Leden 2011

EW COVER. THE LIFE IS COMPLETE ONCE AGAIN.

21. ledna 2011 v 15:46 | K |  Letters for Elliot
"Ne, pane Kaplane," řekl pan profesor. "Nejde o interpunkci. Chyba je v celkovém smyslu věty. 'Račte se pověsit na chodbě.' Copak byste svým hostům něco takového doporučil?"
"Já chci, aby moje hosti byli u mě jako doma."
Pan Bloom zavřeštěl: "Tak se maj pověsit? To ste pěknej hostitel!"
"Kdyby ke mně čišli někerý lidi," řekl temně Hyman Kaplan, "tak bysem jim doporoučel právě toto."
"Joj!"
"Fuj!"
Pan Nathan se hystericky zmítal.
"Pane Kaplane!"
- Leo Rosten; O Kaplan! My Kaplan! (preklad Antonín Přidal)

Šokujúco mi už ani týždňové rozostupy nestačia na to, aby som sa dala dokopy a prišla s niečím trocha rozumnejším. Panel show sem, kniha tam. Vlastný názor padá do hĺbky môjho apatického rozumu. Nikdy by som si nebola pomyslela, že tak strašne potrebujem fyzický stimul.
A tak v utorok, dýchajúc vlhký vzduch obťažkaný vôňami zeminy, hnijúcich listov a postreku, trhajúc veľké žlté kvety primúl, prsty od rašeliny a lišajníka, som si konečne trocha uvedomila, že vynakladám len minimálne úsilie na to, aby som bola skutočne šťastná. Ležalo to tam predo mnou, pätnásť tisíc rastlín, pri ktorých sa moji rodičia minulé leto dobre že nestrhali, len aby sme sa mali čo najlepšie a premýšľala som nad tým, či vôbec ľudia vedia, koľko je za ich balkónovými kochlíkami potu a rozčúlenia. A potom, ak si to uvedomujem ja, prečo si nevážim viac to, čo naši robia? Vlastne vážim, som na nich hrdá, len som... príliš... oničom človek a zatiaľ nemám dosť síl ani prostriedkov na to, dať im to najavo, všetko im to vrátiť. Možno ešte JE priskoro, možno to tak má byť, ale začínam upadať do nemilosti... nie práve depresie, skôr iba pesimizmu či reality. Arh, realita, ako dobre, že dokážeš infikovať všetku nádej, okrem tej, ktorú má človek hlboko v srdci.

No a dnes, po nadšení z Dye It Blonde, oficiálne prvého albumu, ktorý otvára hudobnú sezónu roku 2011, pred novou epizódou Fast and Loose a pokračovaním tretej série Argumental, pred prvým live stand-upom môjho života, práve tu a teraz už svitá na lepšie časy. Možno konečne spravím niečo aj pre seba, aj pre iných. Otravovať viem aktívne, bude to skvelé.

'Oh, hello. Yes this... this is a photo of the Hungarian prime minister kissing our prime minister. On the lips.' Hugh turned to me suddenly: 'What? Is this aaa... proper greeting... thing... there in the very middle Europe?' I had to laugh. 'Nooo... Actually Orban is trying to convince us that it happened accidentally as she moved her head so he... missed her cheek. But, you see, what we think is that he was about to kiss her cheek and then that... long fall thing happened... "Oh, oh my god she's moving her head! This gonna be SO embarassing. BUT as I have to enhance my self esteem and recover my reputation among the V4 men, I'll do this properly. Ah, here we go." Then she slapped him pretty hard but... well played,' must've I admit.


BLAINE SMILES AT KURT. I'M PREGNANT.

14. ledna 2011 v 16:53 | K |  Letters for Elliot
Štádium adolescencie (12 - 20 rokov)
Krízou je identita vs. konfúzia identity, ktorá sa vyznačuje pocitom jedinečnosti, potrebou odlišovať sa od očakávaní autorít, utvárať si vlastné hodnoty a zmysluplné ciele. Cnosťou pre život je vernosť nielen v zmysle trvalosti partnerských vzťahov, ale i vernosť vlastným ideálom a presvedčeniam. Komplikovanosť a častá konfúzia identity v tomto období je jedným zo zdrojov juvenilnej delikvencie. Sebaponímanie je charakterizované ako "som to, čomu verím."

- Heretik, Forenzná psychológia, str. 119


To všetko vysvetľuje, už sa nad jej náladami nebudem pozastavovať. Ego som jej vydráždila dosť a momentálne má viac svojich problémov. Zvládne to. Musí.

Naprostý intelektuálny útlm po tom všetkom nakoniec priniesol pár hlúpučkých homey zvláštnych chvíľ, ktoré tvrdia kadečo o zmysle života, ale žiadna z nich si nie je tak úplne istá, či má pravdu a či vôbec verí v samú seba. I just feel like kissing you when listening to you, you messed me up.
Vonku je zvláštne nadnesene a ticho, chcú nám zrušiť Sziget, je mi hudobne zaláskovane a už si nedokážem spomenúť na nič, čo som vám chcela povedať počas týždňa. Tuším niečo o rozdieloch v duševnej a fyzickej práci, možno aj niečo o tom, ako nám je strašne teplo a prečo pri tom myslím na ananás, že už mi konečne prišiel Ishiguro a ako som z toho blázon. Pamätám si však len na úprimný obdiv, keď som sa prvý raz po troch týždňoch opäť viezla okolo Blumentálu, na rajčinovú polievku u Shtoora, na blažený pocit, že poznám niekoho, koho nepoznám a že odpočúvať bežnú konverzáciu niekoho za vami je úplne bežná vec. Hoci ak predpokladáme (ale áno, predpokladajme), že dnes už si takmer nikto nedáva pozor na to, čo a ako medzi ľuďmi povie, skutočne to vec úplne bežná je. 
A ja vám vravím, kým ešte juvenilný vek trvá, neprihliadajúc na nezvládateľnú pubertu mojej sestry, ja skutočne tým, čomu verím budem. Teda som. Ale budem. Štádium ranej dospelosti bude zlomový, to teda bude. Bude. Zatiaľ sa cítim veľmi fajn tam, kde som, aj keď je to trocha pracné. Random post is random; Sotheby's, prepare for my magnificent mind.

'Isn't it actually that thing about... how much Boris Johnson spends on his bike a year?' said I, remembering a small article in The Independent suddenly. 'Indeed, thank you!' laughed Dara shortly and then carried on: 'A recent survey namely uncovered suspicious outgoings of Mr Johnson, labeled under "Bicycle", counting around hundred and fifty pounds a year.' 'What does that even mean!?' Russell shouted, obviously concerned. 'Thats 230 Euros! You just can't spend 150 quid on a bike even if you'd buy a new one with Michelin winter tyres and rockets on it!' have I declared relentlessly. You just can't. It's a fact, you know.

PRÁVE SOM UVEREJNILA NEZMYSEL, LOL.

8. ledna 2011 v 12:45 | K |  Letters for Elliot
You know, cos people don't love each other anymore. I was on this uni-meeting after five years recently and, to be honest, it scared the shit out of me. 'What if they're prettier, taller?' As it's not physically possible for them. 'What if they're richer and happier?' But! It is a rule and your sacred responsibility to stand the first year as well as you can. And so it goes... 'Oh, yes, I live in London for last three years now, have a lovely boyfriend, great job and I'm on telly at least once a week'. Your girlfriend on the other hand, she has a rich husband, so rich, she doesn't need to work. Ever. She has an hacienda outside Paris, a child, awaiting another one and she bought a Monet bigger than every double bed you could ever afford. At this point you're petrified of another meeting and you may not notice that the older you get life is more senseless as well. And if, there is no way you could imagine that tit suffer just as you do. That's why, when you meet her again, even if she would talk about her third husband's broken leg, second mortgage and a cancer the whole night, all you are capable think about is 'Third husband? Yes, well, she still looks fresh and sexy', 'She has more money than I do' and 'Why is her tumor bigger than mine?' We are such hypocrites, we people!

- Based on that one but probably not true


Vlastným očiam neverím, skutočne som posledný článok uverejnila ešte minulý rok? Nie, vlastne... som ich medzičasom napísala až dva, oba som odvrhla, nehodné, akožto neobsahovali dosť mňa na to, aby ich bol niekto spatril. Vidíte, je to pravda, to, že my ľudia sme strašný pokrytci, nemá zmysel zapierať. Čo robíme, robíme hlavne pre seba, my obyčajný priemerný, a všetko sa to snažíme ospravedlniť vyššími cieľmi. Zmysel to však nemá, žiadne také ciele nie sú, čakáme na to najlepšie, na pochvalu a kritika nás uráža, hoc sakra správna. Chcem. Aj ty. A prečo všade vidím Edmundovu nahnevanú tvár? Aj on bol taký, a je stále. Kráľ-nekráľ.
O dva dni ma čakajú posledné dve skúšky z dvoch predmetov dvoch najnepodarenejších období. Množstevne. Memorujem, čo mi sily stačia, to mi bráni trocha sa nad sebou zamyslieť. Trocha viac. A preto som včera i predvčerom opäť odišla do Narnie. Zajtra asi pôjdem zasa. Či až v piatok? Potrebujem sa resocializovať, po tých troch týždňoch. A áno, znamená to, medziiným, aj nájsť si konečne vhodnú brigádu, och moje lordstvo. A postreh, dnes využívam spojky pekne, nahusto.


Je ťažké žiť život jeden aj druhý, ak sa nemajú navzájom ako stimulovať. Nemám vám čo rozprávať, kým niečo nezažijem a to u nás len zaťažko. Doma jedna nálada strieda druhú, ale tie skutočne medziľudské dobrodružstvá ma čakajú tam vonku - vopred sa ich obávam, hoci viem, že len tie ma uspokoja dosť na to, aby som sa vrátila do nálady vhodnej na... na čo to vlastne. Na to, aby som bola schopná vnímať svet okolo seba aj inak ako spoza decembrovej hmly. Môj duch je práve dosť oničom, vládze sa len vzdelávať a minimálne snívať o... Kaspiánovej brade. Becky, nespomínaj prosím, už nikdy, chlpaté zadky najvznešenejších britských mužov. Ľúbim vás z celého srdca, tak pravil Alex Day, rovnako tak ja.

Is it? Do you think is it really such a great jump, from the magnificent mind of Noel Fielding to Narnia? I don't think so. They both start with an N. But indeed, you start to wonder why is everything less awkward, so suddenly.


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...