Abeceda
18. září 2009 v 16:33 | K
Írsky cynik narodený 3. novembra 1971 v Navan, County Meath (Írsko, logicky). Školu opustil Dylan už ako 16 - ročný bez akejkoľvek kvalifikácie, čo spôsobilo, že sa štyri roky len tetelil a písal "zlú poéziu". Ku komédii sa dostal až ako 20 - ročný, keď opustil dlho nenávidenú prácu kvetinára. Večery trávil v dublinskom klube "The Comedy Cellar", kde sledoval stand-upy rôznych komikov. Práve toto povolanie ho začalo priťahovať - nepotrebná kvalifikácia a jeho vrodené bavičské schopnosti boli všetkým čo k tomu skutočne potreboval.
Jeho talent bol po prvý raz odmenený v roku 1993 cenou "So You Think You´re Funny" na jednom z edinburghských festivalov. O tri roky neskôr sa presne na tomto festivale stal aj najmladším držiteľom ceny "Perner Comedy Award". Popri bavičskom zamestnantí sa zúčastňoval i mnohých iných festivalov a v rokoch 1995 až 1996 písal pre The Irish Times.
Skutočne sa presadil až v britskom seriáli Black Books, ktorý začal v roku 2000 vysielať Channel 4. Seriál podškrtnutý Moranovými scenármi zožal úspech takmer okamžite, nehovoriac o poslednej tretej sérii, ktorá si odniesla ovácii najviac. Popri Black Books si zahral i v niekoľkých filmoch ako napr. Nothing Hill, Maratón lásky, Tell it to the fishes, V hlavní roli JÁ (na ten si rozhodne pazúriky brúsim - ak sa mi ho podarí zohnať), Shaun of the Dead či v seriáli How do You want Me? Na DVD už vyšlo aj jeho stand-up vystúpenie z Dublinu "Monster" a londýnske "Like, Totally."
Kým som sa neprekusala pilotom Black Books, Moran pre mňa neexistoval. Teraz nedokážem bez jeho cynického humoru a kritiky žiť. O BB som tu už písala a tento článok by hlavne mal byť priestorom pre malé zrecenzovanie Monster a Like Totally, ktoré si môžete pozrieť v celkom uchádzajúcej kvalite aj na YouTube kanále prekladateľa Dylanových vystúpení do češtiny (touto cestou neskonale ďakujem - btw. na Monster mám aj Rapid linky, takže ak by sa našiel nejaký záujemca, môžem vám ich cez e-mail sprostredkovať - každopádne si píšte na katarina.tanczosova@gmail.com).
Monster som videla tak natrikrát, keďže som ho pozerala v škole, ale bez nadsázky... vyzerala som ako pekný pako, keď som v tom tichu vybuchovala smiechom tak úprimným, aký som už zo seba dlho nedostala. Najhoršie na tom všetkom je, že aj keď nadáva na všetko od detí, alkoholu, drog, žien až po svoje publikum, viete, že má dočerta pravdu. Neviem si predstaviť jedného, ktorý by sa v tomto jeho vystúpení aspoň raz nenašiel. Moran odsúva mojich favoritov z Bullyparade (Herbig, Kavanian, Tramitz) na druhú priečku a sám sa stavia na zlatý vrchol. Neviem sa dočkať až budem mať Monster na DVD...
Like Totally je rovnako skvelé, síce zopakuje niekoľko vtipov zo svojho dublinského vystúpenia, ale to mu absolútne nevadí. Tentokrát z trocha kratšími vlasmi (ktoré aj tak do desiatich minút rozhrabe na všetky strany), čajom (!!!) a - wait for it - OVOCÍM. Proste milé relaxačné pokračovanie Monster, akurát si mimo domova dáva trocha menej pozor na ústa a do Britov sa naváža viditeľne viac.
Záverom len toľko, že Dylan Moran je jedným z mála komikov, ktorý vám vidia až do duše. Prvú polhodinu Monster som sa len zlostila - "Hej, prečo mi dopekla lezieš do hlavy?", práve toto je druh humoru na ktorý si treba a zároveň netreba zvyknúť. Pretože je technicky o vás, o mne a o všetkom a všetkých. On je totiž nepochybne jedným z najtalentovanších komikov súčasnosti a mne len ostáva dúfať, že nám predhodí ešte novšie projekty. Inak zcvoknem.
Za pomoc s faktami ďakujem www.csfd.cz :-)
2. srpna 2009 v 16:06 | K ma preparený mozog
Kým odídem žúrovať, chcela by som vám sprostredkovať perfektne prekombinovanú oficiálnu stránku J.K. Rowling (www.jkrowling.com), na ktorú som náhodou zavítala minulý týždeň. Okrem skutočne spústy informácii (i keď trocha starších, pretože po vydaní Rozprávok Barda Beedla prestala aktualizovať - predpokladám, že pred vydaním potterovskej Encyklopédie to tam znova ožije) nájdete aj milé popisy naznámejších čarodejníkov (keď si kliknete na Wizard of the Month - kalendárik v pravom hornom rohu) a hlavne super skryté tajomstvá. Ako zistíte, keď si kliknete na Scrapbook (jednotlivé rubriky si pekne pohľadajte, stačí behať z predmetu na predmet) zistíte, že každé tajomstvo, ktoré sa vám podarí odhaliť, sa uloží práve sem.
Mne osobne to trocha trvalo, kým som sama prišla na všetky tajomstvá a dokonca mi ešte jedno či dve chýbajú, ale určite to stojí za to. Tajomstvami sú scany ručne písaných začiatkov Harryho Pottera, pôvodné nápady a ilustrácie samotnej autorky (vedeli ste, že Draco sa mal volať Spungen? XD). A tých, čo nečítali (taký niekto je?) posledné dve Rowlingovej knihy, varujem! - všetko čo je označené Temným znamením obsahuje spoiler k práve týmto častiam.
Pod perex som vám chcela hodiť pár rád, ako sa k čomu dostať, ale viem, že každý ocení radosť z dobývania sa k tajomnu vlastnými silami. Len vám musím s poľútostením oznámiť, že Student Identification Code k W.O.M.B.A.T. (M.L.O.K.-y) je momentálne nedostupný, pretože ako zistíte v jednej z častí a pohráte sa s Časovratom, dvere sú momentálne zavreté. Testy, vďaka ktorým ste mohli kód získať prebiehali medzi rokmi 2004 a 2008 a Jo ich už zrejme ani nesprístupní. Ale ako vravím, vedomosti si môžete preveriť, ak sa zahráte s Časovratom. Tak, veľa zábavy a nestrácajte nervy!
P.S.: Po zadaní www.jkrowling.com kliknite na English version, nie na Accessibility Enabled, pretože tam nič, čo sa riešenia záhad týka, nefunguje. A keby predsa bolo treba pomoc, zapátrajte na mugglenet.com.
14. července 2009 v 13:58 | K
Ako už som sľubovala, tu je druhá časť etikety 18. a 19. storočia. Tentokrát kultúra storočia výhradne 19. kde sa jedná o spoločensky zavedené zvyky pred ženitbou, pred zasnúbením. Drahé dámy, zaplačme, o niečom podobnom už môžeme iba snívať. Zdrojom blog
comtessy Klary, od ktorej som toto prevzala a osobne preložila z češtiny do slovenčiny. Pri prípadnom kopírovaní však každopádne zrdrojom ona. Tak prosím...
19. storočie - Pred zasnúbením
● Za cieľ známosti dvoch mladých ľudí pokladáme samozrejme sňatok, pre prípady opačné ostáva hlavným pravidlom, aby rozchod pred sňatkom stal sa spôsobom takým, aby jedna ani druhá strana nebola urazená, aby ten alebo onen sa pri neskoršom stretnutí nemusel červenať či dokonca sa hanbiť (prípadne sa inak uvádzať v rozpaky).
● Prieči sa všetkým zásadám o slušnosti, keď matky všeliakými spôsobmi nadbiehajú budúcim ženíchom, a ešte viac je nevkusné, ak naháňajú svoje dcéry do zábav, divadiel, na výlety a do plesov iba preto, aby boli obletované zástupom zbožňovateľov, z ktorých mnohí nie sú pre nedostatky postavenia ani schopní ženitby (čo vy na to pani Bennetová?).
● Chúlostivé jest tiež pôsobenie akéhokoľvek prostredníka pri vzájomnom zoznamovaní, ktoráto úloha je zvrchovane zodpovedná a nevďačná.
● Ak sa nezahovára muž mladej slečne, či slečna mužovi, žiada slušnosť
nevravieť rodičom príčiny.
● Ak predtým, ako žiadame o ruku, nebolo vyžiadané zvolenie o naviazanie známosti, tak na isto nemal by žiadosť o ruku prednášati nápadník sám, ale jeho prostredník, rodičia, príbuzní, alebo priateľ, ktorý požiada otca, ak nie je toho, tak matku. Vyslanec v tomto prípade predstaví sa v hodinu vopred dohodnutú, či ústne, či písomne, v starostlivo vybranom obleku (redingote*, nie frak). Rozhovoru slečna sama nikdy nebude prítomná. Nápadník, ak bol prijatý, stáva sa tak snúbencom a učiní najbližšie dni obradnú návštevu rodičom svojej nevesty (predobedom, v redingote), predposlav kyticu bielych kvetov neveste.
*redingote = dlhý uzavretý pánsky kabát so šosmi
● Teoreticky mala by byť táto kytica menená čo deň, pretože kvetiny nemali by vadnúť, kvôli sľubovanej večnej sviežosti lásky. Ale zvyku tohoto, pre jeho nákladnosť len ťažko dodržať.
● Snúbenec chová sa veľmi zdržanlivo voči svojej neveste, sladké prejavy lásky za prítomnosti iných sú nemiestne a nevkusné. Obmedzuje sa nanajvíš podaním ruky.
● Vedľa kytíc, menšie darčeky sú prípustné, zatiaľ čo dary veľké a nádherné svedčia o zlom vkuse snúbencovom. Kvetiny, bonbóny, kniha a pod. stačia.
● Rodičia slečny, teraz už snúbenky, čo najskôr vykonajú návštevu rodičom snúbencovým a pozvú ich na slávnostnú hostinu.
● Mladý muž, nemajúci rodičov, či starší, už usadlý, môže požiadať o ruku svojej vyvolenej sám. Najlepšie, ak vyloží najprv otcovi listom svoju situáciu a vyžiada si od neho dovolenie návštevy.
13. července 2009 v 13:42 | K
Snažila som sa nájsť čo najviac o etikete 18. a 19. storočia, stalo sa však, že jediné, čo som našla v spracovateľnej forme sú hlavne zvyky pri stolovaní a niekoľko iných mravnostných predpisov, ktoré sa týkajú hlavne tanca.
Edit 19:51: našla som malý skvost,
Comtessu Klaru, od ktorej sa chystám trocha čerpať - roširujem teda tento článok na niekoľko častí a tým pádom malý špeciál. Samozrejme so zdrojom a preložím do slovenčiny, aby som nebola len nevďačná porušovateľka práv :-) Vitaj medzi závisími Klara, želám veľa úspešného editovania a hlavne kopu zvedavých návštevníkov.
Pár pravidiel správania sa v spoločnosti:
1.) Gentlemani (aj tí ženatí) by mali aspoň zbežne blúdiť po miestnosti očami
a vyhliadať dámy, ktoré by mali záujem o tanec. Je ich úlohou starať sa o to, aby žiadna z dám nebola opustená a necítila sa navyše.
2.) Dámy by nemali žiadať pánov o tanec, alebo tancovať s niekým, koho nepoznajú, nebol im predstavený.
3.) Ak pán požiada dámu o tanec, mala by ho akceptovať, ak nepríde k jednej
z dvoch situácií a to za A) že už sľúbila tanec inému, v tom prípade sa ospravedlní a vysvetlí pánovi ako to je, alebo za B) že dáma vynecháva tento tanec. V prípade, že dáma odmietla jedného pána, ale akceptovala druhého na rovnaký tanec, sa považovalo za nezdvorilé. A to platilo nie len pre prvého gentlemana, ale aj ak išlo o odmietnutie hostiteľa bálu.
4.) Možno tomu nebudete veriť, ale bolo považované za neslušné, ak jeden pár spolu tancoval viac ako dva alebo tri tance za večer. Prečo? Pretože bály
a tancovačky boli spoločenskými udalosťami, kde sa mala účasť premiešavať
a hostia sa tak mali spoznávať medzi sebou.
5.) V 18. a 19. storočí tancovali dámy s pánmi a páni s dámami. Výnimkou
sa stávalo, že dámy tancovali s dámami, ak bola nízka účasť mužov. (V dobe americkej revolúcie alebo iných bojov si z nudy vojaci usporadúvali vlastné zábavy, kde sa dokázali zaobísť aj bez dám. Nešlo však o oficiálne bály, preto boli tieto tancovačky akceptované :-D)
Zvyšné tradície si môžete prečítať na stránke
Etiquette and Expectations, z ktorej som osobne tieto vety prekladala. Za pomoc pri hľadaní ďakujem Googlu.
Európske mravy pri stolovaní
Etiketa stolovania sa týka hlavne doby pri jedení, môže však rovnako zahrňovať aj správne použitie príboru. Rôzne kultúry majú samozrejme zvyky rôzne, ktoré sa postupom času vyvinuli hlavne z praktičnosti. Napríklad je obecne známe, že je neslušné klásť lakte na stôl, pretože hrozí riziko prevrhávania tanierov a šálok. Každá rodina alebo skupina si však upravuje tieto pravidlá podľa toho, či im vyhovuje ich striktnosť.
Francúzska / Švajčiarska stolná etiketa
- Nikdy nezabudnite povedať prosím a ďakujem
- Pokiaľ ste si nakladali vlastnú porciu, je slušné najprv ju dojesť a až potom si znova nakladať.
- Do vína si nedávajte ľad. Predovšetkým v reštauráciách sa víno podáva pri teplote, ktorá mu najviac vyhovuje.
- Po dokončení jedenia položte svoj príbor paralelne vedľa seba, aby sluha alebo čašník vedeli, že môžu tanier odniesť.
- Ak ešte stále jete, ale konverzujete, alebo ste si niekam odskočili, položte svoj príbor na 4:00 a 8:00 hodinu, aby sluha alebo čašník vedeli, že budete pokračovať v jedení.
- Ak chcete viac vína, jednoducho dopite svoj pohár. Ak si však už neprajete, aby vám bolo dolievané, nechajte trocha vína v pohári.
- Nesoľte si a nekoreňte jedlo ak jete v cudzom dome. Hostiteľ by si to mohol vysvetliť ako skutočnosť, že pri varení jedlo poriadne neodhadol a v tom prípade aj za istú urážku.
Anglická stolná etiketa
- Nôž by ste mali držať pevne v dlani a hroty vidličky by mali smerovať nadol.
- Ak jete dezert, vidlička (ak ju máte) by mala byť držaná v ľavej a lyžica v pravej ruke.
- Pri konzumácii polievky by ste sa lyžicou nemali dotýkať taniera a polievku naberať smerom od seba. Pri jedení nevkladajte lyžicu do úst, usrkujte polievku z jej okraja.
- Pri jedení nikdy nepoužívajte svoje prsty k postrkovaniu jedla do príboru. Pre niektoré jedlá, ako je napríklad špargľa alebo gulls´eggs (nenašla som preklad vajec na tento spôsob :P) sú však ruky povinnou pomôckou :-)
- Ak máte po ruke viac druhov príborov, berte si ich z vonkajšej strany, každý pre jeden nový chod.
- Svoj obrúsok nikdy nepužívajte na vyfúkanie nosa. Položte si ho k ruke a používajte ho výhradne na utieranie úst, alebo ním utrite prípadný neporiadok.
- Pri žutí potravy majte ústa zavreté, hovorte len ak ste už prehltli.
Zdroj, z ktorého som etiketu stolovania prekladala je stará dobrá teta Wiki :-) Za pomoc pri preklade chcem ešte poďakovať svojej slabej angličtine a Google prekladaču, ktorý nepozná gramatiku.
10. července 2009 v 13:50 | K sa chce vrátiť
Včera sme sa zo Štiavnice vrátili, preto zaujímavosti spojím s reportom a malými odporúčaniami, kam ísť a čo si pozrieť :-) Tentokrát bez obrázkov, nič pekné som totiž nenašla. K odkazu na kalváriu - je to odkaz na fotogalériu, tak si to pozrite.
Oblasť
Banskej Štiavnice bola osídlená už v 3.-2. storočí pred naším letopočtom Keltmi. Od roku 1156 je mesto známe ako Zem baníkov a v roku 1238 získala mestské privilégiá. Štiavnicu dokonca dvesto rokov na to postihlo zemetrasenie, kvôli ktorému muselo byť skoro celé mesto vystavané od základov. Štiavnica je aj v súčastnosti miestom, kde ľahko nájdete zaujímavé zákutia a od roku 1993 je mesto aj jeho región zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Teraz trocha o inom. V roku 1751 bola na lukratívnom kopci dokončená baroková
Kalvária, ktorá je jednou z dominantných pamiatok mesta. Vidíte ju hneď po príjazde a bola schválne postavená tak, aby ju bolo vidno odkiaľkoľvek z mesta a aby z nej bolo vidno mesto celé. Základný kameň tejto pamiatky zasadil v roku 1744 jezuitský páter František Perger. Do roku 1951 udržiaval pamiatku aj jej areál Kalvársky fond, no za čias komunizmu sa údržba začala zanedbávať a to spôsobilo, že je dnes aj napriek svojej cennosti veľmi zničená. Momentálne sa Kalvária reštauruje, oprava je plánovaná ro roku 2012. Prístupná napriek tomu je a musím povedať, že sa skutočne oplatí vyšliapať si ten mierny kopec. Niektoré kalvárie vyčerpávajú, no kopec ku kostolu tu nie je vôbec prudký a vyšlapú ho aj deti a starší. Na Kalváriu sa vstupuje zľava ku kaplnkám krížovej cesty. Vzácne drevené reliéfy sú v súčasnosti reštaurované, no v niektorých ich nájdete a v zbytku kaplniek sú detailné zväčšené fotky s popisom. Kaplnky si môžete dokonca adpotovať a prispieť tak na ich rekonštrukciu. Dolu kopcom sa vraciate zprava popri kaplnkách, ktoré sú na kalvárii trocha netradičné - od Ježišovej obriezky až po jeho posledné stretnutie s matkou. Hlavný kostol na kopci je uzavrtený, no fresky na strope sú pekne viditeľné i spoza mreží. Naviac krásna príroda v okolí je tiež vhodná pre rekreáciu či oddych hlavne teraz v lete a na jar.
Ďaľšou zaujímavosťou, ktorej som sa účastnila je Slovenské banské múzeum v prírode, ktoré nájdete otvorené od 10:00 asi kilometer od mesta. Múzeum je jedinečným múzeom svojho druhu na Slovensku a v rámci prehliadky môžete navštíviť: povrchovú expozíciu so vzácnymi exponátmi z najdôležitejších baníckych oblastí Slovenska, náučnú geologickú expozíciu Geoparku, expozíciu lomového dobývania a dobývky v žile Tereza. Najobľúbenejšou časťou múzea je však podzemná expozícia, ktorá ponúka nezabudnuteľný zážitok pri návšteve bane, ktorej najstaršie časti sú datované do 17.storočia. Pred fáraním od nej dostávajú návštevníci prilbu, plášť a lampu. Pre mňa ako pre ľahkého klaustrofobika to bola hodina a pol utrpenia v stiesnených priestoroch 20 metrov (či 200? Nedávala som pozor XD) pod zemou. Pre tých, ktorý však majú radi dobrodružstvá v tme a vlhku a smradľavom plášti :D, pre tých je to skutočne nezabudnuteľný zážitok. Dozviete sa o fáraní v 17.storočí, teplotách v baniach, o pracujúcich koňoch, deťoch a ženách a uvidíte aj staré banské vlaky a prenosný záchod.
Banská Štiavnica tiež skýta návštevu Starého zámku, Nového zámku, Klopačky, Kostola Sv. Kataríny, nájdete aj vzácny židovský cintorín, sochu Jána Nepomuckého, Dedičnú štôlňu a pre tých, čo radšej obchádzajú galérie je tu Galéria Jozefa Kollára. Pre jedincov, čo sa viac túlajú po meste ako takom sme našli jedinečnú kaviareň
Divná pani (upozorňujem, že fotky na ich webe nie sú fotky celého interiéru, majú tam ešte dve iné miestnosti, ktoré odfotené nie sú). Miesto hlavne pre skutočne duševne vyspelých ľudí, plné dobrej nálady a neskutočnej atmosféry. Ja osobne som pri prvej návšteve zabudla na pár sekúnd dýchať, pretože to je miesto, kam sa skutočne radi vrátite. Má aj malú terasu v tieni starých domov, krásne vintage zariadenie a luxusný výber čajov a káv. Nájdete aj kútik pre najmenších. Čo sa lacného ubytovania týka, odporúčam penzión
Starý hostinec v nedaľekej dedinke Svätý Anton. Zariadený je v starom dedinskom štýle, s tematickými izbami zariadenými podľa jednotlivých krajov na Slovensku. Za turistickú izbu zaplatíte na jednu noc okolo 350 korún. Musím ešte poznamenať, že skvele varia, rozhodne si tam nenechajte ujsť tradičnú slovenskú kuchyňu (čo bolo nezabudnuteľné pre mňa sú ich šúlance s makom...). Penzión sa nachádza 400m od Kaštieľa vo Sv. Antone, v ktorom nájdete poľovnícke múzeum a park v ktorom sa skvele zrelaxujete.
Toľko o tom. Nechcela som veľmi o histórii, chcem aby ste si ju objavili sami. Mojím cieľom bolo, trocha vás zlákať, pretože Štiavnica je jedno z najkrajších slovenských miest a rozhodne stojí za to sa tam aspoň raz za život ísť pozrieť na jeden - dva dni.
16. května 2009 v 11:59 | "K" má nové vedmosti
A priori alebo tiež apriórne myslenie je myslenie bez predošlých skúseností. Tým pádom je to myslenie a poznanie empírické a čisté, ako ho nazval Immanuel Kant, autor tejto teórie. Vraví, že myslenie a poznanie je možné rozdeliť na už spomínané apriórne a aposteriórne, teda poznanie stavajúce na istej skúsenosti. Pre čisté apriórne myslenie je vraj charakteristické, že je nevyhnutné resp. nutné, pretože čosi robíme inštinktívne, zatiaľ čo skúsenosť nie je nevyhnutná, vyberáme si, či chceme vedieť.
S touto teóriu je to vlastne taký obkec. Nie, nemyslím teóriu. Myslím obkec - cesta k samotnému teoretikovi Immanuelovi Kantovi. Hľadala som na internete v slovníkoch slovenských, cudzích slov, synonymických... A stále neprichádzalo nič zaujímavé. A ako spojka. Archeológia. Siahodlhá úvaha k spojeniu A lebo. Chcela som niečo uchvátivé, málo poznané a osvecujúce. A tak som narazila na slovné spojenie A priori, ktoré sa dá vyložiť tiež ako bezdôvodne. Všemohúca teta Wiki nakoniec umožnila výskum v oblasti života Immanuela Kanta. Geniálny suchár. A ja raz budem taká.
Immanuel Kant sa narodil 22. apríla 1724 v meste Königsberg vo východnom Prusku. Vďaka matke bol Kant vychovávaný v duchu pietizmu, čo bolo náboženské hnutie zakladajúce si na citovom dôraze vo viere. Vďaka silnej náboženskej výchove a vzťahu k pietizmu sa dal na štúdium teológie. To ale neskôr ukončil a vybral sa presne opačným smerom - začal študovať filozofiu a prírodné vedy. V roku 1740 tak nastupuje na univerzitu v Königsbergu, kde sa chlapca ujíma profesor Martin Knutzen. Ten mu láskavo sprostredkoval svoju knižnicu a otvoril mu tak cestu k štúdiu matematiky a fyziky. Očarený Newtonovými teóriami sa nakoniec vyberá cestou myslenia európskeho osvietenstva.
Deväť rokov bol potom súkromným učiteľom, neskôr nastúpil na univerzitu, ke v roku 1755 získal aj docentúru a v roku 1770 profesúru metafyziky a logiky. Prednášal viac ako štyridsať rokov nielen logiku a metafyziku, ale aj prirodzenú teológiu, morálku, prirodzené právo, matematickú fyziku, zemepis a antropológiu. Z listov Johanna Herdera vyplýva, že Kant bol svedomitým učiteľom s vynikajúcim rečníckym nadaním; jeho reč prekypovala bohatými myšlienkami a bola sprevádzaná žartom a rozmarom, ktorý činil z jeho poučných prednášok skvelú zábavu. Obzvlášť pozoruhodnými sa stali jeho prednášky o vzdialených krajinách a národoch, hoci sám Kant nikdy neopustil Východné Prusko. Jeho život ako taký bol vraj neskutočne stereotypný a preto zomrel v dosť pokročilom veku a obstojnom zdraví. Vstával vždy o piatej ráno a púšťal sa rovno do práce, od siedmej do deviatej prednášal, potom sa venoval vlastnému štúdiu. O jednej začal obed, počas ktorého oddychoval a prijímal návštevy. Nakoniec prechádzka o štvrtej, znova štúdium a spávať chodil denne o desiatej. Naviac dobrá životospráva vybudovaná jeho dlhoročnou koncentráciou odpovedali presne jeho osobným zásadám. Kant zomrel 12. februára 1804. Na jeho náhrobku je vyrytý jeho známy výrok: "Dve veci napĺňajú myseľ vždy novou a rastúcou úctou, čím častejšie a stálejšie sa nimi premýšľanie zaoberá: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne."
Immanuel Kant je okrem teórie apriórneho myslenia aj autorom niekoľkých iných diel, ktoré sú výrazným vstupom do filozofie, metafyziky a estetiky. Vypracoval napríklad teóriu o počiatočnej hmlovine, kde sa rôzne čiastočky priťahujú a odpudzujú silami o rôznej veľkosti. Keď sa tieto čiastočky postupne začali zoskupovať vznikli tak slnká a planéty, dokonca galaxie s rôznymi príťažlivými a odpudivými silami, ktoré mali za následok ich krúženie a obežné dráhy. Zaoberal sa ale aj otázkou, ako vznikla táto počiatočná hmlovina. Vyvsetľoval si ju prvotnou chaotickou hmlovinou, no tu sa skutočne vedecké bádanie končí. Nakoniec ostal u možnosti Stvoriteľa, ktorý vytvoril chaotickú hmlovinu, ktorej následkom vznikla hmlovina usporiadaná a nakoniec aj samotný vesmír. Tvrdí však, že sila, ktorá umožnila svet ho nakoniec opäť privedie do chaosu. Čo myslíte?
Pôvodná príťažlivá myšlienka apriórneho, bezdôvodného myslenia ma priviedla až k jednému z medzníkov fyziky a estetiky. Síce rada zastávam názor racionálneho poznávania na základe skúseností, je mi jasné, nakoľko je empírické poznanie nevyhnutné. Keď z ničoho je zrazu niečo a vy môžete byť len radi, že je vám to niečo jasné :D Zamotávam sa do vlastných slov. No rada by som povedala, že si budem musieť doplniť o vedomosti a knižnicu o Kantove Všeobecné dejiny prírody a teóriu nebies a Kritiku rozumu. Ak bude čas, financie a predovšetkým novodbá dotlač. Hurá výskumu prírodných vied.
Pomocný zdroj: wikipedia.sk
21. února 2009 v 10:59 | "K"
Ráno som vzala do ruky foťák, že sa konečne pridám do skupiny šikovných ľudí, ktorý mali toľko energie sprostredkovať svetu svoje osobné knižnice. Takže som to všetko pekne pofotila, ale asi tri som musela zmazať, pretože boli nekvalitné. Tam sa ale jednalo prevažne o malé kôpky, ktoré mám pri monitore a štyri časti Plochozeme, ktoré bohžiaľ ostali odcudzené od poličky so sériami, pretože som ich nevedela nikam napchať. Chuďatka teraz spočívajú v komode spolu s troma mangami, ktoré vlastním :D Dobre! Takže začneme...
Obrázky nájdete pod perexom označené rovnakými číslicami ako odseky, ktoré sa daných fotiek týkajú. Za pochopenie tohoto rozmiestnenia vám ďakujem :D
(1) Tak tento gigant nie je až taký gigant. Knižnica má síce dva metre do výšky, ale mne nestačí a zaplnila som ju v priebehu asi dvoch rokov. Na najvyššej latke trónia Traja pátrači. Nie sú síce kompletný, ale touto cestou musím poďakovať strýkovi, ktorý sa svojich miláčikov vzdal v môj prospech. Ďalej tam máme Babylon od Margity Figuli, ktorý pribudol pred niekoľkými mesiacmi od babky, skvost Stručné dejiny nadávok a sprostých slov, Zamarovského knihy: Za siedmimi divmi sveta, Objavenie Tróje a môjho obľúbenca Bohovia a hrdinovia antických bájí. Dva poklady od Joshu Sauera, ku ktorým som prišla vo Viedni na výstavách - NichtWeihnachten a NichtLustig. Nalseduje moja obľúbená polička tejto časti - Hellboy: Spoutaná rakev a Melouchy (patrí sem aj Stratená armáda, ale tá je na intráku momentálne), Marji Satrapiová a prvá časť Persepolisu, komixový Hobbit, Hobbit originál a ešte nejaké bokovky k Pánovi Prsteňov, fotografické katalógy Paríža aaaa román môjho detstva Usmievať sa zakázané. Určite pripravím recenziu, pretože táto knižka je fakt roztomilá. No a potom polica s mega knihami ako sú Symbolizmus, Kniha tajomných miest z tohtoročných Vianoc, Stratené civilizácie a Bohumír Mráz z ktorého sa učíme na dejinách. Nesmú chýbať ani Slovenské rozprávky I. a II., Biblia od Gustava Dorého ako u správneho grafika a ilustrovaný Da Vinciho kód, ktorý bol na babku príliš ťažký, tak som ho vymenila za svoj obyčajný - a veľmi to neskôr oľutovala. A ešte moja drahá Sfinga 5, z ktorej čerpám tajomstvá minulého sveta.
(2) Prejdeme ale k polici, ktorá pribudla, keď mi knižnica nebola dosť. Tu kraľujú všetky knižné série, väčšina ale nekompletná. Navrchu je to trilógia New Yorku od Erica Browna, fakt fenomenálne sci-fi z budúcnosti a pár knižiek, ktoré sa ešte do tej škáry zmestili - autobiografia Edith Piaf a 180 ročný Latinsko - Český slovník. Potom je tuuu... Rada nešťastných príhod, ale tá je nedoplnená najviac, pretože neboli peniaze a čas čo spôsobilo, že som po čase presedlala na niečo iné. Hneď vedľa toho Narnia bez posledných dvoch dielov. Napríklad Lewisa mám strašne rada aj napriek jeho tendencii písať túto ságu pre malé deti, takže je to trocha naivnejší (a extrémne symbolický) text. Je tam Dracula, ktorého som prečítala snáď tisíckrát... a Dan Brown bez Da Vinciho kódu, ktorý bol priveľký a bez Digitálnej pevnosti od ktorej ma odradili. Začínajúca zbierka Jane Austenovej, v lete sa chystám na Emmu a Rozum a Cit, snáď mi to víde. Potom Shakespeare - Sen Noci svätojánskej a Hamlet (Sonety ležkajú na nočnom stolíku). Polička za milión - Harry Potter bez poslednej časti, Eragon a Eldest (dúfam, že sa k Brisingru dostanem už čoskoro, aj keď už poriadne neviem ako Eldest skončil xD) a dve časti Pána Prsteňov (prečo dopekla mám zvyk vynechávať prvé alebo posledné knihy?). Na poslednej poličke skončili knižky ako Stopárov sprievodca po galaxii, Sirmarillion, Svätá krv a Svätý grál, McEwan (Betónovú záhradu mám stále u spolužiačky x( vrr...) a z Lacných Kníh Ravik a jeho Poklady pod námi. Zaujme, ale možno je tam trocha veľa faktov. Chýba mi dočítať poslednú kapitolu.
(3) No a polička s knihami, ktoré som nemala kam dať - starý Traja pátrači, nejaká tá Agatha Christie ku ktorej ma v puberte priviedla maminka - a spôsobila, že lásky k Poirotovi a detektívkam sa neviem vzdať dodnes, Odviate vetrom (stále neprečítané xD ale plánujem si ho zviať toto leto do Lednice), Karel Čapek: Krakatit (Válka s Mloky STÁLE na intráku) a Frankenstein. Zbytok sú DVD-čka, roztriedené podľa abecedy (fuuj puntičkár a detailista) na ktoré som patrične hrdá :D... No a navrchu je masívny dvojdielny Don Quijote a Kaligrafia.
Tak ste sa snáď zabavili, spoznali ste bližšie môj svet (čo sa nestáva každému) a našli ste podobnosti s tým svojím :-) ... A mne to pripomenulo, že už by sa patrilo podnonášať domov knihy z Bratislavy... ešte aj môj úbohý Wolverine tam je (som hrdým vlastníkom dvoch zväzkov Wolverinea, ktoré vydal Netopejr v sérii Komixové legendy)! Nabudúce možno nafotím celú izbu ak budem mať dosť síl upratať. Tak toho sa dočkáte v roku 2012 pred koncom sveta ;-)....