Březen 2011

THIS HAT DOES NOT SUIT ME AT ALL.

26. března 2011 v 10:36 | K |  Letters for Elliot
..........Nuž, mala by som vlastne dokončiť seminárku, ktorá údajne dopadla "na tak komplexnú tému dobre". Zažartovali sme o latrínach, nevedomky som sa dopustila emancipačnej narážky a zlyhala som v detailoch o ktorých som si myslela, že budú oslňujúce. Mám aspoň ten zaslúžený svätý pokoj, len čo opravím dve pätnásťstranové práce, napíšem dvojstranovú rozpravu o Rembrandtových autoportrétoch a len čo vám... niečo ukážem.
..........Kusá nás správne odkázala na Aluze. Dickieho "vec" o udieľaní statusu umeniu a o jeho kategorizácii ma zaujala, preto som včera večer okrem Electronic Journals štrachala aj tu a našla som ďalšiu, er... vec.

.........."Naprostá většina mých činů a vášní je již dávnou minulostí; má přesvědčení, ač nepřímo zřejmá, se časem vytratila nebo změnila; mé hodnoty sa posunuly; mé neurózy narůstaly a ubývaly téměř podle fází měsíce. A i kdybych je mohl zachytit hypotetickým vnitřním zrakem, pomocí nějaké širokoúhlé introspekce, která zhromáždí všechny tyto jednotlivosti v jednom širokém záběru, musel bych jěšte předtím, než bych mohl prohlásit, že vím, jaký jsem, porozumět této ohromující mozaice kousků a částí informací. [...] Jak narativní identity, tak umění jsou obvykle vytvářeny se vzornou péčí, často prozíravě a citlivě, a navíc způsobem, který musí pozměnit a spoluutvářet to, jací jsme. Při vytváření identity a umění totiž objevujeme řadu lidských hodnot, a to způsobem, který prověřuje, znepokojuje a rozšiřuje naše morální a estetické porozumění."

- David Novitz: Art, Narrative, and Human Nature. In: The Boundaries of Art. Philadelphia 1991, s. 85-104. Preložili Pavel Zahrádka a Marcela Janatová pre
revue Aluze 3/2009, s. 27-37.

..........Táto štúdia pojednávala o tom, nakoľko je možné prisúdiť ľuďom status umenia, prostredníctvom toho akým spôsobom tvoria svoje osobnosti rovnako ako umelec tvorí artefakt. Kam je až možné hranice pojmu umenie posunúť. Zaujalo ma v prvom rade to, ako každý z nás formuje svoj charakter za pomoci naratívov, ktorými sa svojmu okoliu môže predstaviť ako viac-menej ktokoľvek, kým by chcel byť.
..........Výnimočný bol tiež príklad o chybe istého filozofa, ktorý na jednej z prednášok zle formuloval otázku, trieda sa zasmiala, trápny moment, nakoniec na to všetci zabudli, len jeho to aj po rokoch trápi napriek tomu, že je významnou osobnosťou na poli svojej špecializácie. Dovolím si tvrdiť, že asi nie som sama, kto si povšimol, že "to sa predsa stáva". Spája sa to potom s tým, aké máte o sebe predstavy a či sa podobný "trapas" s touto predstavou zlučuje. Ja si podobných uprdnutí pamätám mnoho a neustále si ich premietam, rada by som aj čosi zmenila. Ja sa vidím ako pomerne vzdelaný človek, ktorý rád premýšľa a tiež by som chcela byť trocha vznešenejšou osobnosťou, možno trocha menej pubertálnou a v prvom rade schopnou pohotove a inteligentne reagovať. Preto do mojej predstavy rozhodne nezapadajú momenty, kedy som so žiadnym "comebackom" neprišla, prípadne bol hlúpy, dvojzmyselný, či odkazoval na niečo, na čo priamo poukázať nechcel, no stalo sa.

..........No a potom... ak sa dozviem o naratívoch a premýšľam o sebe ako o človeku, ktorý jasne zapadá do tohto modulu a tiež vidím niekoľko skvelých príkladov vo svojom okolí, priam krištáľových a úžasných, videli by sa tak aj iný, ktorý by chápali základnú schému vytvárania osobnosti? Zmenili by na svojom chovaní niečo? Bolo by to pre nich irelevantné, či by ich to vôbec nezaujalo?
..........A v takýchto chvíľach ďakujem Bohu a všetkým svätým za to, že som stála v správnom rade, keď sa rozdával rozum. Pretože je predovšetkým dôležité, aby sme si sami uvedomili akými sme a zmenili to k obrazu čo najúprimnejšiemu a najepšiemu, hoci podvedome sa zrejme stále budeme riadiť tým, čo je smerodajné pre správne fungovanie v kolektíve, ktorý má predsa len nejaké očakávania. Ach, spoločnosť.
...

SHAZAM, JE TO TU ZAS.

20. března 2011 v 17:44 | K |  Letters for Elliot
..........Isn't this ironic, how they split the slots? Humph and David have a half more people there than we do, Ben is gonna hurt me pretty badly. But certainly that's what these people do, they make you to choose between the one you know what you can expect from and the pretty one.
..........Okay! To the start and just for the record for those who asked me about this earlier - Thom decided for a field trip to Wales along with Greg and Marek and as none of them has any sense for orientation I won't be surprised at all if we won't hear about them again till the end of the time. But yes, he should be here for the Faversham show.
..........Now... I think there's lots of you who actually might not have heard about me, so let me introduce myself ... I'm Kathy, I'm young, adorable, I fucking love to swear and as you can probably hear I'm not British. I don't come from any other proper European country either. I'm from the middle, where all the other ones put their rubbish. I won't complain, you know - sometimes it's better than be held for a... hitler-stalin-cheese-eating-wanker. But sometimes it can quite lower you national self-esteem. Recently I applied as an research assistant on a prestige University and the head of the department genuinely told me: 'Er, your CV is rather impressive, your transcripts are fabulous... er, excuse me, but where are you from again? Because it's sounds like a fucking Narnia to me!' At this point I learnt to link my nationality with commonly known things like... that our prime minister is a woman, secretly sexually abused by the whole council including Angela Merkel... and that, according to certain movie, we are sad, depressing people who like to cut Americans just to get better.
..........But don't get me wrong, I don't have you guys for idiots, I love Britain. You can achieve anything you ever dreamed of here, you just need to show at least a little effort. You think you couldn't be better and... then... the invitation for the University meeting comes, you know. As an tremendous reminder from hell. But! It is you sacred responsibility to stand it as good as you can. And so it goes: 'Yes, I've been living for past three years in London, I've got a lovely boyfriend, a great job, nice flat and I'm on telly at least once a week.' Your girlfriend on the other hand she has a... hacienda outside Paris, a child, awaiting another one, a husband so rich she doesn't need to work. Ever. And she recently bought a Monet, bigger than every double bed you could ever afford. You're petrified of another meeting and you may not notice that the older you get life is more senseless as well. And if, there is no way you could imagine that tit suffer just as you do. That's why, when you meet her again, even if she would talk about her third husband's broken leg, second mortgage and a cancer the whole night, all you are capable think about is 'Third husband? Yes, well, she still looks fresh and sexy', 'She has more money than I do' and 'Why is her tumor bigger than mine?' And at THIS point you realize you're 25 and that you ought to find a proper hobby.
...
- Edinburgh fest, fuckig future
...


STAY WITH ME ALWAYS.

12. března 2011 v 12:24 | K |  Letters for Elliot
..........Vieme, čo sa dnes vo svete deje, žeáno. Líbya, Austrália, Japonsko, Pacifik.
Dnes som sa zobudila v povznesene hrdinskej nálade, kvôli zvláštnemu snu, ktorý sa bezprostredne zaradil pomedzi tie najtemnejšie, najkrvavejšie, ale zároveň pomedzi tie, na ktoré som najviac hrdá, že ich vôbec dokázalo moje podvedomie simulovať. Hneď na to som zapla správy, že ako sa po včerajšku tí ľudia majú. Pochytila ma panika (joj, jadrové elektrárne!). No a po tomto prvom šoku mi tam drbnú prehliadku československej armády pri príležitosti oslobodenia krajiny sovietskymi vojskami z päťdesiateho štvrtého. Ako som sa tak pozerala na spúšť jednu a popri tom na titulky o spúšti druhej, prišiel nevysvetliteľný záchvat zdeseného hysterického plaču, ktorý ma nepustil ani hodnú chvíľu po tom, čo som bola nútená príjmač vypnúť v polovici vyhlásenia o tom ako je "oceľ krvou nášho budovateľského štátu".
...
..........Vezmime si to takto... vtedy to nebolo bohviečo, ľudské práva boli v mnohých smeroch obmedzované a všetci sa snažili tváriť, že je to v poriadku. Bol však aký-taký poriadok a veľká časť vtedajšej Európy bola usporiadaná ako to len išlo, každý mal vlastný názor, pretože ho malo čo rozčuľovať - ale tak skutočne, významne. Dnes je všetko na voľno, všade je bordel a všetci sú s ním spokojný, len matička zem a ekonomika sú v tomto proti nám, keďže sme ich za tie dve dekády spustošili najsamlepšie ako sa dalo.
..........Nuž a predtým, než som zrušila vystrašený tok myšlienok, prepla som nešťastne na JOJku. Prvé čo ma šokovalo tu, bola rozprava nejakého Michala, čo by ste ho najradšej zrezali, že by si to navždy zapamätal - pozerala som sa na ľudí bezcieľne blúdiacich životom, ktorý ale skutočne nemajú čo na práci a sú príliš skúpi na to, aby sa nad sebou aspoň trocha zamysleli.
...
..........Pozrite sa. Ja som v istom ohľade sebecká tiež. Rozumejte tomu tak, že som rozhodnutá to dotiahnuť ďaleko vo svojom obore - ďaleko, ktoré má svoj osobitý význam iba pre mňa a pre iných nemusí znamenať absolútne nič. Rada by som si po promócii spravila postgraduál na Birkbecku v Londýne, kde magisterské školné stojí štyritisíc libier a kde mesačná električenka stojí raz toľko ako tu tá troj. Uvedomujem si všetky materiálne požiadavky svojho chcenia a preto sa snažím si zarobiť kde sa to len dá, čo nie je popri všetkých pseudovýskumoch na seminárky vôbec jednoduché, ale snažím sa. Robím všetko preto, aby som vyštudovala dobre, s dobrými vyhliadkami a aby som až potom bola schopná vrátiť všetko tým, ktorý ma tak neoceniteľne podporujú (a neustále mi opakujú aby som sa o to nestarala).
..........Niektorý sú kurva vysoko, bez školy a bez ducha, nespravili viac než že pošliapali osudy niekoľkých tých, ktorý ich možno mohli raz nahradiť a robiť všetko lepšie. Dnes je to už bohužiaľ všetko o čo najrýchlejšom napredovaní na úkor všetkého. Kedysi dávno trvali zmeny niekoľko storočí, dnes im stačí ledva dekáda. A viete čo sa hovorí - dvakrát meraj a raz strihaj. No kto už si dnes na také niečo spomenie, bez trpezlivosti a bez snahy, to mi povedzte.
...
..........Som vydesená a hnevám sa, že som takto uviazla - v každej úvahe len lamentujem, zúrim, pením a neteším sa z iného ako z toho, že tu zasa budem tvrdiť aká som cieľavedomá bez jedinej štipky odvahy a ako som rozumnejšia než mnohý iný. Dôležité je však to, že viem čo chcem a čo chcem je pracovať do úmoru, aby som raz mohla robiť zavšivaveného odborného analytika niekde v essexskom vetešníctve. Dobre? Tak a nabudúce už to možno bude zasa len o niečom bežnom. Že bolí ma rameno a včera išiel Václav a že som tiež plakala.
...

FÚZATÁ.

4. března 2011 v 18:14 | K |  Letters for Elliot
"Háňo co kurva blbneš? Nech mě v klidu umřít... Ne, to teda není. Protože, jen pro tvou informaci, žijeme v zemi téměř slobodný a v takových se teda před devátou rozhodně nevstává," vravím.
...
Z osobných poznámok a záznamov, 2011
...
..........Z podivne skutočného sna, kde môj zadok v čiernych gaťkách videli všetci a zreteľne, kde ešte podivnejšie z nejakého dôvodu znel hlas Libora K. a kde všetko bolo skryté v horúcom letnom opare, ma vytrhli nadávky rozkošných chlapcov z piatej triedy a krikľúnske dievčatá, obe v bundách nekorektne ružových, obe hltajúc každé odvážne slovo svojich mužov. Potom tiež zlovestne dokonalý konečne marcový deň, na hlavu mi neodbytne pražil snáď celý vesmír. Ale áno, dnešok bol okej. Bežný.
...
..........Ale ja som vlastne musela zasa myslieť na to, na čo myslím stále, čo je predmetom väčšiny mojich článkov a z čoho už sme všetci my, obmedzenci blbci, chorý. Odatovaný rovnako neodvolateľne ako černejúce bazilika. Z nás sú chorý zasa iný, z nich opäť tí starší. Všetkých nás ale spája sladká nenávisť, malinová, k tým posledným, čo sú takými tými divnými jasne určenými osobnosťami dneška. Žiadna metafora, žiadny akademický ideál, proste sú a hotovo a to vám poviem, to pozor, to je tak bežné. Tak obyč. Tak nanič.
..........Ale veď na to tu sú. Mám pocit, že keby som sa nesťažovala, nemala by som nad čím premýšľať. Teda mimo svojej obce myslím, zabudnime teraz na školský stimul. Veď aha, keby sa kdekto nesťažoval vôbec, na režim, na život, na ľudí, na oblbovanie, nemali by sme takmer o čom a my tiež nedokážeme spočinúť chvíľku na mieste a potichu, omámený zlatavým duchom francúzskych iluminácií. Takže dík. Nie, no fakt.
...
..........Ono začiatkom týždňa sa zdalo, že je všetko konečne okrej, po tom fiasku z minulého štvrtka keď som sa nasrala a odmietla existovať v prostredí v ktorom neustále bzučia hlúpe otázky (ALE nikto sa nespýtal čo mi je). Lenže potom, teda v pondelok po štvrtku, som sa rozhodla opäť a otvorene rezignovať, lebo toto kurva nie je normálne. Videla som už za dvadsať rokov existencie, z toho dva stále v ČSSR haha, všeličo. Všeličo som zažila. Všeličo som sa snažila pochopiť. Ako je ale ona hrdá a ako ona musí na všetko reagovať, to je pre mňa novinka. Taký ten typ, ako to Petr Šabach krásne vystihol "o čem se to bavíte, já vám to vysvětlím". No šokujúca. No najviac nevhodná. No keby bolo pred fifkou viac stavebného materiálu na hadry, to by bolo divadlo. Obdivujem ju za to, čo ona všetko pozná. Bez hraníc a predsa nie je dokonalá. Nie je dokonalá a predsa si myslí, že problémy iných sú voči tým jej zanedbateľné. A čo je na tom najhoršie, dobre si to uvedomuje. Kurva piča. Ehm.
...
..........Ale ale, príjemný sen to bol. Aj Nataša bola taká, so samovarom v ruke a kontemplujúca nad 50 a dvoma Picassami aj Frešo aj Krajcer. Moja vďaka patrí najväčšej žene inštitúcie dnes, možno po Radičovej a možno je brilantnejšia.
...

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...