NIE JE TO AJ TAK JEDNO?

12. dubna 2011 v 17:53 | K |  Letters for Elliot
..........Well then, neviem už vôbec ako o sebe zmýšľať. Trocha som sa dnes stratila v archíve a hoci, er, takto... nepochybne som hrdá na svoju blogovú kariéru, len mi trocha začína byť ľúto, že som pred rokmi nezvolila trochu inú taktiku. Presne si pamätám, keď som sa sťahovala z brownies-cabaretu, povedala som si: dosť anime, dosť blbostí, budeš sa venovať tomu, čomu rozumieš najlepšie, a to si, logicky, ty sama. Ale neviem, nejaké epochálne zmeny sa tam zrejme aj tak neudiali. Minulý rok som si rovnako čítala niekoľko starších kratších logov pochybnej kvality a aj som si tak vravela, nie je to najhoršie, má to dokonca jedenásť komentov, asi to muselo niečím zaujať. Všetko čo tam vidím dnes je len pochabý humor, často dosť silený a scestné reakcie na udalosti, ktoré už dnes nemajú v mojom živote miesto, ani im nie je pripisovaný žiadny particular zmysel. Viem, možno je fascinujúce vidieť, ako veľmi sa človek rokmi mení, ale toľko ich tu na druhú stranu neubehlo, tak sa divím, či je to len zmenou prostredia a záujmov či vzdelaním, či čím.
..........Nuž a na druhej strane mi trocha chýba tá moja schopnosť dať dokopy odstavec, ktorý by zrejme niekomu z vonka nepovedal nič, mne samej aj po tak dlhej dobe však prerozpráva veci lepšie ako si ich možno pamätám. Trocha aj preháňam a ako som precitlivená, tak ma to takmer dohnalo k slzám... kde sa to vo mne vtedy vzalo a ako je možné, že som na tie slová prišla s takou ľahkosťou? A ako to, že dnes už mi to nejde? Znamená to nebodaj, že je táto advantage naveky preč?

..........V poslednej dobe si kladiem viac otázok ako by bolo možno zdravé, rozhodne viac ako na koľko som schopná nájsť uspokojivé odpovede, trocha ma to cockblokuje od vecí, na ktoré by som mala svoju pozornosť skutočne upriamovať a nie, nehovorím tu teraz len o štúdiu ale aj o rozšírenej socializácii svojho pomerne premárneného života, lebo priznajme si to, mám dvadsať a skúseností čo by sa nehet vošlo. Ale áno, nebudem sa na nič hrať a ono to aj kde-kade medzi riadkami veľmi dobre vidno - stále sa ponosujem na nezmysly a presviedčam samú seba, že sa mám dobre. Najhoršie je, že nedokážem veriť tomu, že by som sa mohla mať lepšie, zatiaľ rozhodne nie, pretože si to nezaslúžim. No áno, no. Nevážim si. Ale mala by som si.

..........Okrem takých tých bežných habitov, akože si vymýšľam v sprche vtipy a ráno si potrpím na rituál ktorý zahŕňa veľmi veľa pobiehania, pesničku o poprave žien Henricha VIII. a dvojité uzamknutie bytu, mám ja totiž jeden strašne strašný problém - nenávidím, keď sa ľudia sťažujú na veci, ktoré si dobre uvedomujú a predsa nerobia nič preto, aby ich napravili, viem to, lebo som taká tiež. Kurva lenivá. Nesnažím sa. Je to zle, hrozne zle, celé postavené na hlavu, lenže! my ľudia, my akosi toto, er, vzrušenie v živote potrebujeme, keď A) síce vieme prečo sa vyvíjame tamtým smerom ale B) netušíme ako to celé skončí, hoci môžeme bezpečne a jednoducho zobrať riadenie do vlastných rúk. Väčšina z nás ale že Jesus take the wheel, čo nie je úplne v poriadku. Ja, napríklad, sa to bojím skúsiť, pretože neviem aké presne následky by to mohlo mať, keby som nechala svoju osobnosť so sklonmi k pýche, úprimnosti, agresii a perfekcionalizmu rozvinúť naplno. Zrejme by som si pohnevala dosť signifikantné množstvo ľudí vo svojom živote. To radšej ostanem v tomto trápnom stejdži sebaľútosti, sociálnej divnosti a neschopnosťou sa plne adaptovať do neuveriteľne rozpolteného sveta, ktorý asi ani sám nevie čo od nás vlastne chce. Kto chce čo od koho a prečo, hlavne ako a kedy. Nuž čo.
Fuj, fakt som dala do vyvíjame tvrdé ý. A prečo mi nikto nekomentuje články, dofrasa?
...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 byelle | Web | 12. dubna 2011 v 18:13 | Reagovat

Ahojky :) pěkný blog :) koukni ke mě :) spousta módy a mých kreseb (na fb mám 216 fans)

2 Ayamee | Web | 12. dubna 2011 v 18:22 | Reagovat

Možno ti ich nikto nekomentuje, lebo si zväčša priveľmi intelegktuálna, píšeš o krikete a anglickom zdravotníctve a podobných intelektuálnych veciach a ja tie články čítam, ale keďže ja by som najradšej blogovala o tom, akou interesantnou metódou si chcem nalakovať nechty, akosi sa nemám moc k čomu vyjadriť :-D

Ale tento článok ma chytil za srdce, pretože:
1) Za svoje staré články, ktoré si niekedy v rámci nudy a zaujímavosti čítam, sa v podstate hanbím a v podstate nie - je fascinujúce sledovať svoj vývoj, kde si bola vtedy a kde si dnes. V istých veciach sa človek mení, isté veci zostávajú stále rovnaké... Kto vie, či sú tie zmeny zmenami k lepšiemu, ale keď sa za staršie články hanbím, možno predsa len k lepšiemu aspoň v niečom :D
2) "O rozšírenej socializácii svojho pomerne premárneného života, lebo priznajme si to, mám dvadsať a skúseností čo by sa nehet vošlo." - to ani nemám ako komentovať, vystihla si to dokonale :-D
3) Posledný "zmätočný" odstavec, čo chce od koho život a čo chce kto od života... No ani k tomu sa vlastne neviem vyjadriť, pretože... No neviem, ja fakt neviem, to je jedna z tých záhad vesmíru asi :-P

Tento článok ma opäť raz dojal (trochu preháňam :-D), strašne ma fascinuje, koľko na nete nájdeš ľudí, ktorí sú presne ako ty alebo aspoň veľmi podobní ako ty. Ale na ulici na nich prosto nenatrafíš, no čím to je?! :-D

3 Polly | Web | 12. dubna 2011 v 18:47 | Reagovat

a presne preto som si minule povedala, ze sa uz viac nesmiem stazovat na svoju pracu...lebo nahodou mi niekto povie "a preco si nenajdes inu?"...
no a z toho mam dost velku hrôzu xDDDD radsej sa topit v bahne, ktore poznam, ako vrhnut sa do neznamych vôd xD

4 Wewe | Web | 12. dubna 2011 v 19:29 | Reagovat

Ja si tvoje články čítam, ale nekomentujem ich preto lebo neviem nájsť tak inteligentné slová. Hamba... :) V celku sa v tomto článku toho moc nedá komentovať , sama vieš že som taká istá a doslova si občas libujem v sračkách a aj keď viem, že sa musím pohnúť ďalej, neviem sa k tomu dokopať, zo strachu z niečoho nového... Asi preto to tak robíme.

5 prue_shanen | Web | 12. dubna 2011 v 22:51 | Reagovat

Presne ako píše Wewe. Myslím, že tvoje články nie sú určené na hromadné komentovanie ako články typu "ako sa dnes máte" alebo "neviem čo na seba", tým ale nikto nechce naznačiť, že sú zlé, práve naopak. Osobne som vždy zvedavá na nový článok a fascinuje ma aká zaujímavá osobnosť sa za ním musí skrývať.

6 standyb | 13. dubna 2011 v 14:35 | Reagovat

[3]: clovek je prilis opatrny a pritom aj strasne pohodlny nechce menit zauzivane zvyky a boji sa niecoho noveho....je to dost smutne ze sa bojime menit svoj zivot a nezit pre dnesok ale stale sa niecim brzdit a nerozbalit to uplne :D

7 K | Web | 13. dubna 2011 v 20:31 | Reagovat

Jééééžiš, to je tak krásne, keď viete, že stačí zafňukať a hneď vás tu mám všetkých ako na striebornom podnose, čo by som bez vás robila <3 A ak to znelo sarkasticky, rozhodne to tak byť mienené nemalo, ja si vás hrozne vážim, hneď ako som videla magické číslo 6 pri komentároch, dokonca som vypla Michaela McIntyrea a to sa teda nevidí často. Jeho vypínam iba keď viem, že mi to bude stáť za to.

[2]: Slečna to nie je pravda, že sú tie články možno príliš inteligentné... teda, mám určitý svojský štýl vyjadrovania seba sa, ale určite je to kdesi pod povrchom veľmi jednoduché, ako to s tým kriketom. Ale zasa je pravda, že sa niektorý zľaknú práve toho, či ma pochopili dobre, ale to už sme si tu raz ujasnili, myslím, že s yanou či so standy, že vy mi rozumiete skvele, ničoho sa nemusíte báť. A pokojne komentuj aj odveci, mne to nevadí, ja som ukecená, ja uhrám všetko :D

Inak to s tým netom, že? Na tumbleri mi jedna slečna napísala, že či náhodou nie sme jedna a tá istá osoba, máme toho strašne veľa spoločného a teraz si sem-tam napíšeme, takže zahraničné dianie z prvej ruky :D

[6]: Standy, presne! Ja som sa napríklad strašne bála, keď som mala odísť od nás z mesta na strednú do Bratislavy. Na jednej strane som bola hrdá, že om sa dostala na tak skvelú strednú, na strane druhej ma desilo prestupovanie v MHD a vôbec, er, veľkomesto XD a celkom ma to vycvičilo, teraz už nemám takú hrôzu celkovo cestovať sama, lebo viem, že sa o seba dokážem postarať. Ono, aj keď máš z tých nových vecí strach, nakoniec zistíš, že sa ti zrejme nemohlo nič lepšie v živote stať.

8 prue_shanen | Web | 13. dubna 2011 v 23:04 | Reagovat

[7]:Kam si chodila na strednú?

9 K | Web | 14. dubna 2011 v 11:46 | Reagovat

[8]: ŠÚV J. Vydru v BA.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...