Únor 2011

TO THE PACHACUTI.

25. února 2011 v 14:37 | K |  Letters for Elliot
..........Je nás päť. Číslo jedna, tá, ktorá je vrcholovou športovkyňou. Číslo dva, divadelný multitalent, číslo tri dekadentná krásna tvár. Číslo štyri, tá, čo oblieka hviezdy. No a potom číslo päť, ja, tá ktorá dokážem ostatné vždy rozosmiať aj na úkor vlastnej hrdosti. Zdieľame spoločný sen o budúcnosti v meste, ktoré nikdy nespí a ktorého panoráma často berie dych aj najbezcitnejším. O budúcnosti takej, kde v prvom rade budeme rady, že budeme (1). A sny čeľade zmôžu vždy viac než tie holé, osamotené.
...
..........Teraz, v hodine vlastného intelektuálneho odkvetu a vo chvíli keď sa môj systém rozhodol zremixovať vlastnú verziu Charlesa II. (Charlie me-charlie me-charlie me-h-h-earty) dostávam chuť trocha porozmýšľať nad tým, čo nedávno mamina rozprávala. Idúc v aute vstriec temnej sobote, z Občianskeho preukazu, bola ona zasa mladšia o dvadsať rokov a akosi jej bolo smutno za tými časmi. Ani nie tak za mladosťou ako za tým, na čo môžu byť dnes oni hrdý - odvahu, rozvážnosť a skúsenosť, sveta znalosť, aj keď sa vlastne nemali ako ani kam, ďalej od Košíc, dostať. Hovorila ako mala v zázname emigráciu rodiny a ako môže byť rada, že sa vôbec dostala na vysokú. O tom, ako sa otec schoval v živom plote. O tom pyžame. O Biľakovcoch. A mne je teraz ľúto, že si to vlastne dnes nikto neváži, z tej generácie detí, ktorá môže byť len rada, že je potomkom tej generácie rodičov. Mladý sú drzý, popudene vraštia tváre, klamú, je im to jedno, je im to u prdele ty vole.
...
..........Ja jej to pyžamo zoženiem, ja na nich som hrdá a navždy budem. Tak, ako im budem sčasti vždy závidieť možnosť sformovať si názor na určité veci, nájsť ten správny, dôležitý predovšetkým pre vás samých. Dnes už niet ničoho čo by podnecovalo správne ľudské hodnoty, všetko je na jedno brdo od Martinky z Turca po Eržinu Lolitu, čo vraj otrčila kopytá - bezvýznamné a pre všetkých absolútne nepodstatné, až to nikto nevidí.
Zamyslite sa nad tým, sadnite si s rodičmi, požiadajte ich o vysvetlenie, milujte ich tak, ako si to zaslúžia a vážte si ich. Vážte si aj to, že môžete žiť v dobe, kedy si nepovšimnete každodenného rapídneho pokroku a kedy je všetko absolútne bežné. Rodíte sa do dekády dotykových displejov, zatiaľ čo vaši mali ledva bakelit, zatiaľ čo my sme vo vašom veku mali ledva 8bit. A vy ste hrdý a pokrokový a my sme vo vašich očiach maličký. It's so simple (2).
..........(1) V tejto vete sa nenachádza žiadna štylistická chyba.
..........(2) Hand, eye-thingy, owl. Datované 21. februára 2011
..........Z dôvodu, ktorý všetci poznáme som odstavce nútená riešiť trikom starého psa, podvodom, odsadením, škaredými bodkami (pozn. aut.).
...

POČKAJ, TO ČAJKA MAČKU ČI MAČKA ČAJKU?

18. února 2011 v 17:51 | K |  Letters for Elliot
As he sang he looked directly at someone in the crowd. Gradually a space formed around the person, and everyone could see her. She was a girl of about fifteen. When people looked at her they wondered why they had not noticed her before, She had long, dark brown hair, thick and rich, which came to a point in her wide forehead in what people called a devils peak..., But everyone else noticed nothing except her eyes. She might have been pretty, but she had deep-set, intense eyes of a startling golden colour, so luminous and penetrating that, when she looked at you, you felt she could see right into your heart, and you averted your eyes, scared that she would discover your secrets.

FOLLETT, Ken: The Pillars of the Earth. London 2010. s. 7

Závratné, prevratné, -tené, -koprcnuté zmeny, captain I might be losing my mind. Prišla som o prácu. Na druhú stranu nemám čo oplakávať, všetky zvyšky voľného času budú krokom k začiatkom úvodu do mojej vedeckej analýzy. Len som na to nemusela skočiť po hlave témou stredovekých kláštorov, žeáno.
Všetko naokolo ma vykorisťuje po všetkých stránkach a cítim sa ako po krámoch. Každý jeden boží deň. A nie, na hubu si tentoraz dávať pozor nebudem, som neomalená a nanič, možno to bude Émilom Zet. Bastard jeden depresívny. Nakoniec, ak sa do toho tento semester poriadne vložím, možno zažijem okrem stredovekého katedrálneho dobrodružstva aj nejaké iné, dnešné aj keď ja som včerajšia.

Tak a stagnujem. Rada by som rozprávala o tých ľuďoch, o všetkých tých osobách a typoch, ktoré som za tie dva-tri týždne stretla, prípadne spoznala. Ale predsa bolo toho celého trocha priveľa a nebudem klamať, bolí to (či mi je zle? či ako sa to vykladá, toto pohŕdanie) ak si spomeniem na všetky tie zlostné tváre, manipulátory, ignoranciu a pokrytectvo. Somráctvo. Ako sa človek môže o seba dobrovoľne nestarať? Nie náhodou je to naša prirodzenosť robiť pre seba čo najviac duševne aj fyzicky a nie je nič smutnejšie ako vidieť človeka pokleslého v oboch smeroch. Smutné, či poburujúce. Ako chcete.

A čo je na veci najčudnejšie, všetko čo ma čaká a neminie bude zrejme po všetkom tom výskume zaslúžené a ja preto dúfam, že ľudia na University of Westminster nebudú odporný sebci a tú našu tetu si tam nechajú. Just settle down my dear, I'll be there just asap. I want my PHD though, duh. 
'Cos Kathy is Slov...eni...kia...whatsoever, has an hungarian surname, talks like Welsh and has several personality issues. And 'cos Huphrey is a massive twat.



VOLDEMORT IS GOING DOWN!

1. února 2011 v 8:58 | K |  Letters for Elliot
Nie, stále som tu. Stále, to len vy akosi... sublimujete inam. Kam ste sa všetci podeli, božie zjavenia? A ako to, že som za január uverejnila svoje historické minimum? Oh, holy bollocks of Robert Sheenan.
Včera som sa vrátila z prvej služby, trocha do... zbitá. Pri takejto práci sakra ubúda elán zo života. Ale povedala som si, nie... uvedomila! som si, že každý deň sa skončí a netreba sa ohliadať za tým čo bolo, iba by ma to ničilo. Navyše, tých ľudí už možno v živote neuvidím, tak načo si to komplikovať. Zasraný slotovci, keby tí vedeli. V pravde, neviem či je Aupark práve vhodným miestom na podobné kampane, snobstvo sa zrejme najviac pestuje práve tam. Toľko typov ľudí a každého odstraší jedno nevinné modré tričko poflakujúce sa uprostred cesty. Ja viem, musíme si priznať, že ak s tým nemáme nič spoločné, chováme sa rovnako, vyhýbame sa očnému kontaktu, klameme a hoci sa cítime kvôli tým deťom aspoň trocha previnilo, stále tam nie je ani tá štipka súdnosti, že pristavím sa, zistím, srdečne sa ospravedlním a idem ďalej. Trvá to tridsať sekúnd a predsa som včera presne 208-krát nestihla vetu dotiahnuť ani len za "Dobrý deň, ne-". Dvakrát mi bolo vynadané, raz som si vypočula únavnú rozpravu o nízkom dôchodku 325 Eur mesačne, kvôli ktorému si proste nemôžu ľudia dovoliť prispievať na deti v Etiópii pravidelné euro, lebo by nemali čo jesť. "Viete, aká je bieda na východe Slovenska?" - "A viete vy aká je bieda v Afrike?" - "Tam musia tie deti hlinu žrať! Ja to všetko poznám!" Tak s tým, kurva, niečo robte.

No a tak sa mi zdá, že ďalším zlomovým bodom tohto týždňa je okrem mojej šokujúcej zamestnanosti vševidúca a vševediaca krásná.cz. Ha, čítate o tom všade od Srdca Blogu až po Layfor, ale mne to nedá, nerypnúť si do tej témy komplexnejšie. Dobre, fajn! Nejdem rýpať do krásnej.cz, ale do niekoho, kto ma neskutočne vytáča svojou... hlúposť je príliš všeobecný pojem. Imbecilita je vhodná. Pretože: krásnú.cz píšu, čo sa blogeriek týka, dievčatá, neskúsené životom, skúsené základnou školou, jedna ako druhá, s identickým štýlom, hore nohami. 
Pozrime sa sem, bývam so slečnou starou rovnako ako som ja, tj. čoskoro čerstvých dvadsať. Začiatkom roka študovala na STU výživu a kozmetiku, so stredoškolským výučným listom kozmetičky "kozmetičky". Vravím si, sakra... organická chémia, anorganická chémia, fyzika, matematika, tá v tej hlave mať niečo musí ak sa tam za a) dostala a za b) to zvláda. No a po čase začali na svetlo sveta unikať šokujúce informácie jedna za druhou... že je tam ASI náhodou a na školu sa dostala takřka "zadarmo", že je tam len pretože odbor mal v názve "kozmetika", že jej vznešeného ducha napĺňa lepenie nechtov, že nechce nič robiť. Celý život. Že jej stačí dosť bohatý priateľ. Včera sa počala onoho dosť bohatého priateľa presviedčať, že k životu nutne potrebuje LV povlečenie čierno-zlatého prevedenia a ozrejmila mu aj potrebu novej LV peňaženky, jakožto tá predtým bola priveľká a nenapadlo ju, že tým, ako ju rozstrihne napoly ju poškodí. Haló.

Tak a takéto dievočky chceme aby nám weby ako krásná.cz vháňali do už tak značne zmätených životov. Viem, som už iná generácia, hoci nie som o toľko staršia ako ostatná populácia mladých ľudí, no enormné rozdiely už badám medzi mnou a mojou sestrou, ktorej puberta, ako viete, mi prerastá cez hlavu. Pekné, s citom pre zladenie čiernej a ružovej a flitrov, nosom na vhodných partnerov, nevídaními technikami líčenia že na Saturne stratili z toho všetci reč. Že. Nie je vhodné robiť z detí ženy, kým sa tak sami necítia a pod nánosom tohto všetkého sa tak doprdele ani nikdy cítiť nebudú. Pretože na to sa treba zbožňovať trocha aj duševne, treba nazerať za horizonty svojho intelektu a jedného dňa zbadať to, čo robí ženu ženou a verte mi, neoprávnene prehnané sebavedomie a absurdné plány do budúcnosti to nie sú. Ja ich mám, to áno. Lenže ja pracujem na schopnostiach a prostriedkoch na tieto sny potrebných. Robíte to aj vy, tam na krásnej.cz? I'm transferring to Pigfarts.


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...