What? I'm lovemaking! - Články

Nuž čo.

Mon, 01 Aug 2011 13:27:01 +0200

Už sa o tom šepkalo dlho a ja svojim ambíciám nestačím. Na doméne blog.cz seriózne končím, ovšem okrem Layforu a to z jedného veľmi jednoduchého dôvodu, ktorým sú ľudia.

Úprimne ľúbim všetkých svojich ôsmich čitateľov tu, no ešte viac ľúbim tých druhých. Najviac však zbožňujem možnosť dať životu trocha zmysel prostredníctvom vtipných poznámok, ktoré budú konečne internacionálne a mňa konečne urobia šťastnejšou, čo Elliot nedokázal už od decembra minulého roku. Ak ma chcete čítať, na WordPress-e sem-tam pribudne aj slovenský preklad a niekoľko svojich obľúbených článkov odtiaľto som už skopírovala.

Archív zostáva, blog nemažem. Len potrebujem v živote poriadok a jasne stanovený program. Takže dovidenia a ďakujem za vernosť a tie krásne tri roky. Trocha ma mrzí, že už další Mazel Tov nebude, ale snáď je to takto lepšie.

JEDINÝ NECESSARY LINK

vidíme sa úspešnejší, šťastnejší a vyvinutejší. Lásku a mačiatka xx K

...

never heard of him is he in a band

Sun, 26 Jun 2011 19:32:46 +0200

Tak pozrime sa teda na to

Zabudla som že som si zavesila sukňu na luster aby uschla

nakráčala som do nej

spadla som

a udrela si zadok

Potom mi Hannah povedala že žijem v sitcome čo je v podstate veci pravda ale prosím nehovorte to nikomu viem si totiž predstaviť ako by zo mňa chcel každý kúsok a hoci ma je dosť vôbec ma tá predstava neteší neberte si to osobne

Tiež som rozmýšľala nad vecami

Ako sú napríklad dobrodružstvá Čiernej Bess ktorá zrejme nebola koňom no je stále dosť dobre možné že na nej Dick Turpin jazdil

Or why is butt cheeks an actual word

I wouldn't fancy it if cheeks with cheeks would get involved with things together

...

keď je niekto príliš lenivý blogovať

Sat, 25 Jun 2011 17:07:32 +0200

žijem

ale vtipkujem sama so sebou a cítim sa nezdravo

tiež nemám toľko súdnosti napísať vám proper článok alebo zmeniť adresu svojho tumblelogu v menu alebo prepísať hudbu čo počúvam alebo vám jednoducho povedať ako si vás vážim a ako je nesprávne že na vás seriem nazvime veci ich pravými menami

ale keď moja žena mi proste stačí a tie zvyšné dve či tri milenky ozvem sa sľubujem

dúfam inak že ste počuli čo sa stalo v New Yorku všetko je farebné a v poriadku

...

ŤECH 2011

Tue, 17 May 2011 17:26:13 +0200

..........Nezbláznila som sa, mäkčeň je tam vedome. K tomu všetkému fest zaťahujem, amen.

..........Napísala by som skôr, po tej exkurzii som ale nejaká hrozne dezorientovaná a prokrastinujem tu už dobré dva dni bez toho, aby som čokoľvek hodnotného zo seba dostala. Nevadí. Nuž a takto teda... nebudem vás obťažovať stredovekými architektonickými prvkami - tých bolo za tých desať dní viac než by si kto mohol pôvodne predstaviť a predsalen tu je dôležitejšou náplňou niečo úplne iné, a áno, hádate správne, sú to vzťahy.

..........Niekto mi raz povedal, že vzťahy z vysokej školy sú niečím výnimočným a hoci som pociťovala trocha viac spriaznenosti ako kdekoľvek inde za všetky tie roky, nebolo to stále to ONO. To sa však zmenilo, asi zo dňa na deň, keď som konečne pochopila, že socializácia si žiada malú obetu, okrem iného čítajúcu 44 prázdnych vínových fliaš na deväť osôb počas siedmych večerov. A tie večery! Na pláži, pod hviezdami, chvíľu si nie ste istý, či je to tak správne, či sa vám to vôbec celé deje, či to tak chcete. Ale keď nemáte v hlavne nič len to šťastie a bezstarostnosť, je to v podstate jedno, čo za otázky si kladiete, aj tak skončíte s úsmevom a objatím.

..........Posledný spoločný večer sme si usporiadal sviatočnú večeru - upratali sme, prestreli, naši sošný valasi pripravili to najlepšie z polievok, predjedál a francúzskych zemiakov. Bolo nás tam, už som to spomenula, deväť a každý jeden sme sa usmievali až nás za ušami bolelo, niektorý viac, niektorí ešte. Lektorov sme šokovali, keď sme im priniesli zvyšky a dezert, my sme šokovali samých seba tým, čo všetko sme postvárali a ako dobre sme sa preto mali. Tak dobre ako ešte nikdy, tak dobre, že sme nemali problém si povedať čo k sebe cítime, že nám na sebe zrejme záleží viac ako sme mohli na začiatku hádať a že sa sformovala aliancia.

..........Okrem iného sa nikto nezgrcal, naučili sme sa ako zakúriť, napísali sme pesničku, zhudobnili ju, videli sme Ravennu, ja som videla Chiaravalle a celú tretiu sériu Merlina, vyliezli sme na San Leo na ktoré nikto nikdy nezabudneme, napapali sme sa agátových kvetov, trocha si vynadali v autobuse a Kowalski.

..........Takmer dva týždne stáli za všetky prachy sveta, za všetky predošlé zmeškané a premrhané šance, za všetku lásku. Decká vážim si vás, rešpektujem a ľúbim. Dúfam, že na to nezabudneme.

Ó chipsy, ja vás tak rád mám...

Exkurzia Taliansko, máj 2011. Pár fotiek predsa pod perexom.

FAKT ZO SEBA VIAC NEDOSTANEM. NO.

Sun, 01 May 2011 13:05:39 +0200

..........Áno, mala by som sa venovať škole. Nie, skutočne ma to neznepokojuje, veď mám ešte týždeň. Povedomé? Nečudujem sa. Každopádne v piatok odchádzame na desať dní do Talianska, zodrať si nohy do Ravenny a Ancony, Boh nám žehnaj a mojej cisterciánskej seminárke. Ale priznávam, venujem sa predsalen trocha viac Merlinovi, Doctorovi Who a iným veciam druhu toho, ktorý zrejme neprospeje môjmu prospechu a iným veciam čo by mali prospievať.

..........Nuž, čo je teda za nami... Kráľovská svadba, okrem iného. Plakala som. A dosť. Ale ani nie tak nad celým tým obradom kde Let Us Pray zaznievalo častejšie ako Harryho vtipy. Skôr nad celým nadšením britského národa a trocha prehnanému patriotizmu práve v tento deň - ale oni si proste svoju šľachtu vážia, aj keď poviem vám, Beatrice s Eugenie to tentokrát prehnali. Takže gratulácie. Tiež som na ten národ hrdá, pretože aj keď neustále na niečo frflú, hlboko vo vnútri voči tomu majú rešpekt. Ja mám rešpekt voči tomu pol miliónovému davu čo sa o pol tretej zozbieral pred Buckinghamom. V takých chvíľach sa neviem dočkať svojej aplikácie na Birkbeck. Davová psychóza, perfektná organizácia a výhľad do budúcnosti dokáže s človekom urobiť divy, nuž veru.

..........U nás sa zasa konečne konajú tie majstrovstvá či čo to a všetci sú zrazu Slováci jak repa a že naši zlatý chlapci. Buďme k sebe úprimný, keby sa konal svetový pohár inde, nikto by na tie štátne symboly ani len nepozrel. Smutné, ale budiž. Aspoň takto nachvíľku. A snáď sa nevyskytne ani zbytočné faux pas.

.........Ako inak, nijak. Nejako sa potácam k záveru školského roka, hľadám nové kapely, nové výstupy a seriály, držím sa tých starých. Možno sa nechám vziať na Thora a potom na zvyšok komixových spracovaní tento rok. Vlastne sa môj život zasa raz dostal do takého toho nudného obdobia kedy sa vlastne nič nedeje, až na to, že idem stráviť polovicu mája niekde za hranicami v krajine, ktorá nie je práve... er, môj typ. Tak ale Chiaravalle, povedzme si to takto. Pošlem pohľadnicu.

.........Jaj, a so sestrou sme boli 22. na koncerte vo Viedni - Wombati boli skvelí, Morning Parade ma milo prekvapili, ako to už ostatne s predkapelami v poslednej dobe býva. Najväčším úspechom pre mňa aj tak je, že nás nikto neprepadol, hoci sme za taxík dali dobrých 15 eur, zdravím milého pána čo nás viezol a náhmatkom sa rozhodol nám ukázať celú Raču. Fakt si to cením, mohla som z tej sumy dobre žiť dva týždne. Random post is random, alebo tiež: na lepší som sa nezmohla, odpusťte. Nabudúce možno zasa niečo špecializované, ak sa nebudem musieť moc drtiť a konečne sa mi podarí sústrediť na všetky tie aukcie, ktoré som si chcela u Bonhams a Sotheby's preštudovať. Teraz Merlin. Čau.

...

Charlie Brooker's Screen burn

Mon, 25 Apr 2011 14:12:07 +0200

Dnes žiadny môj článok, ale dielo jedného z najúžasnejších mužov Británie. Pretože ma dojal a pobavil. Ale nebojte sa, žijem, len mám trocha pocit fyzickej nevoľnosti z určitých vecí, asi by som tu už nemala toľko vysedávať - ale viete, zodpovednosť za určité sociálne účty nepustí, where did my social life go. Ak chete vedieť viac, sledujte Twitter.

I used to pity Pac-Man. Not because he was relentlessly pursued by ghosts (what had he done - screwed their sisters?) but because he was a prisoner in that maze. There were exits either side, but they didn't lead anywhere. They spat him back into the haunted labyrinth. No wonder he ate so many of those suspicious looking pills. Getting off his face was his only escape.

You don't have to turn yellow and consist of pixels to experience a similar sense of deja vu. Just trot round contemporary Britain. Chain store after chain store. Ten billion supermarket doppelgangers. Identikit architecture. Same clothes. Same cars. Same sky. Same sameness. It's like walking the wrong way on a travelator: hours of plodding, and you've gone nowhere.

It's the same on TV. Not so long ago, not only were our towns and cities markedly different, the ITV regions were too. A small thrill, to switch on the box in your B&B and see unfamiliar announcers, exotic logos. Different programmes too. It was like being abroad.

As a youngster, I scanned the regional variations in the listings and felt faintly jealous if I spotted something interesting which I couldn't see on Central TV (my local). Gus Honeybun. Who or what was Gus Honeybun? He was always in the Westward listings, taunting me from afar.

I've just Googled him: he was a puppet rabbit. At last I know.

Anyway, since 2002 it's generic ITV, all over (apart from the hold-outs - STV in Scotland, UTV in Northern Ireland). Local identity hardly gets a look in.

But hmmm. Glancing at the cascade of unnecessary nationwide channels available through my Sky box - UKTV Canoe History +2, anybody? - I can't help thinking local broadcasting is due to make a comeback.

In fact, it already is. There, nestling in the EPG: local stations for Manchester, Milton Keynes, and most exciting of all, Solent TV (Sky Channel 219) - an entire network devoted to the Isle of Wight.

Solent TV is strikingly confident. Brash, even. It's just like an ITV region circa 1989. Its flagship show is a daily newscast called Solent Tonight, which looks and feels just like a "proper" news programme, except the headlines consist of minor traffic incidents and council squabbling. To a Londoner, this isn't boring, just comforting. Our news has a bodycount: it's all stab this and arson that and guns and bombs and phonecam footage of babies hurled under tube trains. It's nice to know that, somewhere, a hay bale blowing across a B-road is still big news. I watch it to relax.

The hosts are far younger than the national norm, yet work with absolute conviction (apart from one cub reporter, who the other day was conducting vox pop interviews in a baseball cap). They've clearly got a minuscule budget, but they wear it well. The studio's so small, when they interview a guest, they have to sit so close their knees are almost touching. But I'd rather watch that than the absurd virtual aircraft hangar you see on ITV news.

Aside from the news, there are other homegrown programmes like the brilliantly titled See It, Like It, Cook It, which seems to star a 15-year-old chef, and a chatshow called Hannam's Half Hour, in which a kindly bloke called John Hannam converses with leading Isle of Wight figures. Thrillingly, last week the listings promised an interview with "local character Derek Sprake", which I genuinely couldn't wait to see - but this seemed to change at the last minute. Nevertheless, the edition I DID watch was twice as cosy and reassuring as the local news - 30 minutes of jovial chat between two likable men in that familiar cramped studio.

Between shows, you can enjoy commercials for local shops, and occasional televised "noticeboards" promoting jumble sales or talks at Ventnor town hall ("Entry fee £1: coffee and sandwiches included"). It's a trip back in time to a more reassuring age - but also, it seems to me, a glimpse of a cosier future. It's truly heartening. Tune in. See for yourself.

Charlie Brooker for Guardian.co.uk, March 17th 2007

...

NIE JE TO AJ TAK JEDNO?

Tue, 12 Apr 2011 17:53:33 +0200

..........Well then, neviem už vôbec ako o sebe zmýšľať. Trocha som sa dnes stratila v archíve a hoci, er, takto... nepochybne som hrdá na svoju blogovú kariéru, len mi trocha začína byť ľúto, že som pred rokmi nezvolila trochu inú taktiku. Presne si pamätám, keď som sa sťahovala z brownies-cabaretu, povedala som si: dosť anime, dosť blbostí, budeš sa venovať tomu, čomu rozumieš najlepšie, a to si, logicky, ty sama. Ale neviem, nejaké epochálne zmeny sa tam zrejme aj tak neudiali. Minulý rok som si rovnako čítala niekoľko starších kratších logov pochybnej kvality a aj som si tak vravela, nie je to najhoršie, má to dokonca jedenásť komentov, asi to muselo niečím zaujať. Všetko čo tam vidím dnes je len pochabý humor, často dosť silený a scestné reakcie na udalosti, ktoré už dnes nemajú v mojom živote miesto, ani im nie je pripisovaný žiadny particular zmysel. Viem, možno je fascinujúce vidieť, ako veľmi sa človek rokmi mení, ale toľko ich tu na druhú stranu neubehlo, tak sa divím, či je to len zmenou prostredia a záujmov či vzdelaním, či čím.

..........Nuž a na druhej strane mi trocha chýba tá moja schopnosť dať dokopy odstavec, ktorý by zrejme niekomu z vonka nepovedal nič, mne samej aj po tak dlhej dobe však prerozpráva veci lepšie ako si ich možno pamätám. Trocha aj preháňam a ako som precitlivená, tak ma to takmer dohnalo k slzám... kde sa to vo mne vtedy vzalo a ako je možné, že som na tie slová prišla s takou ľahkosťou? A ako to, že dnes už mi to nejde? Znamená to nebodaj, že je táto advantage naveky preč?

..........V poslednej dobe si kladiem viac otázok ako by bolo možno zdravé, rozhodne viac ako na koľko som schopná nájsť uspokojivé odpovede, trocha ma to cockblokuje od vecí, na ktoré by som mala svoju pozornosť skutočne upriamovať a nie, nehovorím tu teraz len o štúdiu ale aj o rozšírenej socializácii svojho pomerne premárneného života, lebo priznajme si to, mám dvadsať a skúseností čo by sa nehet vošlo. Ale áno, nebudem sa na nič hrať a ono to aj kde-kade medzi riadkami veľmi dobre vidno - stále sa ponosujem na nezmysly a presviedčam samú seba, že sa mám dobre. Najhoršie je, že nedokážem veriť tomu, že by som sa mohla mať lepšie, zatiaľ rozhodne nie, pretože si to nezaslúžim. No áno, no. Nevážim si. Ale mala by som si.

..........Okrem takých tých bežných habitov, akože si vymýšľam v sprche vtipy a ráno si potrpím na rituál ktorý zahŕňa veľmi veľa pobiehania, pesničku o poprave žien Henricha VIII. a dvojité uzamknutie bytu, mám ja totiž jeden strašne strašný problém - nenávidím, keď sa ľudia sťažujú na veci, ktoré si dobre uvedomujú a predsa nerobia nič preto, aby ich napravili, viem to, lebo som taká tiež. Kurva lenivá. Nesnažím sa. Je to zle, hrozne zle, celé postavené na hlavu, lenže! my ľudia, my akosi toto, er, vzrušenie v živote potrebujeme, keď A) síce vieme prečo sa vyvíjame tamtým smerom ale B) netušíme ako to celé skončí, hoci môžeme bezpečne a jednoducho zobrať riadenie do vlastných rúk. Väčšina z nás ale že Jesus take the wheel, čo nie je úplne v poriadku. Ja, napríklad, sa to bojím skúsiť, pretože neviem aké presne následky by to mohlo mať, keby som nechala svoju osobnosť so sklonmi k pýche, úprimnosti, agresii a perfekcionalizmu rozvinúť naplno. Zrejme by som si pohnevala dosť signifikantné množstvo ľudí vo svojom živote. To radšej ostanem v tomto trápnom stejdži sebaľútosti, sociálnej divnosti a neschopnosťou sa plne adaptovať do neuveriteľne rozpolteného sveta, ktorý asi ani sám nevie čo od nás vlastne chce. Kto chce čo od koho a prečo, hlavne ako a kedy. Nuž čo.

Fuj, fakt som dala do vyvíjame tvrdé ý. A prečo mi nikto nekomentuje články, dofrasa?

...

BILIBAND.

Thu, 07 Apr 2011 13:44:03 +0200

..........Po tom, čo nejaký moron zasa raz skladal origami (nie Microsoft, nie orgiami) z obrázkov na stenách výťahu, nahradili tie doničené výhľady s Tatrami novými, so zvieratkami. A výťah z konca osemdesiatych rokov fakt nie je priestor, kde sa chcete kvôli ľadovým medvieďatám hriadeľovite otáčať a robiť Awwwh aaaawh.

..........Neviem, možno ste si už všimli, že sa v poslednej dobe snažím sentimentálne články trocha eliminovať a nahrádzať ich informačnejšími, možno trocha obsiahlejšími a čo možno najčastejšie takými, ktoré by dali niečo aj vám - s tým je ale často problém, keďže sa blogová komunita zameriava viac na to kto kde kedy bol, či na to, čo ide aktuálne v telke a nie na to, čo sa deje na politickej scéne v zahraničí, či dokonca v hlave neuzemneného pubertiaka, ktorý v podstate pubertiakom byť prestáva presne o deň a pol a niekoľko hodín, ktoré sú príliš náročnou matematikou. Ale deje sa to. Nakoniec asi ani nie tak pre srandu králikom.

..........Posteľ mám doslova pokrytú starými číslami SME a The International Independent. Lúštila som sudoku. To je punchline, ktorý ste asi nečakali. Popritom ale trocha sledujem aj čo sa deje tam vonku, abroad, na ostrovoch. Lebo aktuálne tam majú trocha bordel s tým ich zdravotníctvom - tak ako sme mali, či ešte máme či ako to vôbec je, bordel so zdravotníctvom my - Cameron sa totiž snaží poodstrihávať čo najviac všetkými smermi aby znížil deficit a zároveň krajinu nedokatoval až prespríliš. Lenže potom si povedali, že chcú NHS trocha zreorganizovať, aby boli schopný poskytovať lepšie služby pacientom a zrejme sa teda bude vyhlasovať súťaž na zdravotné organizácie, ktoré by toho boli schopné - nakoniec teda A) síce neodrežú peniaze z NHS ale B) odlejú z daní a peňazí súkromných kliník, čím ohrozia pacientov, pretože súčasné služby by sa mohli dočasne zhoršiť. A to si teda niektoré oddiely zdravotníctva, ako sú e.g. pôrodnícke oddelenia, dovoliť rozhodne nemôžu (neskutočne vysoká úmrtnosť matiek a detí pri pôrode v posledných rokoch kvôli nízkemu počtu pôrodných zdravotných sestier či čo to).

..........Nuž a Ed Miliband, nový šéf labouristov, tiež nevie čo presne robiť aby ho národ nemal za totálneho ťulpasa. Strašne veľa ľudí, rozumej britských komikov, novinárov a kritikov, ktorý sú za svoj cynizmus platený, si z neho strieľa pre jeho neskutočnú...er, nie, nepoviem prispatosť, on je len hrozne latentný, ten človek. Vo význame tom, že je to ten najdivnejší zakuklenec v parlamente. Aktuálne o ňom jedna z prispievateľok Independentu povedala že "every time I decide that Miliband really is too hapless ever become Prime Minister, he surprises me by making a genuinely good speech or taking a brave decision. Then, just as I have been persuaded again that he is better than people think, he does something stupid." (1) Lebo nikto nie je veľmi rád, keď nevie, čo za osobu je to tá, ktorej má veriť, že rozhodne v dôležitých veciach za obyčajných ľudí. Sám Miliband sa zatiaľ nijako necharakterizoval, nikto nevie, čo ho motivuje, čo chce dosiahnuť v osobnej sfére, aký je. Čo je v podstate škoda, lebo údajne je politikom veľmi schopným. My vieme ako na tom sme: dick, dick, dick, I would, dick, the awkward one, the smart one, Krajcer.

..........O tom ich opätovnom zvyšovaní poplatkov za štúdium radšej ani hovoriť nebudem, už teraz mi nie je celkom jasné, kde, dofrasa, mám vziať štyritisíc libier na svoj postgraduál. A dúfam, že to číslo už nepôjde vyššie, ďakujem.

..........Akosi sa u mňa vyvinula táto zvláštna zvedavosť - možno by som mala ja "odcutovať" nie poplatky za čokoládu, ale všetky britské kritické zábavné programy o politike a aktuálnom dianí. Potom sa prostredníctvom tých dostávam k novinám, aby som mala aspoň malý pocit istoty, že ten svet skutočne existuje a že sa to všetko deje, Biliband, Boris na bicykli, Clegg že nosí Cameronovi desiatu. Možno je to tak schválne, aby som bola POTOM pripravená a možno je to len nejaká divná clona, čo ma má odpútať od iných vecí ako sú brigáda a holenie nôh. A viete, čo ma štve najviac? Nikde v slovenských médiách ani len slovo o oslavách Svetového pohára v Indii. A že ich vidno od nás z kopca, v Rači. A a a a- jéj, zasa mi funguje scrobbler!

(1) SIEGHART, Mary Ann: From the sublime to the ridiculous. In: The International Independent, Viewspaper, Monday 4 April 2011, Number 7637, p. 33

...

MOM! KATHY IS BEING WEIRD.

Sat, 02 Apr 2011 16:36:03 +0200

..........Ako pozrite sa, ja nie som práve športový typ. Tí čo ma poznajú to vedia veľmi dobre. Futbal pre mňa neznamená nič, iba partiu spotených šortiek so štyrmi tieňami, tenis je... čo si budeme hovoriť, zbytočne nudný, a hokej ma už neberie ako kedysi na základke. Ale kriket, to je vám niečo tak úžasné, ani netuším ako som sa stihla za jedno popoludnie tak nadchnúť.

..........Tým, že u nás tento šport nemá absolútne žiadne zázemie je ťažké ho tu sledovať a verte či nie, dávať štyri eurá za Independent len aby ste mohli čekovať výsledky zápasov je trocha prehnané, jakožto k internetu ani BBC World News nemáte prístup inokedy ako cez víkend. A tiež som tú hru veľmi nechápala, podobne ako väčšina našej populácie nechápe taký baseball alebo rugby (teda ja rozhodne nevidím logiku v skladaní sa na zem najrôznejšími cestami). Lenže dnes som sa dozvedela, že sa koná finálový zápas tohtoročného Svetového pohára a vravím si, stále o tom kecáš, konečne si už pozri ako to tam vôbec funguje. Okrem iného som sa dozvedela, že máme kriketový klub v Nitre. Nikde inde. V NITRE. Dokonca v Čechách ich je viac. Hanbime sa. Nuž a na stránke tohoto klubu mali aj skopčené pravidlá, hoci poviem vám dosť špatné a chvíľu som sa vôbec nechytala. Tiež už chodíte okolo kriketu ako okolo horúcej kaše dlhšiu dobu? Stále nechápete o čo ide?

..........V zásade ide o to, že sa nadhadzovač, bowler, snaží loptou zaútočiť na wicket, obdobu bránky, čo sú vlastne tri kolíky s horizontálne preloženými prvkami, ktoré sa hráč snaží zhodiť. Wicket chráni pálkar, batsman, ktorý odpaľuje nadhodené loptičky - v poli sú batsmani dvaja - striker, ktorý aktuálne odpaľuje a non-striker, stojaci naproti nemu pri druhej méte. Skóre sa počíta nasledovne - batsman striker odpáli loptičku a tím protihráča sa ju snaží chytiť, úlohou strikera a non-stikera je potom utekať k opačnej méte - koľkokrát sa im to podarí predtým než protivník chytí loptu a hodí ju smerom do ihriska, toľko bodov, runov, tím získa. Naraz môže získať aj štyri alebo šesť bodov, ak odpáli loptu priamo za hranice ihriska. Protihráči sa zároveň snažia outovať batsmana tým, že sa snažia zhodiť wicket a, samozrejme, čím skôr zachytiť odpálenú loptu. Keď je vyoutovaných 10 batsmanov, hra sa končí. Profesionálne zápasy však zväčša trvajú 50 deliveries, čiže nadhodov. (Prosím opravte ma, ak som to pochopila zle :D) Bližšie pravidlá nájdete tu, ale... radšej si to popri tom pozrite aj inde.

..........Chvíľu mi trvalo kým som to celé podchytila aspoň v základoch :D Priznávam. Sranda tiež nie je, že kriket je podobne ako tenis neuveriteľne dlhá hra a môže trvať aj niekoľko dní - Srí Lanka s Indiou aktuálne hrajú už od 11:00 nášho času (je pol piatej) a to je tím Indie ešte len pri 11 nadhode (India potrebuje niečo vyše 240 runov aby hru vyhrala). Ale na rozdiel od tenisu je to svižná hra a keď sa do toho dostanete, budete mávať v prospech svojich favoritov pri každej vysokej lopte. Finále svetového pohára ešte stále môžete sledovať na Channel 4 stránky thecricket-tv.

..........Viem, na mňa netradičný športový článok. Ale kriket ma zaujal ako tým, že je to jeden z najvýznamnejších národných športov Anglicka, tak tým, že je jedným z najstarších a najuznávanejších. A hlavne mi je strašne ľúto, že sa mu u nás nevenuje absolútne žiadna pozornosť, pretože aj napriek napätiu je to strašne pohodový šport. A tiež jediný, ktorý sa hrá v teplákoch. Tak a teraz idem ďalej robiť frajera na Facebook, I hope you don't mind if I do so. Pekné popoludnie a... Srí Lanka do toho!

...

THIS HAT DOES NOT SUIT ME AT ALL.

Sat, 26 Mar 2011 10:36:56 +0100

..........Nuž, mala by som vlastne dokončiť seminárku, ktorá údajne dopadla "na tak komplexnú tému dobre". Zažartovali sme o latrínach, nevedomky som sa dopustila emancipačnej narážky a zlyhala som v detailoch o ktorých som si myslela, že budú oslňujúce. Mám aspoň ten zaslúžený svätý pokoj, len čo opravím dve pätnásťstranové práce, napíšem dvojstranovú rozpravu o Rembrandtových autoportrétoch a len čo vám... niečo ukážem.

..........Kusá nás správne odkázala na Aluze. Dickieho "vec" o udieľaní statusu umeniu a o jeho kategorizácii ma zaujala, preto som včera večer okrem Electronic Journals štrachala aj tu a našla som ďalšiu, er... vec.

.........."Naprostá většina mých činů a vášní je již dávnou minulostí; má přesvědčení, ač nepřímo zřejmá, se časem vytratila nebo změnila; mé hodnoty sa posunuly; mé neurózy narůstaly a ubývaly téměř podle fází měsíce. A i kdybych je mohl zachytit hypotetickým vnitřním zrakem, pomocí nějaké širokoúhlé introspekce, která zhromáždí všechny tyto jednotlivosti v jednom širokém záběru, musel bych jěšte předtím, než bych mohl prohlásit, že vím, jaký jsem, porozumět této ohromující mozaice kousků a částí informací. [...] Jak narativní identity, tak umění jsou obvykle vytvářeny se vzornou péčí, často prozíravě a citlivě, a navíc způsobem, který musí pozměnit a spoluutvářet to, jací jsme. Při vytváření identity a umění totiž objevujeme řadu lidských hodnot, a to způsobem, který prověřuje, znepokojuje a rozšiřuje naše morální a estetické porozumění."

- David Novitz: Art, Narrative, and Human Nature. In: The Boundaries of Art. Philadelphia 1991, s. 85-104. Preložili Pavel Zahrádka a Marcela Janatová pre

revue Aluze 3/2009, s. 27-37.

..........Táto štúdia pojednávala o tom, nakoľko je možné prisúdiť ľuďom status umenia, prostredníctvom toho akým spôsobom tvoria svoje osobnosti rovnako ako umelec tvorí artefakt. Kam je až možné hranice pojmu umenie posunúť. Zaujalo ma v prvom rade to, ako každý z nás formuje svoj charakter za pomoci naratívov, ktorými sa svojmu okoliu môže predstaviť ako viac-menej ktokoľvek, kým by chcel byť.

..........Výnimočný bol tiež príklad o chybe istého filozofa, ktorý na jednej z prednášok zle formuloval otázku, trieda sa zasmiala, trápny moment, nakoniec na to všetci zabudli, len jeho to aj po rokoch trápi napriek tomu, že je významnou osobnosťou na poli svojej špecializácie. Dovolím si tvrdiť, že asi nie som sama, kto si povšimol, že "to sa predsa stáva". Spája sa to potom s tým, aké máte o sebe predstavy a či sa podobný "trapas" s touto predstavou zlučuje. Ja si podobných uprdnutí pamätám mnoho a neustále si ich premietam, rada by som aj čosi zmenila. Ja sa vidím ako pomerne vzdelaný človek, ktorý rád premýšľa a tiež by som chcela byť trocha vznešenejšou osobnosťou, možno trocha menej pubertálnou a v prvom rade schopnou pohotove a inteligentne reagovať. Preto do mojej predstavy rozhodne nezapadajú momenty, kedy som so žiadnym "comebackom" neprišla, prípadne bol hlúpy, dvojzmyselný, či odkazoval na niečo, na čo priamo poukázať nechcel, no stalo sa.

..........No a potom... ak sa dozviem o naratívoch a premýšľam o sebe ako o človeku, ktorý jasne zapadá do tohto modulu a tiež vidím niekoľko skvelých príkladov vo svojom okolí, priam krištáľových a úžasných, videli by sa tak aj iný, ktorý by chápali základnú schému vytvárania osobnosti? Zmenili by na svojom chovaní niečo? Bolo by to pre nich irelevantné, či by ich to vôbec nezaujalo?

..........A v takýchto chvíľach ďakujem Bohu a všetkým svätým za to, že som stála v správnom rade, keď sa rozdával rozum. Pretože je predovšetkým dôležité, aby sme si sami uvedomili akými sme a zmenili to k obrazu čo najúprimnejšiemu a najepšiemu, hoci podvedome sa zrejme stále budeme riadiť tým, čo je smerodajné pre správne fungovanie v kolektíve, ktorý má predsa len nejaké očakávania. Ach, spoločnosť.

...

SHAZAM, JE TO TU ZAS.

Sun, 20 Mar 2011 17:44:36 +0100

..........Isn't this ironic, how they split the slots? Humph and David have a half more people there than we do, Ben is gonna hurt me pretty badly. But certainly that's what these people do, they make you to choose between the one you know what you can expect from and the pretty one.

..........Okay! To the start and just for the record for those who asked me about this earlier - Thom decided for a field trip to Wales along with Greg and Marek and as none of them has any sense for orientation I won't be surprised at all if we won't hear about them again till the end of the time. But yes, he should be here for the Faversham show.

..........Now... I think there's lots of you who actually might not have heard about me, so let me introduce myself ... I'm Kathy, I'm young, adorable, I fucking love to swear and as you can probably hear I'm not British. I don't come from any other proper European country either. I'm from the middle, where all the other ones put their rubbish. I won't complain, you know - sometimes it's better than be held for a... hitler-stalin-cheese-eating-wanker. But sometimes it can quite lower you national self-esteem. Recently I applied as an research assistant on a prestige University and the head of the department genuinely told me: 'Er, your CV is rather impressive, your transcripts are fabulous... er, excuse me, but where are you from again? Because it's sounds like a fucking Narnia to me!' At this point I learnt to link my nationality with commonly known things like... that our prime minister is a woman, secretly sexually abused by the whole council including Angela Merkel... and that, according to certain movie, we are sad, depressing people who like to cut Americans just to get better.

..........But don't get me wrong, I don't have you guys for idiots, I love Britain. You can achieve anything you ever dreamed of here, you just need to show at least a little effort. You think you couldn't be better and... then... the invitation for the University meeting comes, you know. As an tremendous reminder from hell. But! It is you sacred responsibility to stand it as good as you can. And so it goes: 'Yes, I've been living for past three years in London, I've got a lovely boyfriend, a great job, nice flat and I'm on telly at least once a week.' Your girlfriend on the other hand she has a... hacienda outside Paris, a child, awaiting another one, a husband so rich she doesn't need to work. Ever. And she recently bought a Monet, bigger than every double bed you could ever afford. You're petrified of another meeting and you may not notice that the older you get life is more senseless as well. And if, there is no way you could imagine that tit suffer just as you do. That's why, when you meet her again, even if she would talk about her third husband's broken leg, second mortgage and a cancer the whole night, all you are capable think about is 'Third husband? Yes, well, she still looks fresh and sexy', 'She has more money than I do' and 'Why is her tumor bigger than mine?' And at THIS point you realize you're 25 and that you ought to find a proper hobby.

...

- Edinburgh fest, fuckig future

...

STAY WITH ME ALWAYS.

Sat, 12 Mar 2011 12:24:33 +0100

..........Vieme, čo sa dnes vo svete deje, žeáno. Líbya, Austrália, Japonsko, Pacifik.

Dnes som sa zobudila v povznesene hrdinskej nálade, kvôli zvláštnemu snu, ktorý sa bezprostredne zaradil pomedzi tie najtemnejšie, najkrvavejšie, ale zároveň pomedzi tie, na ktoré som najviac hrdá, že ich vôbec dokázalo moje podvedomie simulovať. Hneď na to som zapla správy, že ako sa po včerajšku tí ľudia majú. Pochytila ma panika (joj, jadrové elektrárne!). No a po tomto prvom šoku mi tam drbnú prehliadku československej armády pri príležitosti oslobodenia krajiny sovietskymi vojskami z päťdesiateho štvrtého. Ako som sa tak pozerala na spúšť jednu a popri tom na titulky o spúšti druhej, prišiel nevysvetliteľný záchvat zdeseného hysterického plaču, ktorý ma nepustil ani hodnú chvíľu po tom, čo som bola nútená príjmač vypnúť v polovici vyhlásenia o tom ako je "oceľ krvou nášho budovateľského štátu".

...

..........Vezmime si to takto... vtedy to nebolo bohviečo, ľudské práva boli v mnohých smeroch obmedzované a všetci sa snažili tváriť, že je to v poriadku. Bol však aký-taký poriadok a veľká časť vtedajšej Európy bola usporiadaná ako to len išlo, každý mal vlastný názor, pretože ho malo čo rozčuľovať - ale tak skutočne, významne. Dnes je všetko na voľno, všade je bordel a všetci sú s ním spokojný, len matička zem a ekonomika sú v tomto proti nám, keďže sme ich za tie dve dekády spustošili najsamlepšie ako sa dalo.

..........Nuž a predtým, než som zrušila vystrašený tok myšlienok, prepla som nešťastne na JOJku. Prvé čo ma šokovalo tu, bola rozprava nejakého Michala, čo by ste ho najradšej zrezali, že by si to navždy zapamätal - pozerala som sa na ľudí bezcieľne blúdiacich životom, ktorý ale skutočne nemajú čo na práci a sú príliš skúpi na to, aby sa nad sebou aspoň trocha zamysleli.

...

..........Pozrite sa. Ja som v istom ohľade sebecká tiež. Rozumejte tomu tak, že som rozhodnutá to dotiahnuť ďaleko vo svojom obore - ďaleko, ktoré má svoj osobitý význam iba pre mňa a pre iných nemusí znamenať absolútne nič. Rada by som si po promócii spravila postgraduál na Birkbecku v Londýne, kde magisterské školné stojí štyritisíc libier a kde mesačná električenka stojí raz toľko ako tu tá troj. Uvedomujem si všetky materiálne požiadavky svojho chcenia a preto sa snažím si zarobiť kde sa to len dá, čo nie je popri všetkých pseudovýskumoch na seminárky vôbec jednoduché, ale snažím sa. Robím všetko preto, aby som vyštudovala dobre, s dobrými vyhliadkami a aby som až potom bola schopná vrátiť všetko tým, ktorý ma tak neoceniteľne podporujú (a neustále mi opakujú aby som sa o to nestarala).

..........Niektorý sú kurva vysoko, bez školy a bez ducha, nespravili viac než že pošliapali osudy niekoľkých tých, ktorý ich možno mohli raz nahradiť a robiť všetko lepšie. Dnes je to už bohužiaľ všetko o čo najrýchlejšom napredovaní na úkor všetkého. Kedysi dávno trvali zmeny niekoľko storočí, dnes im stačí ledva dekáda. A viete čo sa hovorí - dvakrát meraj a raz strihaj. No kto už si dnes na také niečo spomenie, bez trpezlivosti a bez snahy, to mi povedzte.

...

..........Som vydesená a hnevám sa, že som takto uviazla - v každej úvahe len lamentujem, zúrim, pením a neteším sa z iného ako z toho, že tu zasa budem tvrdiť aká som cieľavedomá bez jedinej štipky odvahy a ako som rozumnejšia než mnohý iný. Dôležité je však to, že viem čo chcem a čo chcem je pracovať do úmoru, aby som raz mohla robiť zavšivaveného odborného analytika niekde v essexskom vetešníctve. Dobre? Tak a nabudúce už to možno bude zasa len o niečom bežnom. Že bolí ma rameno a včera išiel Václav a že som tiež plakala.

...

FÚZATÁ.

Fri, 04 Mar 2011 18:14:57 +0100

"Háňo co kurva blbneš? Nech mě v klidu umřít... Ne, to teda není. Protože, jen pro tvou informaci, žijeme v zemi téměř slobodný a v takových se teda před devátou rozhodně nevstává," vravím.

...

Z osobných poznámok a záznamov, 2011

...

..........Z podivne skutočného sna, kde môj zadok v čiernych gaťkách videli všetci a zreteľne, kde ešte podivnejšie z nejakého dôvodu znel hlas Libora K. a kde všetko bolo skryté v horúcom letnom opare, ma vytrhli nadávky rozkošných chlapcov z piatej triedy a krikľúnske dievčatá, obe v bundách nekorektne ružových, obe hltajúc každé odvážne slovo svojich mužov. Potom tiež zlovestne dokonalý konečne marcový deň, na hlavu mi neodbytne pražil snáď celý vesmír. Ale áno, dnešok bol okej. Bežný.

...

..........Ale ja som vlastne musela zasa myslieť na to, na čo myslím stále, čo je predmetom väčšiny mojich článkov a z čoho už sme všetci my, obmedzenci blbci, chorý. Odatovaný rovnako neodvolateľne ako černejúce bazilika. Z nás sú chorý zasa iný, z nich opäť tí starší. Všetkých nás ale spája sladká nenávisť, malinová, k tým posledným, čo sú takými tými divnými jasne určenými osobnosťami dneška. Žiadna metafora, žiadny akademický ideál, proste sú a hotovo a to vám poviem, to pozor, to je tak bežné. Tak obyč. Tak nanič.

..........Ale veď na to tu sú. Mám pocit, že keby som sa nesťažovala, nemala by som nad čím premýšľať. Teda mimo svojej obce myslím, zabudnime teraz na školský stimul. Veď aha, keby sa kdekto nesťažoval vôbec, na režim, na život, na ľudí, na oblbovanie, nemali by sme takmer o čom a my tiež nedokážeme spočinúť chvíľku na mieste a potichu, omámený zlatavým duchom francúzskych iluminácií. Takže dík. Nie, no fakt.

...

..........Ono začiatkom týždňa sa zdalo, že je všetko konečne okrej, po tom fiasku z minulého štvrtka keď som sa nasrala a odmietla existovať v prostredí v ktorom neustále bzučia hlúpe otázky (ALE nikto sa nespýtal čo mi je). Lenže potom, teda v pondelok po štvrtku, som sa rozhodla opäť a otvorene rezignovať, lebo toto kurva nie je normálne. Videla som už za dvadsať rokov existencie, z toho dva stále v ČSSR haha, všeličo. Všeličo som zažila. Všeličo som sa snažila pochopiť. Ako je ale ona hrdá a ako ona musí na všetko reagovať, to je pre mňa novinka. Taký ten typ, ako to Petr Šabach krásne vystihol "o čem se to bavíte, já vám to vysvětlím". No šokujúca. No najviac nevhodná. No keby bolo pred fifkou viac stavebného materiálu na hadry, to by bolo divadlo. Obdivujem ju za to, čo ona všetko pozná. Bez hraníc a predsa nie je dokonalá. Nie je dokonalá a predsa si myslí, že problémy iných sú voči tým jej zanedbateľné. A čo je na tom najhoršie, dobre si to uvedomuje. Kurva piča. Ehm.

...

..........Ale ale, príjemný sen to bol. Aj Nataša bola taká, so samovarom v ruke a kontemplujúca nad 50 a dvoma Picassami aj Frešo aj Krajcer. Moja vďaka patrí najväčšej žene inštitúcie dnes, možno po Radičovej a možno je brilantnejšia.

...

TO THE PACHACUTI.

Fri, 25 Feb 2011 14:37:45 +0100

..........Je nás päť. Číslo jedna, tá, ktorá je vrcholovou športovkyňou. Číslo dva, divadelný multitalent, číslo tri dekadentná krásna tvár. Číslo štyri, tá, čo oblieka hviezdy. No a potom číslo päť, ja, tá ktorá dokážem ostatné vždy rozosmiať aj na úkor vlastnej hrdosti. Zdieľame spoločný sen o budúcnosti v meste, ktoré nikdy nespí a ktorého panoráma často berie dych aj najbezcitnejším. O budúcnosti takej, kde v prvom rade budeme rady, že budeme (1). A sny čeľade zmôžu vždy viac než tie holé, osamotené.

...

..........Teraz, v hodine vlastného intelektuálneho odkvetu a vo chvíli keď sa môj systém rozhodol zremixovať vlastnú verziu Charlesa II. (Charlie me-charlie me-charlie me-h-h-earty) dostávam chuť trocha porozmýšľať nad tým, čo nedávno mamina rozprávala. Idúc v aute vstriec temnej sobote, z Občianskeho preukazu, bola ona zasa mladšia o dvadsať rokov a akosi jej bolo smutno za tými časmi. Ani nie tak za mladosťou ako za tým, na čo môžu byť dnes oni hrdý - odvahu, rozvážnosť a skúsenosť, sveta znalosť, aj keď sa vlastne nemali ako ani kam, ďalej od Košíc, dostať. Hovorila ako mala v zázname emigráciu rodiny a ako môže byť rada, že sa vôbec dostala na vysokú. O tom, ako sa otec schoval v živom plote. O tom pyžame. O Biľakovcoch. A mne je teraz ľúto, že si to vlastne dnes nikto neváži, z tej generácie detí, ktorá môže byť len rada, že je potomkom tej generácie rodičov. Mladý sú drzý, popudene vraštia tváre, klamú, je im to jedno, je im to u prdele ty vole.

...

..........Ja jej to pyžamo zoženiem, ja na nich som hrdá a navždy budem. Tak, ako im budem sčasti vždy závidieť možnosť sformovať si názor na určité veci, nájsť ten správny, dôležitý predovšetkým pre vás samých. Dnes už niet ničoho čo by podnecovalo správne ľudské hodnoty, všetko je na jedno brdo od Martinky z Turca po Eržinu Lolitu, čo vraj otrčila kopytá - bezvýznamné a pre všetkých absolútne nepodstatné, až to nikto nevidí.

Zamyslite sa nad tým, sadnite si s rodičmi, požiadajte ich o vysvetlenie, milujte ich tak, ako si to zaslúžia a vážte si ich. Vážte si aj to, že môžete žiť v dobe, kedy si nepovšimnete každodenného rapídneho pokroku a kedy je všetko absolútne bežné. Rodíte sa do dekády dotykových displejov, zatiaľ čo vaši mali ledva bakelit, zatiaľ čo my sme vo vašom veku mali ledva 8bit. A vy ste hrdý a pokrokový a my sme vo vašich očiach maličký. It's so simple (2).

..........(1) V tejto vete sa nenachádza žiadna štylistická chyba.

..........(2) Hand, eye-thingy, owl. Datované 21. februára 2011

..........Z dôvodu, ktorý všetci poznáme som odstavce nútená riešiť trikom starého psa, podvodom, odsadením, škaredými bodkami (pozn. aut.).

...

POČKAJ, TO ČAJKA MAČKU ČI MAČKA ČAJKU?

Fri, 18 Feb 2011 17:51:36 +0100

As he sang he looked directly at someone in the crowd. Gradually a space formed around the person, and everyone could see her. She was a girl of about fifteen. When people looked at her they wondered why they had not noticed her before, She had long, dark brown hair, thick and rich, which came to a point in her wide forehead in what people called a devils peak..., But everyone else noticed nothing except her eyes. She might have been pretty, but she had deep-set, intense eyes of a startling golden colour, so luminous and penetrating that, when she looked at you, you felt she could see right into your heart, and you averted your eyes, scared that she would discover your secrets.

FOLLETT, Ken: The Pillars of the Earth. London 2010. s. 7

Závratné, prevratné, -tené, -koprcnuté zmeny, captain I might be losing my mind. Prišla som o prácu. Na druhú stranu nemám čo oplakávať, všetky zvyšky voľného času budú krokom k začiatkom úvodu do mojej vedeckej analýzy. Len som na to nemusela skočiť po hlave témou stredovekých kláštorov, žeáno.

Všetko naokolo ma vykorisťuje po všetkých stránkach a cítim sa ako po krámoch. Každý jeden boží deň. A nie, na hubu si tentoraz dávať pozor nebudem, som neomalená a nanič, možno to bude Émilom Zet. Bastard jeden depresívny. Nakoniec, ak sa do toho tento semester poriadne vložím, možno zažijem okrem stredovekého katedrálneho dobrodružstva aj nejaké iné, dnešné aj keď ja som včerajšia.

Tak a stagnujem. Rada by som rozprávala o tých ľuďoch, o všetkých tých osobách a typoch, ktoré som za tie dva-tri týždne stretla, prípadne spoznala. Ale predsa bolo toho celého trocha priveľa a nebudem klamať, bolí to (či mi je zle? či ako sa to vykladá, toto pohŕdanie) ak si spomeniem na všetky tie zlostné tváre, manipulátory, ignoranciu a pokrytectvo. Somráctvo. Ako sa človek môže o seba dobrovoľne nestarať? Nie náhodou je to naša prirodzenosť robiť pre seba čo najviac duševne aj fyzicky a nie je nič smutnejšie ako vidieť človeka pokleslého v oboch smeroch. Smutné, či poburujúce. Ako chcete.

A čo je na veci najčudnejšie, všetko čo ma čaká a neminie bude zrejme po všetkom tom výskume zaslúžené a ja preto dúfam, že ľudia na University of Westminster nebudú odporný sebci a tú našu tetu si tam nechajú. Just settle down my dear, I'll be there just asap. I want my PHD though, duh.

'Cos Kathy is Slov...eni...kia...whatsoever, has an hungarian surname, talks like Welsh and has several personality issues. And 'cos Huphrey is a massive twat.

VOLDEMORT IS GOING DOWN!

Tue, 01 Feb 2011 08:58:28 +0100

Nie, stále som tu. Stále, to len vy akosi... sublimujete inam. Kam ste sa všetci podeli, božie zjavenia? A ako to, že som za január uverejnila svoje historické minimum? Oh, holy bollocks of Robert Sheenan.

Včera som sa vrátila z prvej služby, trocha do... zbitá. Pri takejto práci sakra ubúda elán zo života. Ale povedala som si, nie... uvedomila! som si, že každý deň sa skončí a netreba sa ohliadať za tým čo bolo, iba by ma to ničilo. Navyše, tých ľudí už možno v živote neuvidím, tak načo si to komplikovať. Zasraný slotovci, keby tí vedeli. V pravde, neviem či je Aupark práve vhodným miestom na podobné kampane, snobstvo sa zrejme najviac pestuje práve tam. Toľko typov ľudí a každého odstraší jedno nevinné modré tričko poflakujúce sa uprostred cesty. Ja viem, musíme si priznať, že ak s tým nemáme nič spoločné, chováme sa rovnako, vyhýbame sa očnému kontaktu, klameme a hoci sa cítime kvôli tým deťom aspoň trocha previnilo, stále tam nie je ani tá štipka súdnosti, že pristavím sa, zistím, srdečne sa ospravedlním a idem ďalej. Trvá to tridsať sekúnd a predsa som včera presne 208-krát nestihla vetu dotiahnuť ani len za "Dobrý deň, ne-". Dvakrát mi bolo vynadané, raz som si vypočula únavnú rozpravu o nízkom dôchodku 325 Eur mesačne, kvôli ktorému si proste nemôžu ľudia dovoliť prispievať na deti v Etiópii pravidelné euro, lebo by nemali čo jesť. "Viete, aká je bieda na východe Slovenska?" - "A viete vy aká je bieda v Afrike?" - "Tam musia tie deti hlinu žrať! Ja to všetko poznám!" Tak s tým, kurva, niečo robte.

No a tak sa mi zdá, že ďalším zlomovým bodom tohto týždňa je okrem mojej šokujúcej zamestnanosti vševidúca a vševediaca krásná.cz. Ha, čítate o tom všade od Srdca Blogu až po Layfor, ale mne to nedá, nerypnúť si do tej témy komplexnejšie. Dobre, fajn! Nejdem rýpať do krásnej.cz, ale do niekoho, kto ma neskutočne vytáča svojou... hlúposť je príliš všeobecný pojem. Imbecilita je vhodná. Pretože: krásnú.cz píšu, čo sa blogeriek týka, dievčatá, neskúsené životom, skúsené základnou školou, jedna ako druhá, s identickým štýlom, hore nohami.

Pozrime sa sem, bývam so slečnou starou rovnako ako som ja, tj. čoskoro čerstvých dvadsať. Začiatkom roka študovala na STU výživu a kozmetiku, so stredoškolským výučným listom kozmetičky "kozmetičky". Vravím si, sakra... organická chémia, anorganická chémia, fyzika, matematika, tá v tej hlave mať niečo musí ak sa tam za a) dostala a za b) to zvláda. No a po čase začali na svetlo sveta unikať šokujúce informácie jedna za druhou... že je tam ASI náhodou a na školu sa dostala takřka "zadarmo", že je tam len pretože odbor mal v názve "kozmetika", že jej vznešeného ducha napĺňa lepenie nechtov, že nechce nič robiť. Celý život. Že jej stačí dosť bohatý priateľ. Včera sa počala onoho dosť bohatého priateľa presviedčať, že k životu nutne potrebuje LV povlečenie čierno-zlatého prevedenia a ozrejmila mu aj potrebu novej LV peňaženky, jakožto tá predtým bola priveľká a nenapadlo ju, že tým, ako ju rozstrihne napoly ju poškodí. Haló.

Tak a takéto dievočky chceme aby nám weby ako krásná.cz vháňali do už tak značne zmätených životov. Viem, som už iná generácia, hoci nie som o toľko staršia ako ostatná populácia mladých ľudí, no enormné rozdiely už badám medzi mnou a mojou sestrou, ktorej puberta, ako viete, mi prerastá cez hlavu. Pekné, s citom pre zladenie čiernej a ružovej a flitrov, nosom na vhodných partnerov, nevídaními technikami líčenia že na Saturne stratili z toho všetci reč. Že. Nie je vhodné robiť z detí ženy, kým sa tak sami necítia a pod nánosom tohto všetkého sa tak doprdele ani nikdy cítiť nebudú. Pretože na to sa treba zbožňovať trocha aj duševne, treba nazerať za horizonty svojho intelektu a jedného dňa zbadať to, čo robí ženu ženou a verte mi, neoprávnene prehnané sebavedomie a absurdné plány do budúcnosti to nie sú. Ja ich mám, to áno. Lenže ja pracujem na schopnostiach a prostriedkoch na tieto sny potrebných. Robíte to aj vy, tam na krásnej.cz? I'm transferring to Pigfarts.

EW COVER. THE LIFE IS COMPLETE ONCE AGAIN.

Fri, 21 Jan 2011 15:46:13 +0100

"Ne, pane Kaplane," řekl pan profesor. "Nejde o interpunkci. Chyba je v celkovém smyslu věty. 'Račte se pověsit na chodbě.' Copak byste svým hostům něco takového doporučil?"

"Já chci, aby moje hosti byli u mě jako doma."

Pan Bloom zavřeštěl: "Tak se maj pověsit? To ste pěknej hostitel!"

"Kdyby ke mně čišli někerý lidi," řekl temně Hyman Kaplan, "tak bysem jim doporoučel právě toto."

"Joj!"

"Fuj!"

Pan Nathan se hystericky zmítal.

"Pane Kaplane!"

- Leo Rosten; O Kaplan! My Kaplan! (preklad Antonín Přidal)

Šokujúco mi už ani týždňové rozostupy nestačia na to, aby som sa dala dokopy a prišla s niečím trocha rozumnejším. Panel show sem, kniha tam. Vlastný názor padá do hĺbky môjho apatického rozumu. Nikdy by som si nebola pomyslela, že tak strašne potrebujem fyzický stimul.

A tak v utorok, dýchajúc vlhký vzduch obťažkaný vôňami zeminy, hnijúcich listov a postreku, trhajúc veľké žlté kvety primúl, prsty od rašeliny a lišajníka, som si konečne trocha uvedomila, že vynakladám len minimálne úsilie na to, aby som bola skutočne šťastná. Ležalo to tam predo mnou, pätnásť tisíc rastlín, pri ktorých sa moji rodičia minulé leto dobre že nestrhali, len aby sme sa mali čo najlepšie a premýšľala som nad tým, či vôbec ľudia vedia, koľko je za ich balkónovými kochlíkami potu a rozčúlenia. A potom, ak si to uvedomujem ja, prečo si nevážim viac to, čo naši robia? Vlastne vážim, som na nich hrdá, len som... príliš... oničom človek a zatiaľ nemám dosť síl ani prostriedkov na to, dať im to najavo, všetko im to vrátiť. Možno ešte JE priskoro, možno to tak má byť, ale začínam upadať do nemilosti... nie práve depresie, skôr iba pesimizmu či reality. Arh, realita, ako dobre, že dokážeš infikovať všetku nádej, okrem tej, ktorú má človek hlboko v srdci.

No a dnes, po nadšení z Dye It Blonde, oficiálne prvého albumu, ktorý otvára hudobnú sezónu roku 2011, pred novou epizódou Fast and Loose a pokračovaním tretej série Argumental, pred prvým live stand-upom môjho života, práve tu a teraz už svitá na lepšie časy. Možno konečne spravím niečo aj pre seba, aj pre iných. Otravovať viem aktívne, bude to skvelé.

'Oh, hello. Yes this... this is a photo of the Hungarian prime minister kissing our prime minister. On the lips.' Hugh turned to me suddenly: 'What? Is this aaa... proper greeting... thing... there in the very middle Europe?' I had to laugh. 'Nooo... Actually Orban is trying to convince us that it happened accidentally as she moved her head so he... missed her cheek. But, you see, what we think is that he was about to kiss her cheek and then that... long fall thing happened... "Oh, oh my god she's moving her head! This gonna be SO embarassing. BUT as I have to enhance my self esteem and recover my reputation among the V4 men, I'll do this properly. Ah, here we go." Then she slapped him pretty hard but... well played,' must've I admit.

BLAINE SMILES AT KURT. I'M PREGNANT.

Fri, 14 Jan 2011 16:53:23 +0100

Štádium adolescencie (12 - 20 rokov)

Krízou je identita vs. konfúzia identity, ktorá sa vyznačuje pocitom jedinečnosti, potrebou odlišovať sa od očakávaní autorít, utvárať si vlastné hodnoty a zmysluplné ciele. Cnosťou pre život je vernosť nielen v zmysle trvalosti partnerských vzťahov, ale i vernosť vlastným ideálom a presvedčeniam. Komplikovanosť a častá konfúzia identity v tomto období je jedným zo zdrojov juvenilnej delikvencie. Sebaponímanie je charakterizované ako "som to, čomu verím."

- Heretik, Forenzná psychológia, str. 119

To všetko vysvetľuje, už sa nad jej náladami nebudem pozastavovať. Ego som jej vydráždila dosť a momentálne má viac svojich problémov. Zvládne to. Musí.

Naprostý intelektuálny útlm po tom všetkom nakoniec priniesol pár hlúpučkých homey zvláštnych chvíľ, ktoré tvrdia kadečo o zmysle života, ale žiadna z nich si nie je tak úplne istá, či má pravdu a či vôbec verí v samú seba. I just feel like kissing you when listening to you, you messed me up.

Vonku je zvláštne nadnesene a ticho, chcú nám zrušiť Sziget, je mi hudobne zaláskovane a už si nedokážem spomenúť na nič, čo som vám chcela povedať počas týždňa. Tuším niečo o rozdieloch v duševnej a fyzickej práci, možno aj niečo o tom, ako nám je strašne teplo a prečo pri tom myslím na ananás, že už mi konečne prišiel Ishiguro a ako som z toho blázon. Pamätám si však len na úprimný obdiv, keď som sa prvý raz po troch týždňoch opäť viezla okolo Blumentálu, na rajčinovú polievku u Shtoora, na blažený pocit, že poznám niekoho, koho nepoznám a že odpočúvať bežnú konverzáciu niekoho za vami je úplne bežná vec. Hoci ak predpokladáme (ale áno, predpokladajme), že dnes už si takmer nikto nedáva pozor na to, čo a ako medzi ľuďmi povie, skutočne to vec úplne bežná je.

A ja vám vravím, kým ešte juvenilný vek trvá, neprihliadajúc na nezvládateľnú pubertu mojej sestry, ja skutočne tým, čomu verím budem. Teda som. Ale budem. Štádium ranej dospelosti bude zlomový, to teda bude. Bude. Zatiaľ sa cítim veľmi fajn tam, kde som, aj keď je to trocha pracné. Random post is random; Sotheby's, prepare for my magnificent mind.

'Isn't it actually that thing about... how much Boris Johnson spends on his bike a year?' said I, remembering a small article in The Independent suddenly. 'Indeed, thank you!' laughed Dara shortly and then carried on: 'A recent survey namely uncovered suspicious outgoings of Mr Johnson, labeled under "Bicycle", counting around hundred and fifty pounds a year.' 'What does that even mean!?' Russell shouted, obviously concerned. 'Thats 230 Euros! You just can't spend 150 quid on a bike even if you'd buy a new one with Michelin winter tyres and rockets on it!' have I declared relentlessly. You just can't. It's a fact, you know.

PRÁVE SOM UVEREJNILA NEZMYSEL, LOL.

Sat, 08 Jan 2011 12:45:56 +0100

You know, cos people don't love each other anymore. I was on this uni-meeting after five years recently and, to be honest, it scared the shit out of me. 'What if they're prettier, taller?' As it's not physically possible for them. 'What if they're richer and happier?' But! It is a rule and your sacred responsibility to stand the first year as well as you can. And so it goes... 'Oh, yes, I live in London for last three years now, have a lovely boyfriend, great job and I'm on telly at least once a week'. Your girlfriend on the other hand, she has a rich husband, so rich, she doesn't need to work. Ever. She has an hacienda outside Paris, a child, awaiting another one and she bought a Monet bigger than every double bed you could ever afford. At this point you're petrified of another meeting and you may not notice that the older you get life is more senseless as well. And if, there is no way you could imagine that tit suffer just as you do. That's why, when you meet her again, even if she would talk about her third husband's broken leg, second mortgage and a cancer the whole night, all you are capable think about is 'Third husband? Yes, well, she still looks fresh and sexy', 'She has more money than I do' and 'Why is her tumor bigger than mine?' We are such hypocrites, we people!

- Based on that one but probably not true

Vlastným očiam neverím, skutočne som posledný článok uverejnila ešte minulý rok? Nie, vlastne... som ich medzičasom napísala až dva, oba som odvrhla, nehodné, akožto neobsahovali dosť mňa na to, aby ich bol niekto spatril. Vidíte, je to pravda, to, že my ľudia sme strašný pokrytci, nemá zmysel zapierať. Čo robíme, robíme hlavne pre seba, my obyčajný priemerný, a všetko sa to snažíme ospravedlniť vyššími cieľmi. Zmysel to však nemá, žiadne také ciele nie sú, čakáme na to najlepšie, na pochvalu a kritika nás uráža, hoc sakra správna. Chcem. Aj ty. A prečo všade vidím Edmundovu nahnevanú tvár? Aj on bol taký, a je stále. Kráľ-nekráľ.

O dva dni ma čakajú posledné dve skúšky z dvoch predmetov dvoch najnepodarenejších období. Množstevne. Memorujem, čo mi sily stačia, to mi bráni trocha sa nad sebou zamyslieť. Trocha viac. A preto som včera i predvčerom opäť odišla do Narnie. Zajtra asi pôjdem zasa. Či až v piatok? Potrebujem sa resocializovať, po tých troch týždňoch. A áno, znamená to, medziiným, aj nájsť si konečne vhodnú brigádu, och moje lordstvo. A postreh, dnes využívam spojky pekne, nahusto.

Je ťažké žiť život jeden aj druhý, ak sa nemajú navzájom ako stimulovať. Nemám vám čo rozprávať, kým niečo nezažijem a to u nás len zaťažko. Doma jedna nálada strieda druhú, ale tie skutočne medziľudské dobrodružstvá ma čakajú tam vonku - vopred sa ich obávam, hoci viem, že len tie ma uspokoja dosť na to, aby som sa vrátila do nálady vhodnej na... na čo to vlastne. Na to, aby som bola schopná vnímať svet okolo seba aj inak ako spoza decembrovej hmly. Môj duch je práve dosť oničom, vládze sa len vzdelávať a minimálne snívať o... Kaspiánovej brade. Becky, nespomínaj prosím, už nikdy, chlpaté zadky najvznešenejších britských mužov. Ľúbim vás z celého srdca, tak pravil Alex Day, rovnako tak ja.

Is it? Do you think is it really such a great jump, from the magnificent mind of Noel Fielding to Narnia? I don't think so. They both start with an N. But indeed, you start to wonder why is everything less awkward, so suddenly.

BEST OF FLIPPIN TWENTY TEN.

Thu, 30 Dec 2010 11:00:00 +0100

Je zvykom niektorých z nás robiť si v závere roka rebríčky toho najlepšieho. Či sa aspoň vracať k tomu, čo stálo najviac za to. A že bol rok 2010 skutočne prelomovým a dobrosrdečným, si pripomeniem dnes aj ja, len nie tak znechutene ako rok minulý. S úsmevom a pocitom, že som o nič neprišla.

Životných skúseností a zážitkov sa týkajúc, máme tu hneď niekoľko kandidátov. Na prvom mieste by sme mohli menovať hlavne úspešnú maturitu, zrazený hrebienok po TSP. Potom som opäť zabodovala, bola som prijatá na Univerzitu Komenského. Koncom júna som odletela do Británie, aby som sa beznádejne zamilovala, stala sa odvážnejšou a cieľavedomejšou. Pár týždňov na to som bola v Budapešti, pozrieť sa na bláznov z Kasabian (a nechať si zahrať Vlad The Impaler) a Muse - týmto som dokonca otvorila novú éru hudobných zážitkov - tú suchú predchádzajúcu som rituálne spálila a expresne odoslala do Laponska. Záverom bolo trocha neistoty, dokonalý Comics Salón, ťažkopádny nástup, snaha udržať si balans, zatiaľ úspešné skúšky a splnené decembrové sny - pražský gig MGMT a Smith Westerns. Pripočítajte si k tomu pokojné, úsmevné Vianoce v kruhu rodiny, fakt, že už ma nerozčuľuje jej blbšia polovica a dostanete dokonale vyvážený rok plný radosti, predpotopného strachu, hrdosti, či odvahy niečo dokázať aspoň sebe.

Ďalším dôležitým elementom okrem života samotného je pre mňa hudba, to dobre viete. Rok 2010 bol na novinky bohatý, niečím možno prekvapivý a doplnený o vyššie zmieňované live sessiony, ktoré ma naveky poznačili. Významnými medzníkmi mojej diskografie sú určite Congratulations od MGMT a The Suburbs od Arcade Fire. Oba úplne odlišné, oba dokonale výstižné. Okrem toho som doteraz šokovaná zo sily Tame Impaly, pretože Innerspeaker mi odhaľuje nepoznané výšiny - tí ma potom doviedli k svojmu druhému projektu menom POND a najnovšiemu albumu Frond, či staršiemu projektu Psychedelic Mango, vhodné pre menšiny mníchov psychadélie. No a potom tu samozrejme máme The Drums, Ronsonovu Record Collection, Smith Westerns z minulého roka, Conorov Becoming A Jackal, Contra od Vampire Weekend, ktorý nakoniec predsa oslovil, Mumfordov, Palomu Faith, Girls, Boosh, nesmiem zabudnúť ani na Broken Bells alebo najnovší počin Bombay Bicycle Club. Nenápadnými sú EP The Wedding Band a staršie EP Impaly s orgazmickým Half Full Glass Of Wine a Remember Me. Dôležité pre mňa je, že som si z UK doniesla niekoľko originálnych kópii - Oracular Spectacular, Contra, Becoming A Jackal, ktoré nádherne dopĺňajú u nás kúpené Congratulations a Humbug.

Filmovo a seriálovo sa mi zdal byť tento rok slabší, čo do množstva. Do kvality sa ovšem prekonáva. preto si pripomeňme napríklad Ritchieho Sherlocka, 3 sezóny v pekle, Toy Story 3, Sovích strážcov, Scotta Pilgrima, Kick Ass alebo Avatara (Airbendera, nie modrý grc). Rok sme uzavreli začiatkom konca - čarodejnými a čarovnými Darmi smrti a starším short filmom Six Shooter (celkovo bohatou nádielkou Írskej produkcie, nie, nie kvôli Gleesonovcom *pokre face*).

So sériami bolo tento rok BBC štedré, okrem znovuobjaveného The Mighty Boosh (zbožňujem svoju Special Edition!) tu máme dvadsiatu štvrtú sériu Never Mind The Buzzcocks, Grandma's House, prvú generáciu Skins (áno, pre mňa je to dôležitá méta, že som sa vôbec odhodlala :D) no - fanfáry - Sherlocka. Bude druhá séria, bude bude! Bože! A popri tomto fandome ešte staršie, mnou zatracované a napokon zamilované Firefly a The Guild, rewatch Star Treku Voyager a TNG, pilot Zimbaniho (ja chcem sériu, vy bravy!) a náhodná AD/BC A Rock Opera.

Knižne by to bolo na dlho. Najviac ma určite zaujali Sandovej Horace, Saganovej Dobrý deň Smútok, Gaskellovej Cranford - aj keď som ho musela lúskať po anglicky, Škvoreckého Zbabělci a Prima sezóna (áno, ľúbim ťa Daníčku), samo sebou, že Remarque, Vitruvius (toho ešte musím doraziť, ale.. wau) a Suetonius, napokon reread starého dobrého Pottera - aj po anglicky (už sa neviem dočkať Deathly Hallows v origináli), aj trocha poézie a Adams, tiež masívny reread Sherlocka, celého, ako leží či stojí.

Od nového roka očakávam v prvom rade nový album Smith Westerns, nových Arcticov (údajne v máji, uvidíme), ASI koncert The Wombats vo viedenskom Gasometri, staršieho BBC Jekylla - údajne rozkošne geniálneho, druhú sériu Sherlocka, Dirka Gentlyho ak sa zadarí, viac Buzzcockov, Have I Got News for You a Mock The Week, Paula s Peggom a Frostom, Black Swan, Noreen, Sensation, Never Let Me Go od Kazua Ishigura (Martinus, neser) viac BBC sérií, viac hudby, menej Gagy, menej Bobra. Samozrejme aj také tie veci, ako viac zážitkov a úspešné ukončenie prvé roka štúdia na vysokej alebo toho sequelu, čo som ho tak strašne aktívne rozvrzala - no to už je skôr na mne, ako na iných. PF 2011!

(pozn. pod perexom to najlepšie z blogu za rok 2010 - najpoetickejšie články z rubriky Letters For Elliot, enjoy)