Letters for Elliot

Nuž čo.

1. srpna 2011 v 13:27 | K
Už sa o tom šepkalo dlho a ja svojim ambíciám nestačím. Na doméne blog.cz seriózne končím, ovšem okrem Layforu a to z jedného veľmi jednoduchého dôvodu, ktorým sú ľudia.
Úprimne ľúbim všetkých svojich ôsmich čitateľov tu, no ešte viac ľúbim tých druhých. Najviac však zbožňujem možnosť dať životu trocha zmysel prostredníctvom vtipných poznámok, ktoré budú konečne internacionálne a mňa konečne urobia šťastnejšou, čo Elliot nedokázal už od decembra minulého roku. Ak ma chcete čítať, na WordPress-e sem-tam pribudne aj slovenský preklad a niekoľko svojich obľúbených článkov odtiaľto som už skopírovala.

Archív zostáva, blog nemažem. Len potrebujem v živote poriadok a jasne stanovený program. Takže dovidenia a ďakujem za vernosť a tie krásne tri roky. Trocha ma mrzí, že už další Mazel Tov nebude, ale snáď je to takto lepšie.

JEDINÝ NECESSARY LINK


vidíme sa úspešnejší, šťastnejší a vyvinutejší. Lásku a mačiatka xx K
...

never heard of him is he in a band

26. června 2011 v 19:32 | K
Tak pozrime sa teda na to

Zabudla som že som si zavesila sukňu na luster aby uschla
nakráčala som do nej
spadla som
a udrela si zadok

Potom mi Hannah povedala že žijem v sitcome čo je v podstate veci pravda ale prosím nehovorte to nikomu viem si totiž predstaviť ako by zo mňa chcel každý kúsok a hoci ma je dosť vôbec ma tá predstava neteší neberte si to osobne







Tiež som rozmýšľala nad vecami

Ako sú napríklad dobrodružstvá Čiernej Bess ktorá zrejme nebola koňom no je stále dosť dobre možné že na nej Dick Turpin jazdil

Or why is butt cheeks an actual word
I wouldn't fancy it if cheeks with cheeks would get involved with things together
...

keď je niekto príliš lenivý blogovať

25. června 2011 v 17:07 | K
žijem
ale vtipkujem sama so sebou a cítim sa nezdravo




tiež nemám toľko súdnosti napísať vám proper článok alebo zmeniť adresu svojho tumblelogu v menu alebo prepísať hudbu čo počúvam alebo vám jednoducho povedať ako si vás vážim a ako je nesprávne že na vás seriem nazvime veci ich pravými menami

ale keď moja žena mi proste stačí a tie zvyšné dve či tri milenky ozvem sa sľubujem
dúfam inak že ste počuli čo sa stalo v New Yorku všetko je farebné a v poriadku
...

ŤECH 2011

17. května 2011 v 17:26 | K
..........Nezbláznila som sa, mäkčeň je tam vedome. K tomu všetkému fest zaťahujem, amen.
..........Napísala by som skôr, po tej exkurzii som ale nejaká hrozne dezorientovaná a prokrastinujem tu už dobré dva dni bez toho, aby som čokoľvek hodnotného zo seba dostala. Nevadí. Nuž a takto teda... nebudem vás obťažovať stredovekými architektonickými prvkami - tých bolo za tých desať dní viac než by si kto mohol pôvodne predstaviť a predsalen tu je dôležitejšou náplňou niečo úplne iné, a áno, hádate správne, sú to vzťahy.

..........Niekto mi raz povedal, že vzťahy z vysokej školy sú niečím výnimočným a hoci som pociťovala trocha viac spriaznenosti ako kdekoľvek inde za všetky tie roky, nebolo to stále to ONO. To sa však zmenilo, asi zo dňa na deň, keď som konečne pochopila, že socializácia si žiada malú obetu, okrem iného čítajúcu 44 prázdnych vínových fliaš na deväť osôb počas siedmych večerov. A tie večery! Na pláži, pod hviezdami, chvíľu si nie ste istý, či je to tak správne, či sa vám to vôbec celé deje, či to tak chcete. Ale keď nemáte v hlavne nič len to šťastie a bezstarostnosť, je to v podstate jedno, čo za otázky si kladiete, aj tak skončíte s úsmevom a objatím.
..........Posledný spoločný večer sme si usporiadal sviatočnú večeru - upratali sme, prestreli, naši sošný valasi pripravili to najlepšie z polievok, predjedál a francúzskych zemiakov. Bolo nás tam, už som to spomenula, deväť a každý jeden sme sa usmievali až nás za ušami bolelo, niektorý viac, niektorí ešte. Lektorov sme šokovali, keď sme im priniesli zvyšky a dezert, my sme šokovali samých seba tým, čo všetko sme postvárali a ako dobre sme sa preto mali. Tak dobre ako ešte nikdy, tak dobre, že sme nemali problém si povedať čo k sebe cítime, že nám na sebe zrejme záleží viac ako sme mohli na začiatku hádať a že sa sformovala aliancia.

..........Okrem iného sa nikto nezgrcal, naučili sme sa ako zakúriť, napísali sme pesničku, zhudobnili ju, videli sme Ravennu, ja som videla Chiaravalle a celú tretiu sériu Merlina, vyliezli sme na San Leo na ktoré nikto nikdy nezabudneme, napapali sme sa agátových kvetov, trocha si vynadali v autobuse a Kowalski.
..........Takmer dva týždne stáli za všetky prachy sveta, za všetky predošlé zmeškané a premrhané šance, za všetku lásku. Decká vážim si vás, rešpektujem a ľúbim. Dúfam, že na to nezabudneme.

Ó chipsy, ja vás tak rád mám...
Exkurzia Taliansko, máj 2011. Pár fotiek predsa pod perexom.

FAKT ZO SEBA VIAC NEDOSTANEM. NO.

1. května 2011 v 13:05 | K
..........Áno, mala by som sa venovať škole. Nie, skutočne ma to neznepokojuje, veď mám ešte týždeň. Povedomé? Nečudujem sa. Každopádne v piatok odchádzame na desať dní do Talianska, zodrať si nohy do Ravenny a Ancony, Boh nám žehnaj a mojej cisterciánskej seminárke. Ale priznávam, venujem sa predsalen trocha viac Merlinovi, Doctorovi Who a iným veciam druhu toho, ktorý zrejme neprospeje môjmu prospechu a iným veciam čo by mali prospievať.

..........Nuž, čo je teda za nami... Kráľovská svadba, okrem iného. Plakala som. A dosť. Ale ani nie tak nad celým tým obradom kde Let Us Pray zaznievalo častejšie ako Harryho vtipy. Skôr nad celým nadšením britského národa a trocha prehnanému patriotizmu práve v tento deň - ale oni si proste svoju šľachtu vážia, aj keď poviem vám, Beatrice s Eugenie to tentokrát prehnali. Takže gratulácie. Tiež som na ten národ hrdá, pretože aj keď neustále na niečo frflú, hlboko vo vnútri voči tomu majú rešpekt. Ja mám rešpekt voči tomu pol miliónovému davu čo sa o pol tretej zozbieral pred Buckinghamom. V takých chvíľach sa neviem dočkať svojej aplikácie na Birkbeck. Davová psychóza, perfektná organizácia a výhľad do budúcnosti dokáže s človekom urobiť divy, nuž veru.
..........U nás sa zasa konečne konajú tie majstrovstvá či čo to a všetci sú zrazu Slováci jak repa a že naši zlatý chlapci. Buďme k sebe úprimný, keby sa konal svetový pohár inde, nikto by na tie štátne symboly ani len nepozrel. Smutné, ale budiž. Aspoň takto nachvíľku. A snáď sa nevyskytne ani zbytočné faux pas.

.........Ako inak, nijak. Nejako sa potácam k záveru školského roka, hľadám nové kapely, nové výstupy a seriály, držím sa tých starých. Možno sa nechám vziať na Thora a potom na zvyšok komixových spracovaní tento rok. Vlastne sa môj život zasa raz dostal do takého toho nudného obdobia kedy sa vlastne nič nedeje, až na to, že idem stráviť polovicu mája niekde za hranicami v krajine, ktorá nie je práve... er, môj typ. Tak ale Chiaravalle, povedzme si to takto. Pošlem pohľadnicu.

.........Jaj, a so sestrou sme boli 22. na koncerte vo Viedni - Wombati boli skvelí, Morning Parade ma milo prekvapili, ako to už ostatne s predkapelami v poslednej dobe býva. Najväčším úspechom pre mňa aj tak je, že nás nikto neprepadol, hoci sme za taxík dali dobrých 15 eur, zdravím milého pána čo nás viezol a náhmatkom sa rozhodol nám ukázať celú Raču. Fakt si to cením, mohla som z tej sumy dobre žiť dva týždne. Random post is random, alebo tiež: na lepší som sa nezmohla, odpusťte. Nabudúce možno zasa niečo špecializované, ak sa nebudem musieť moc drtiť a konečne sa mi podarí sústrediť na všetky tie aukcie, ktoré som si chcela u Bonhams a Sotheby's preštudovať. Teraz Merlin. Čau.
...

Charlie Brooker's Screen burn

25. dubna 2011 v 14:12 | K but not really
Dnes žiadny môj článok, ale dielo jedného z najúžasnejších mužov Británie. Pretože ma dojal a pobavil. Ale nebojte sa, žijem, len mám trocha pocit fyzickej nevoľnosti z určitých vecí, asi by som tu už nemala toľko vysedávať - ale viete, zodpovednosť za určité sociálne účty nepustí, where did my social life go. Ak chete vedieť viac, sledujte Twitter.


I used to pity Pac-Man. Not because he was relentlessly pursued by ghosts (what had he done - screwed their sisters?) but because he was a prisoner in that maze. There were exits either side, but they didn't lead anywhere. They spat him back into the haunted labyrinth. No wonder he ate so many of those suspicious looking pills. Getting off his face was his only escape.

You don't have to turn yellow and consist of pixels to experience a similar sense of deja vu. Just trot round contemporary Britain. Chain store after chain store. Ten billion supermarket doppelgangers. Identikit architecture. Same clothes. Same cars. Same sky. Same sameness. It's like walking the wrong way on a travelator: hours of plodding, and you've gone nowhere.

It's the same on TV. Not so long ago, not only were our towns and cities markedly different, the ITV regions were too. A small thrill, to switch on the box in your B&B and see unfamiliar announcers, exotic logos. Different programmes too. It was like being abroad.

As a youngster, I scanned the regional variations in the listings and felt faintly jealous if I spotted something interesting which I couldn't see on Central TV (my local). Gus Honeybun. Who or what was Gus Honeybun? He was always in the Westward listings, taunting me from afar.

I've just Googled him: he was a puppet rabbit. At last I know.

Anyway, since 2002 it's generic ITV, all over (apart from the hold-outs - STV in Scotland, UTV in Northern Ireland). Local identity hardly gets a look in.

But hmmm. Glancing at the cascade of unnecessary nationwide channels available through my Sky box - UKTV Canoe History +2, anybody? - I can't help thinking local broadcasting is due to make a comeback.

In fact, it already is. There, nestling in the EPG: local stations for Manchester, Milton Keynes, and most exciting of all, Solent TV (Sky Channel 219) - an entire network devoted to the Isle of Wight.

Solent TV is strikingly confident. Brash, even. It's just like an ITV region circa 1989. Its flagship show is a daily newscast called Solent Tonight, which looks and feels just like a "proper" news programme, except the headlines consist of minor traffic incidents and council squabbling. To a Londoner, this isn't boring, just comforting. Our news has a bodycount: it's all stab this and arson that and guns and bombs and phonecam footage of babies hurled under tube trains. It's nice to know that, somewhere, a hay bale blowing across a B-road is still big news. I watch it to relax.

The hosts are far younger than the national norm, yet work with absolute conviction (apart from one cub reporter, who the other day was conducting vox pop interviews in a baseball cap). They've clearly got a minuscule budget, but they wear it well. The studio's so small, when they interview a guest, they have to sit so close their knees are almost touching. But I'd rather watch that than the absurd virtual aircraft hangar you see on ITV news.

Aside from the news, there are other homegrown programmes like the brilliantly titled See It, Like It, Cook It, which seems to star a 15-year-old chef, and a chatshow called Hannam's Half Hour, in which a kindly bloke called John Hannam converses with leading Isle of Wight figures. Thrillingly, last week the listings promised an interview with "local character Derek Sprake", which I genuinely couldn't wait to see - but this seemed to change at the last minute. Nevertheless, the edition I DID watch was twice as cosy and reassuring as the local news - 30 minutes of jovial chat between two likable men in that familiar cramped studio.

Between shows, you can enjoy commercials for local shops, and occasional televised "noticeboards" promoting jumble sales or talks at Ventnor town hall ("Entry fee £1: coffee and sandwiches included"). It's a trip back in time to a more reassuring age - but also, it seems to me, a glimpse of a cosier future. It's truly heartening. Tune in. See for yourself.

Charlie Brooker for Guardian.co.uk, March 17th 2007
...

NIE JE TO AJ TAK JEDNO?

12. dubna 2011 v 17:53 | K
..........Well then, neviem už vôbec ako o sebe zmýšľať. Trocha som sa dnes stratila v archíve a hoci, er, takto... nepochybne som hrdá na svoju blogovú kariéru, len mi trocha začína byť ľúto, že som pred rokmi nezvolila trochu inú taktiku. Presne si pamätám, keď som sa sťahovala z brownies-cabaretu, povedala som si: dosť anime, dosť blbostí, budeš sa venovať tomu, čomu rozumieš najlepšie, a to si, logicky, ty sama. Ale neviem, nejaké epochálne zmeny sa tam zrejme aj tak neudiali. Minulý rok som si rovnako čítala niekoľko starších kratších logov pochybnej kvality a aj som si tak vravela, nie je to najhoršie, má to dokonca jedenásť komentov, asi to muselo niečím zaujať. Všetko čo tam vidím dnes je len pochabý humor, často dosť silený a scestné reakcie na udalosti, ktoré už dnes nemajú v mojom živote miesto, ani im nie je pripisovaný žiadny particular zmysel. Viem, možno je fascinujúce vidieť, ako veľmi sa človek rokmi mení, ale toľko ich tu na druhú stranu neubehlo, tak sa divím, či je to len zmenou prostredia a záujmov či vzdelaním, či čím.
..........Nuž a na druhej strane mi trocha chýba tá moja schopnosť dať dokopy odstavec, ktorý by zrejme niekomu z vonka nepovedal nič, mne samej aj po tak dlhej dobe však prerozpráva veci lepšie ako si ich možno pamätám. Trocha aj preháňam a ako som precitlivená, tak ma to takmer dohnalo k slzám... kde sa to vo mne vtedy vzalo a ako je možné, že som na tie slová prišla s takou ľahkosťou? A ako to, že dnes už mi to nejde? Znamená to nebodaj, že je táto advantage naveky preč?

..........V poslednej dobe si kladiem viac otázok ako by bolo možno zdravé, rozhodne viac ako na koľko som schopná nájsť uspokojivé odpovede, trocha ma to cockblokuje od vecí, na ktoré by som mala svoju pozornosť skutočne upriamovať a nie, nehovorím tu teraz len o štúdiu ale aj o rozšírenej socializácii svojho pomerne premárneného života, lebo priznajme si to, mám dvadsať a skúseností čo by sa nehet vošlo. Ale áno, nebudem sa na nič hrať a ono to aj kde-kade medzi riadkami veľmi dobre vidno - stále sa ponosujem na nezmysly a presviedčam samú seba, že sa mám dobre. Najhoršie je, že nedokážem veriť tomu, že by som sa mohla mať lepšie, zatiaľ rozhodne nie, pretože si to nezaslúžim. No áno, no. Nevážim si. Ale mala by som si.

..........Okrem takých tých bežných habitov, akože si vymýšľam v sprche vtipy a ráno si potrpím na rituál ktorý zahŕňa veľmi veľa pobiehania, pesničku o poprave žien Henricha VIII. a dvojité uzamknutie bytu, mám ja totiž jeden strašne strašný problém - nenávidím, keď sa ľudia sťažujú na veci, ktoré si dobre uvedomujú a predsa nerobia nič preto, aby ich napravili, viem to, lebo som taká tiež. Kurva lenivá. Nesnažím sa. Je to zle, hrozne zle, celé postavené na hlavu, lenže! my ľudia, my akosi toto, er, vzrušenie v živote potrebujeme, keď A) síce vieme prečo sa vyvíjame tamtým smerom ale B) netušíme ako to celé skončí, hoci môžeme bezpečne a jednoducho zobrať riadenie do vlastných rúk. Väčšina z nás ale že Jesus take the wheel, čo nie je úplne v poriadku. Ja, napríklad, sa to bojím skúsiť, pretože neviem aké presne následky by to mohlo mať, keby som nechala svoju osobnosť so sklonmi k pýche, úprimnosti, agresii a perfekcionalizmu rozvinúť naplno. Zrejme by som si pohnevala dosť signifikantné množstvo ľudí vo svojom živote. To radšej ostanem v tomto trápnom stejdži sebaľútosti, sociálnej divnosti a neschopnosťou sa plne adaptovať do neuveriteľne rozpolteného sveta, ktorý asi ani sám nevie čo od nás vlastne chce. Kto chce čo od koho a prečo, hlavne ako a kedy. Nuž čo.
Fuj, fakt som dala do vyvíjame tvrdé ý. A prečo mi nikto nekomentuje články, dofrasa?
...

BILIBAND.

7. dubna 2011 v 13:44 | K
..........Po tom, čo nejaký moron zasa raz skladal origami (nie Microsoft, nie orgiami) z obrázkov na stenách výťahu, nahradili tie doničené výhľady s Tatrami novými, so zvieratkami. A výťah z konca osemdesiatych rokov fakt nie je priestor, kde sa chcete kvôli ľadovým medvieďatám hriadeľovite otáčať a robiť Awwwh aaaawh.
..........Neviem, možno ste si už všimli, že sa v poslednej dobe snažím sentimentálne články trocha eliminovať a nahrádzať ich informačnejšími, možno trocha obsiahlejšími a čo možno najčastejšie takými, ktoré by dali niečo aj vám - s tým je ale často problém, keďže sa blogová komunita zameriava viac na to kto kde kedy bol, či na to, čo ide aktuálne v telke a nie na to, čo sa deje na politickej scéne v zahraničí, či dokonca v hlave neuzemneného pubertiaka, ktorý v podstate pubertiakom byť prestáva presne o deň a pol a niekoľko hodín, ktoré sú príliš náročnou matematikou. Ale deje sa to. Nakoniec asi ani nie tak pre srandu králikom.

..........Posteľ mám doslova pokrytú starými číslami SME a The International Independent. Lúštila som sudoku. To je punchline, ktorý ste asi nečakali. Popritom ale trocha sledujem aj čo sa deje tam vonku, abroad, na ostrovoch. Lebo aktuálne tam majú trocha bordel s tým ich zdravotníctvom - tak ako sme mali, či ešte máme či ako to vôbec je, bordel so zdravotníctvom my - Cameron sa totiž snaží poodstrihávať čo najviac všetkými smermi aby znížil deficit a zároveň krajinu nedokatoval až prespríliš. Lenže potom si povedali, že chcú NHS trocha zreorganizovať, aby boli schopný poskytovať lepšie služby pacientom a zrejme sa teda bude vyhlasovať súťaž na zdravotné organizácie, ktoré by toho boli schopné - nakoniec teda A) síce neodrežú peniaze z NHS ale B) odlejú z daní a peňazí súkromných kliník, čím ohrozia pacientov, pretože súčasné služby by sa mohli dočasne zhoršiť. A to si teda niektoré oddiely zdravotníctva, ako sú e.g. pôrodnícke oddelenia, dovoliť rozhodne nemôžu (neskutočne vysoká úmrtnosť matiek a detí pri pôrode v posledných rokoch kvôli nízkemu počtu pôrodných zdravotných sestier či čo to).
..........Nuž a Ed Miliband, nový šéf labouristov, tiež nevie čo presne robiť aby ho národ nemal za totálneho ťulpasa. Strašne veľa ľudí, rozumej britských komikov, novinárov a kritikov, ktorý sú za svoj cynizmus platený, si z neho strieľa pre jeho neskutočnú...er, nie, nepoviem prispatosť, on je len hrozne latentný, ten človek. Vo význame tom, že je to ten najdivnejší zakuklenec v parlamente. Aktuálne o ňom jedna z prispievateľok Independentu povedala že "every time I decide that Miliband really is too hapless ever become Prime Minister, he surprises me by making a genuinely good speech or taking a brave decision. Then, just as I have been persuaded again that he is better than people think, he does something stupid." (1) Lebo nikto nie je veľmi rád, keď nevie, čo za osobu je to tá, ktorej má veriť, že rozhodne v dôležitých veciach za obyčajných ľudí. Sám Miliband sa zatiaľ nijako necharakterizoval, nikto nevie, čo ho motivuje, čo chce dosiahnuť v osobnej sfére, aký je. Čo je v podstate škoda, lebo údajne je politikom veľmi schopným. My vieme ako na tom sme: dick, dick, dick, I would, dick, the awkward one, the smart one, Krajcer.
..........O tom ich opätovnom zvyšovaní poplatkov za štúdium radšej ani hovoriť nebudem, už teraz mi nie je celkom jasné, kde, dofrasa, mám vziať štyritisíc libier na svoj postgraduál. A dúfam, že to číslo už nepôjde vyššie, ďakujem.

..........Akosi sa u mňa vyvinula táto zvláštna zvedavosť - možno by som mala ja "odcutovať" nie poplatky za čokoládu, ale všetky britské kritické zábavné programy o politike a aktuálnom dianí. Potom sa prostredníctvom tých dostávam k novinám, aby som mala aspoň malý pocit istoty, že ten svet skutočne existuje a že sa to všetko deje, Biliband, Boris na bicykli, Clegg že nosí Cameronovi desiatu. Možno je to tak schválne, aby som bola POTOM pripravená a možno je to len nejaká divná clona, čo ma má odpútať od iných vecí ako sú brigáda a holenie nôh. A viete, čo ma štve najviac? Nikde v slovenských médiách ani len slovo o oslavách Svetového pohára v Indii. A že ich vidno od nás z kopca, v Rači. A a a a- jéj, zasa mi funguje scrobbler!

(1) SIEGHART, Mary Ann: From the sublime to the ridiculous. In: The International Independent, Viewspaper, Monday 4 April 2011, Number 7637, p. 33
...

THIS HAT DOES NOT SUIT ME AT ALL.

26. března 2011 v 10:36 | K
..........Nuž, mala by som vlastne dokončiť seminárku, ktorá údajne dopadla "na tak komplexnú tému dobre". Zažartovali sme o latrínach, nevedomky som sa dopustila emancipačnej narážky a zlyhala som v detailoch o ktorých som si myslela, že budú oslňujúce. Mám aspoň ten zaslúžený svätý pokoj, len čo opravím dve pätnásťstranové práce, napíšem dvojstranovú rozpravu o Rembrandtových autoportrétoch a len čo vám... niečo ukážem.
..........Kusá nás správne odkázala na Aluze. Dickieho "vec" o udieľaní statusu umeniu a o jeho kategorizácii ma zaujala, preto som včera večer okrem Electronic Journals štrachala aj tu a našla som ďalšiu, er... vec.

.........."Naprostá většina mých činů a vášní je již dávnou minulostí; má přesvědčení, ač nepřímo zřejmá, se časem vytratila nebo změnila; mé hodnoty sa posunuly; mé neurózy narůstaly a ubývaly téměř podle fází měsíce. A i kdybych je mohl zachytit hypotetickým vnitřním zrakem, pomocí nějaké širokoúhlé introspekce, která zhromáždí všechny tyto jednotlivosti v jednom širokém záběru, musel bych jěšte předtím, než bych mohl prohlásit, že vím, jaký jsem, porozumět této ohromující mozaice kousků a částí informací. [...] Jak narativní identity, tak umění jsou obvykle vytvářeny se vzornou péčí, často prozíravě a citlivě, a navíc způsobem, který musí pozměnit a spoluutvářet to, jací jsme. Při vytváření identity a umění totiž objevujeme řadu lidských hodnot, a to způsobem, který prověřuje, znepokojuje a rozšiřuje naše morální a estetické porozumění."

- David Novitz: Art, Narrative, and Human Nature. In: The Boundaries of Art. Philadelphia 1991, s. 85-104. Preložili Pavel Zahrádka a Marcela Janatová pre
revue Aluze 3/2009, s. 27-37.

..........Táto štúdia pojednávala o tom, nakoľko je možné prisúdiť ľuďom status umenia, prostredníctvom toho akým spôsobom tvoria svoje osobnosti rovnako ako umelec tvorí artefakt. Kam je až možné hranice pojmu umenie posunúť. Zaujalo ma v prvom rade to, ako každý z nás formuje svoj charakter za pomoci naratívov, ktorými sa svojmu okoliu môže predstaviť ako viac-menej ktokoľvek, kým by chcel byť.
..........Výnimočný bol tiež príklad o chybe istého filozofa, ktorý na jednej z prednášok zle formuloval otázku, trieda sa zasmiala, trápny moment, nakoniec na to všetci zabudli, len jeho to aj po rokoch trápi napriek tomu, že je významnou osobnosťou na poli svojej špecializácie. Dovolím si tvrdiť, že asi nie som sama, kto si povšimol, že "to sa predsa stáva". Spája sa to potom s tým, aké máte o sebe predstavy a či sa podobný "trapas" s touto predstavou zlučuje. Ja si podobných uprdnutí pamätám mnoho a neustále si ich premietam, rada by som aj čosi zmenila. Ja sa vidím ako pomerne vzdelaný človek, ktorý rád premýšľa a tiež by som chcela byť trocha vznešenejšou osobnosťou, možno trocha menej pubertálnou a v prvom rade schopnou pohotove a inteligentne reagovať. Preto do mojej predstavy rozhodne nezapadajú momenty, kedy som so žiadnym "comebackom" neprišla, prípadne bol hlúpy, dvojzmyselný, či odkazoval na niečo, na čo priamo poukázať nechcel, no stalo sa.

..........No a potom... ak sa dozviem o naratívoch a premýšľam o sebe ako o človeku, ktorý jasne zapadá do tohto modulu a tiež vidím niekoľko skvelých príkladov vo svojom okolí, priam krištáľových a úžasných, videli by sa tak aj iný, ktorý by chápali základnú schému vytvárania osobnosti? Zmenili by na svojom chovaní niečo? Bolo by to pre nich irelevantné, či by ich to vôbec nezaujalo?
..........A v takýchto chvíľach ďakujem Bohu a všetkým svätým za to, že som stála v správnom rade, keď sa rozdával rozum. Pretože je predovšetkým dôležité, aby sme si sami uvedomili akými sme a zmenili to k obrazu čo najúprimnejšiemu a najepšiemu, hoci podvedome sa zrejme stále budeme riadiť tým, čo je smerodajné pre správne fungovanie v kolektíve, ktorý má predsa len nejaké očakávania. Ach, spoločnosť.
...

SHAZAM, JE TO TU ZAS.

20. března 2011 v 17:44 | K
..........Isn't this ironic, how they split the slots? Humph and David have a half more people there than we do, Ben is gonna hurt me pretty badly. But certainly that's what these people do, they make you to choose between the one you know what you can expect from and the pretty one.
..........Okay! To the start and just for the record for those who asked me about this earlier - Thom decided for a field trip to Wales along with Greg and Marek and as none of them has any sense for orientation I won't be surprised at all if we won't hear about them again till the end of the time. But yes, he should be here for the Faversham show.
..........Now... I think there's lots of you who actually might not have heard about me, so let me introduce myself ... I'm Kathy, I'm young, adorable, I fucking love to swear and as you can probably hear I'm not British. I don't come from any other proper European country either. I'm from the middle, where all the other ones put their rubbish. I won't complain, you know - sometimes it's better than be held for a... hitler-stalin-cheese-eating-wanker. But sometimes it can quite lower you national self-esteem. Recently I applied as an research assistant on a prestige University and the head of the department genuinely told me: 'Er, your CV is rather impressive, your transcripts are fabulous... er, excuse me, but where are you from again? Because it's sounds like a fucking Narnia to me!' At this point I learnt to link my nationality with commonly known things like... that our prime minister is a woman, secretly sexually abused by the whole council including Angela Merkel... and that, according to certain movie, we are sad, depressing people who like to cut Americans just to get better.
..........But don't get me wrong, I don't have you guys for idiots, I love Britain. You can achieve anything you ever dreamed of here, you just need to show at least a little effort. You think you couldn't be better and... then... the invitation for the University meeting comes, you know. As an tremendous reminder from hell. But! It is you sacred responsibility to stand it as good as you can. And so it goes: 'Yes, I've been living for past three years in London, I've got a lovely boyfriend, a great job, nice flat and I'm on telly at least once a week.' Your girlfriend on the other hand she has a... hacienda outside Paris, a child, awaiting another one, a husband so rich she doesn't need to work. Ever. And she recently bought a Monet, bigger than every double bed you could ever afford. You're petrified of another meeting and you may not notice that the older you get life is more senseless as well. And if, there is no way you could imagine that tit suffer just as you do. That's why, when you meet her again, even if she would talk about her third husband's broken leg, second mortgage and a cancer the whole night, all you are capable think about is 'Third husband? Yes, well, she still looks fresh and sexy', 'She has more money than I do' and 'Why is her tumor bigger than mine?' And at THIS point you realize you're 25 and that you ought to find a proper hobby.
...
- Edinburgh fest, fuckig future
...

 
 

Reklama


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...