Duben 2011

Charlie Brooker's Screen burn

25. dubna 2011 v 14:12 | K but not really |  Letters for Elliot
Dnes žiadny môj článok, ale dielo jedného z najúžasnejších mužov Británie. Pretože ma dojal a pobavil. Ale nebojte sa, žijem, len mám trocha pocit fyzickej nevoľnosti z určitých vecí, asi by som tu už nemala toľko vysedávať - ale viete, zodpovednosť za určité sociálne účty nepustí, where did my social life go. Ak chete vedieť viac, sledujte Twitter.


I used to pity Pac-Man. Not because he was relentlessly pursued by ghosts (what had he done - screwed their sisters?) but because he was a prisoner in that maze. There were exits either side, but they didn't lead anywhere. They spat him back into the haunted labyrinth. No wonder he ate so many of those suspicious looking pills. Getting off his face was his only escape.

You don't have to turn yellow and consist of pixels to experience a similar sense of deja vu. Just trot round contemporary Britain. Chain store after chain store. Ten billion supermarket doppelgangers. Identikit architecture. Same clothes. Same cars. Same sky. Same sameness. It's like walking the wrong way on a travelator: hours of plodding, and you've gone nowhere.

It's the same on TV. Not so long ago, not only were our towns and cities markedly different, the ITV regions were too. A small thrill, to switch on the box in your B&B and see unfamiliar announcers, exotic logos. Different programmes too. It was like being abroad.

As a youngster, I scanned the regional variations in the listings and felt faintly jealous if I spotted something interesting which I couldn't see on Central TV (my local). Gus Honeybun. Who or what was Gus Honeybun? He was always in the Westward listings, taunting me from afar.

I've just Googled him: he was a puppet rabbit. At last I know.

Anyway, since 2002 it's generic ITV, all over (apart from the hold-outs - STV in Scotland, UTV in Northern Ireland). Local identity hardly gets a look in.

But hmmm. Glancing at the cascade of unnecessary nationwide channels available through my Sky box - UKTV Canoe History +2, anybody? - I can't help thinking local broadcasting is due to make a comeback.

In fact, it already is. There, nestling in the EPG: local stations for Manchester, Milton Keynes, and most exciting of all, Solent TV (Sky Channel 219) - an entire network devoted to the Isle of Wight.

Solent TV is strikingly confident. Brash, even. It's just like an ITV region circa 1989. Its flagship show is a daily newscast called Solent Tonight, which looks and feels just like a "proper" news programme, except the headlines consist of minor traffic incidents and council squabbling. To a Londoner, this isn't boring, just comforting. Our news has a bodycount: it's all stab this and arson that and guns and bombs and phonecam footage of babies hurled under tube trains. It's nice to know that, somewhere, a hay bale blowing across a B-road is still big news. I watch it to relax.

The hosts are far younger than the national norm, yet work with absolute conviction (apart from one cub reporter, who the other day was conducting vox pop interviews in a baseball cap). They've clearly got a minuscule budget, but they wear it well. The studio's so small, when they interview a guest, they have to sit so close their knees are almost touching. But I'd rather watch that than the absurd virtual aircraft hangar you see on ITV news.

Aside from the news, there are other homegrown programmes like the brilliantly titled See It, Like It, Cook It, which seems to star a 15-year-old chef, and a chatshow called Hannam's Half Hour, in which a kindly bloke called John Hannam converses with leading Isle of Wight figures. Thrillingly, last week the listings promised an interview with "local character Derek Sprake", which I genuinely couldn't wait to see - but this seemed to change at the last minute. Nevertheless, the edition I DID watch was twice as cosy and reassuring as the local news - 30 minutes of jovial chat between two likable men in that familiar cramped studio.

Between shows, you can enjoy commercials for local shops, and occasional televised "noticeboards" promoting jumble sales or talks at Ventnor town hall ("Entry fee £1: coffee and sandwiches included"). It's a trip back in time to a more reassuring age - but also, it seems to me, a glimpse of a cosier future. It's truly heartening. Tune in. See for yourself.

Charlie Brooker for Guardian.co.uk, March 17th 2007
...

NIE JE TO AJ TAK JEDNO?

12. dubna 2011 v 17:53 | K |  Letters for Elliot
..........Well then, neviem už vôbec ako o sebe zmýšľať. Trocha som sa dnes stratila v archíve a hoci, er, takto... nepochybne som hrdá na svoju blogovú kariéru, len mi trocha začína byť ľúto, že som pred rokmi nezvolila trochu inú taktiku. Presne si pamätám, keď som sa sťahovala z brownies-cabaretu, povedala som si: dosť anime, dosť blbostí, budeš sa venovať tomu, čomu rozumieš najlepšie, a to si, logicky, ty sama. Ale neviem, nejaké epochálne zmeny sa tam zrejme aj tak neudiali. Minulý rok som si rovnako čítala niekoľko starších kratších logov pochybnej kvality a aj som si tak vravela, nie je to najhoršie, má to dokonca jedenásť komentov, asi to muselo niečím zaujať. Všetko čo tam vidím dnes je len pochabý humor, často dosť silený a scestné reakcie na udalosti, ktoré už dnes nemajú v mojom živote miesto, ani im nie je pripisovaný žiadny particular zmysel. Viem, možno je fascinujúce vidieť, ako veľmi sa človek rokmi mení, ale toľko ich tu na druhú stranu neubehlo, tak sa divím, či je to len zmenou prostredia a záujmov či vzdelaním, či čím.
..........Nuž a na druhej strane mi trocha chýba tá moja schopnosť dať dokopy odstavec, ktorý by zrejme niekomu z vonka nepovedal nič, mne samej aj po tak dlhej dobe však prerozpráva veci lepšie ako si ich možno pamätám. Trocha aj preháňam a ako som precitlivená, tak ma to takmer dohnalo k slzám... kde sa to vo mne vtedy vzalo a ako je možné, že som na tie slová prišla s takou ľahkosťou? A ako to, že dnes už mi to nejde? Znamená to nebodaj, že je táto advantage naveky preč?

..........V poslednej dobe si kladiem viac otázok ako by bolo možno zdravé, rozhodne viac ako na koľko som schopná nájsť uspokojivé odpovede, trocha ma to cockblokuje od vecí, na ktoré by som mala svoju pozornosť skutočne upriamovať a nie, nehovorím tu teraz len o štúdiu ale aj o rozšírenej socializácii svojho pomerne premárneného života, lebo priznajme si to, mám dvadsať a skúseností čo by sa nehet vošlo. Ale áno, nebudem sa na nič hrať a ono to aj kde-kade medzi riadkami veľmi dobre vidno - stále sa ponosujem na nezmysly a presviedčam samú seba, že sa mám dobre. Najhoršie je, že nedokážem veriť tomu, že by som sa mohla mať lepšie, zatiaľ rozhodne nie, pretože si to nezaslúžim. No áno, no. Nevážim si. Ale mala by som si.

..........Okrem takých tých bežných habitov, akože si vymýšľam v sprche vtipy a ráno si potrpím na rituál ktorý zahŕňa veľmi veľa pobiehania, pesničku o poprave žien Henricha VIII. a dvojité uzamknutie bytu, mám ja totiž jeden strašne strašný problém - nenávidím, keď sa ľudia sťažujú na veci, ktoré si dobre uvedomujú a predsa nerobia nič preto, aby ich napravili, viem to, lebo som taká tiež. Kurva lenivá. Nesnažím sa. Je to zle, hrozne zle, celé postavené na hlavu, lenže! my ľudia, my akosi toto, er, vzrušenie v živote potrebujeme, keď A) síce vieme prečo sa vyvíjame tamtým smerom ale B) netušíme ako to celé skončí, hoci môžeme bezpečne a jednoducho zobrať riadenie do vlastných rúk. Väčšina z nás ale že Jesus take the wheel, čo nie je úplne v poriadku. Ja, napríklad, sa to bojím skúsiť, pretože neviem aké presne následky by to mohlo mať, keby som nechala svoju osobnosť so sklonmi k pýche, úprimnosti, agresii a perfekcionalizmu rozvinúť naplno. Zrejme by som si pohnevala dosť signifikantné množstvo ľudí vo svojom živote. To radšej ostanem v tomto trápnom stejdži sebaľútosti, sociálnej divnosti a neschopnosťou sa plne adaptovať do neuveriteľne rozpolteného sveta, ktorý asi ani sám nevie čo od nás vlastne chce. Kto chce čo od koho a prečo, hlavne ako a kedy. Nuž čo.
Fuj, fakt som dala do vyvíjame tvrdé ý. A prečo mi nikto nekomentuje články, dofrasa?
...

BILIBAND.

7. dubna 2011 v 13:44 | K |  Letters for Elliot
..........Po tom, čo nejaký moron zasa raz skladal origami (nie Microsoft, nie orgiami) z obrázkov na stenách výťahu, nahradili tie doničené výhľady s Tatrami novými, so zvieratkami. A výťah z konca osemdesiatych rokov fakt nie je priestor, kde sa chcete kvôli ľadovým medvieďatám hriadeľovite otáčať a robiť Awwwh aaaawh.
..........Neviem, možno ste si už všimli, že sa v poslednej dobe snažím sentimentálne články trocha eliminovať a nahrádzať ich informačnejšími, možno trocha obsiahlejšími a čo možno najčastejšie takými, ktoré by dali niečo aj vám - s tým je ale často problém, keďže sa blogová komunita zameriava viac na to kto kde kedy bol, či na to, čo ide aktuálne v telke a nie na to, čo sa deje na politickej scéne v zahraničí, či dokonca v hlave neuzemneného pubertiaka, ktorý v podstate pubertiakom byť prestáva presne o deň a pol a niekoľko hodín, ktoré sú príliš náročnou matematikou. Ale deje sa to. Nakoniec asi ani nie tak pre srandu králikom.

..........Posteľ mám doslova pokrytú starými číslami SME a The International Independent. Lúštila som sudoku. To je punchline, ktorý ste asi nečakali. Popritom ale trocha sledujem aj čo sa deje tam vonku, abroad, na ostrovoch. Lebo aktuálne tam majú trocha bordel s tým ich zdravotníctvom - tak ako sme mali, či ešte máme či ako to vôbec je, bordel so zdravotníctvom my - Cameron sa totiž snaží poodstrihávať čo najviac všetkými smermi aby znížil deficit a zároveň krajinu nedokatoval až prespríliš. Lenže potom si povedali, že chcú NHS trocha zreorganizovať, aby boli schopný poskytovať lepšie služby pacientom a zrejme sa teda bude vyhlasovať súťaž na zdravotné organizácie, ktoré by toho boli schopné - nakoniec teda A) síce neodrežú peniaze z NHS ale B) odlejú z daní a peňazí súkromných kliník, čím ohrozia pacientov, pretože súčasné služby by sa mohli dočasne zhoršiť. A to si teda niektoré oddiely zdravotníctva, ako sú e.g. pôrodnícke oddelenia, dovoliť rozhodne nemôžu (neskutočne vysoká úmrtnosť matiek a detí pri pôrode v posledných rokoch kvôli nízkemu počtu pôrodných zdravotných sestier či čo to).
..........Nuž a Ed Miliband, nový šéf labouristov, tiež nevie čo presne robiť aby ho národ nemal za totálneho ťulpasa. Strašne veľa ľudí, rozumej britských komikov, novinárov a kritikov, ktorý sú za svoj cynizmus platený, si z neho strieľa pre jeho neskutočnú...er, nie, nepoviem prispatosť, on je len hrozne latentný, ten človek. Vo význame tom, že je to ten najdivnejší zakuklenec v parlamente. Aktuálne o ňom jedna z prispievateľok Independentu povedala že "every time I decide that Miliband really is too hapless ever become Prime Minister, he surprises me by making a genuinely good speech or taking a brave decision. Then, just as I have been persuaded again that he is better than people think, he does something stupid." (1) Lebo nikto nie je veľmi rád, keď nevie, čo za osobu je to tá, ktorej má veriť, že rozhodne v dôležitých veciach za obyčajných ľudí. Sám Miliband sa zatiaľ nijako necharakterizoval, nikto nevie, čo ho motivuje, čo chce dosiahnuť v osobnej sfére, aký je. Čo je v podstate škoda, lebo údajne je politikom veľmi schopným. My vieme ako na tom sme: dick, dick, dick, I would, dick, the awkward one, the smart one, Krajcer.
..........O tom ich opätovnom zvyšovaní poplatkov za štúdium radšej ani hovoriť nebudem, už teraz mi nie je celkom jasné, kde, dofrasa, mám vziať štyritisíc libier na svoj postgraduál. A dúfam, že to číslo už nepôjde vyššie, ďakujem.

..........Akosi sa u mňa vyvinula táto zvláštna zvedavosť - možno by som mala ja "odcutovať" nie poplatky za čokoládu, ale všetky britské kritické zábavné programy o politike a aktuálnom dianí. Potom sa prostredníctvom tých dostávam k novinám, aby som mala aspoň malý pocit istoty, že ten svet skutočne existuje a že sa to všetko deje, Biliband, Boris na bicykli, Clegg že nosí Cameronovi desiatu. Možno je to tak schválne, aby som bola POTOM pripravená a možno je to len nejaká divná clona, čo ma má odpútať od iných vecí ako sú brigáda a holenie nôh. A viete, čo ma štve najviac? Nikde v slovenských médiách ani len slovo o oslavách Svetového pohára v Indii. A že ich vidno od nás z kopca, v Rači. A a a a- jéj, zasa mi funguje scrobbler!

(1) SIEGHART, Mary Ann: From the sublime to the ridiculous. In: The International Independent, Viewspaper, Monday 4 April 2011, Number 7637, p. 33
...

MOM! KATHY IS BEING WEIRD.

2. dubna 2011 v 16:36 | K |  Abeceda
..........Ako pozrite sa, ja nie som práve športový typ. Tí čo ma poznajú to vedia veľmi dobre. Futbal pre mňa neznamená nič, iba partiu spotených šortiek so štyrmi tieňami, tenis je... čo si budeme hovoriť, zbytočne nudný, a hokej ma už neberie ako kedysi na základke. Ale kriket, to je vám niečo tak úžasné, ani netuším ako som sa stihla za jedno popoludnie tak nadchnúť.
..........Tým, že u nás tento šport nemá absolútne žiadne zázemie je ťažké ho tu sledovať a verte či nie, dávať štyri eurá za Independent len aby ste mohli čekovať výsledky zápasov je trocha prehnané, jakožto k internetu ani BBC World News nemáte prístup inokedy ako cez víkend. A tiež som tú hru veľmi nechápala, podobne ako väčšina našej populácie nechápe taký baseball alebo rugby (teda ja rozhodne nevidím logiku v skladaní sa na zem najrôznejšími cestami). Lenže dnes som sa dozvedela, že sa koná finálový zápas tohtoročného Svetového pohára a vravím si, stále o tom kecáš, konečne si už pozri ako to tam vôbec funguje. Okrem iného som sa dozvedela, že máme kriketový klub v Nitre. Nikde inde. V NITRE. Dokonca v Čechách ich je viac. Hanbime sa. Nuž a na stránke tohoto klubu mali aj skopčené pravidlá, hoci poviem vám dosť špatné a chvíľu som sa vôbec nechytala. Tiež už chodíte okolo kriketu ako okolo horúcej kaše dlhšiu dobu? Stále nechápete o čo ide?

..........V zásade ide o to, že sa nadhadzovač, bowler, snaží loptou zaútočiť na wicket, obdobu bránky, čo sú vlastne tri kolíky s horizontálne preloženými prvkami, ktoré sa hráč snaží zhodiť. Wicket chráni pálkar, batsman, ktorý odpaľuje nadhodené loptičky - v poli sú batsmani dvaja - striker, ktorý aktuálne odpaľuje a non-striker, stojaci naproti nemu pri druhej méte. Skóre sa počíta nasledovne - batsman striker odpáli loptičku a tím protihráča sa ju snaží chytiť, úlohou strikera a non-stikera je potom utekať k opačnej méte - koľkokrát sa im to podarí predtým než protivník chytí loptu a hodí ju smerom do ihriska, toľko bodov, runov, tím získa. Naraz môže získať aj štyri alebo šesť bodov, ak odpáli loptu priamo za hranice ihriska. Protihráči sa zároveň snažia outovať batsmana tým, že sa snažia zhodiť wicket a, samozrejme, čím skôr zachytiť odpálenú loptu. Keď je vyoutovaných 10 batsmanov, hra sa končí. Profesionálne zápasy však zväčša trvajú 50 deliveries, čiže nadhodov. (Prosím opravte ma, ak som to pochopila zle :D) Bližšie pravidlá nájdete tu, ale... radšej si to popri tom pozrite aj inde.
..........Chvíľu mi trvalo kým som to celé podchytila aspoň v základoch :D Priznávam. Sranda tiež nie je, že kriket je podobne ako tenis neuveriteľne dlhá hra a môže trvať aj niekoľko dní - Srí Lanka s Indiou aktuálne hrajú už od 11:00 nášho času (je pol piatej) a to je tím Indie ešte len pri 11 nadhode (India potrebuje niečo vyše 240 runov aby hru vyhrala). Ale na rozdiel od tenisu je to svižná hra a keď sa do toho dostanete, budete mávať v prospech svojich favoritov pri každej vysokej lopte. Finále svetového pohára ešte stále môžete sledovať na Channel 4 stránky thecricket-tv.

..........Viem, na mňa netradičný športový článok. Ale kriket ma zaujal ako tým, že je to jeden z najvýznamnejších národných športov Anglicka, tak tým, že je jedným z najstarších a najuznávanejších. A hlavne mi je strašne ľúto, že sa mu u nás nevenuje absolútne žiadna pozornosť, pretože aj napriek napätiu je to strašne pohodový šport. A tiež jediný, ktorý sa hrá v teplákoch. Tak a teraz idem ďalej robiť frajera na Facebook, I hope you don't mind if I do so. Pekné popoludnie a... Srí Lanka do toho!
...

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...