38 | Reagovat

Ja viem, ze som ta sklamala. Odpust. Ale inak to neviem.

14 Řezník | E-mail | Web | 1. října 2011 v 2:32 | Reagovat

Pravdu díš....:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...