Media

BEST OF FLIPPIN TWENTY TEN.

30. prosince 2010 v 11:00 | K
Je zvykom niektorých z nás robiť si v závere roka rebríčky toho najlepšieho. Či sa aspoň vracať k tomu, čo stálo najviac za to. A že bol rok 2010 skutočne prelomovým a dobrosrdečným, si pripomeniem dnes aj ja, len nie tak znechutene ako rok minulý. S úsmevom a pocitom, že som o nič neprišla.

Životných skúseností a zážitkov sa týkajúc, máme tu hneď niekoľko kandidátov. Na prvom mieste by sme mohli menovať hlavne úspešnú maturitu, zrazený hrebienok po TSP. Potom som opäť zabodovala, bola som prijatá na Univerzitu Komenského. Koncom júna som odletela do Británie, aby som sa beznádejne zamilovala, stala sa odvážnejšou a cieľavedomejšou. Pár týždňov na to som bola v Budapešti, pozrieť sa na bláznov z Kasabian (a nechať si zahrať Vlad The Impaler) a Muse - týmto som dokonca otvorila novú éru hudobných zážitkov - tú suchú predchádzajúcu som rituálne spálila a expresne odoslala do Laponska. Záverom bolo trocha neistoty, dokonalý Comics Salón, ťažkopádny nástup, snaha udržať si balans, zatiaľ úspešné skúšky a splnené decembrové sny - pražský gig MGMT a Smith Westerns. Pripočítajte si k tomu pokojné, úsmevné Vianoce v kruhu rodiny, fakt, že už ma nerozčuľuje jej blbšia polovica a dostanete dokonale vyvážený rok plný radosti, predpotopného strachu, hrdosti, či odvahy niečo dokázať aspoň sebe.


Ďalším dôležitým elementom okrem života samotného je pre mňa hudba, to dobre viete. Rok 2010 bol na novinky bohatý, niečím možno prekvapivý a doplnený o vyššie zmieňované live sessiony, ktoré ma naveky poznačili. Významnými medzníkmi mojej diskografie sú určite Congratulations od MGMT a The Suburbs od Arcade Fire. Oba úplne odlišné, oba dokonale výstižné. Okrem toho som doteraz šokovaná zo sily Tame Impaly, pretože Innerspeaker mi odhaľuje nepoznané výšiny - tí ma potom doviedli k svojmu druhému projektu menom POND a najnovšiemu albumu Frond, či staršiemu projektu Psychedelic Mango, vhodné pre menšiny mníchov psychadélie. No a potom tu samozrejme máme The Drums, Ronsonovu Record Collection, Smith Westerns z minulého roka, Conorov Becoming A Jackal, Contra od Vampire Weekend, ktorý nakoniec predsa oslovil, Mumfordov, Palomu Faith, Girls, Boosh, nesmiem zabudnúť ani na Broken Bells alebo najnovší počin Bombay Bicycle Club. Nenápadnými sú EP The Wedding Band a staršie EP Impaly s orgazmickým Half Full Glass Of Wine a Remember Me. Dôležité pre mňa je, že som si z UK doniesla niekoľko originálnych kópii - Oracular Spectacular, Contra, Becoming A Jackal, ktoré nádherne dopĺňajú u nás kúpené Congratulations a Humbug.

Filmovo a seriálovo sa mi zdal byť tento rok slabší, čo do množstva. Do kvality sa ovšem prekonáva. preto si pripomeňme napríklad Ritchieho Sherlocka, 3 sezóny v pekle, Toy Story 3, Sovích strážcov, Scotta Pilgrima, Kick Ass alebo Avatara (Airbendera, nie modrý grc). Rok sme uzavreli začiatkom konca - čarodejnými a čarovnými Darmi smrti a starším short filmom Six Shooter (celkovo bohatou nádielkou Írskej produkcie, nie, nie kvôli Gleesonovcom *pokre face*).
So sériami bolo tento rok BBC štedré, okrem znovuobjaveného The Mighty Boosh (zbožňujem svoju Special Edition!) tu máme dvadsiatu štvrtú sériu Never Mind The Buzzcocks, Grandma's House, prvú generáciu Skins (áno, pre mňa je to dôležitá méta, že som sa vôbec odhodlala :D) no - fanfáry - Sherlocka. Bude druhá séria, bude bude! Bože! A popri tomto fandome ešte staršie, mnou zatracované a napokon zamilované Firefly a The Guild, rewatch Star Treku Voyager a TNG, pilot Zimbaniho (ja chcem sériu, vy bravy!) a náhodná AD/BC A Rock Opera.


Knižne by to bolo na dlho. Najviac ma určite zaujali Sandovej Horace, Saganovej Dobrý deň Smútok, Gaskellovej Cranford - aj keď som ho musela lúskať po anglicky, Škvoreckého Zbabělci a Prima sezóna (áno, ľúbim ťa Daníčku), samo sebou, že Remarque, Vitruvius (toho ešte musím doraziť, ale.. wau) a Suetonius, napokon reread starého dobrého Pottera - aj po anglicky (už sa neviem dočkať Deathly Hallows v origináli), aj trocha poézie a Adams, tiež masívny reread Sherlocka, celého, ako leží či stojí.

Od nového roka očakávam v prvom rade nový album Smith Westerns, nových Arcticov (údajne v máji, uvidíme), ASI koncert The Wombats vo viedenskom Gasometri, staršieho BBC Jekylla - údajne rozkošne geniálneho, druhú sériu Sherlocka, Dirka Gentlyho ak sa zadarí, viac Buzzcockov, Have I Got News for You a Mock The Week, Paula s Peggom a Frostom, Black Swan, Noreen, Sensation, Never Let Me Go od Kazua Ishigura (Martinus, neser) viac BBC sérií, viac hudby, menej Gagy, menej Bobra. Samozrejme aj také tie veci, ako viac zážitkov a úspešné ukončenie prvé roka štúdia na vysokej alebo toho sequelu, čo som ho tak strašne aktívne rozvrzala - no to už je skôr na mne, ako na iných. PF 2011!

(pozn. pod perexom to najlepšie z blogu za rok 2010 - najpoetickejšie články z rubriky Letters For Elliot, enjoy)

AND HOW ARE YOU BERNIE? - CANCER!

31. října 2010 v 16:00 | K
Kašlem na to. Chcela som sa rozpísať v uvážene dlhom článku o tom, ako dobre sa mi dnes žije s plácačkou, Impalou a nehumánnym snami. Ale nežije. Som prepracovaná, nič nestíham. Nejde mi stiahnuť posledný diel Cranfordu a ten iný, posledný posledný mi včera odvysielali na ČT1 a ja som zistila, že sú všetci preč. Duh. Preto som sa potrebovala trocha zrelaxovať pri niečom inom a o pár hodín neskôr som sa akosi našla pri aktuálnom projekte Simona Amstella.


Neviem ako. Prisámbohu, posledné čo si pamätám je čeking počtu epizód a potom večer strávený pri Hotfile. Každopádne mi je to totálne jedno, pretože každá sekunda vrazená do tejto podivnosti mi stála za to. Amstell nie je herec. Ani režisér. Ani scenárista. Je to prachsprostý tv-presenter, po ktorom sa akoby zľahla zem keď skončil v Never Mind The Buzzcocks. A predsa sa rozhodol využiť skrytý potenciál a napísal jednu z najaktuálnejších BBC Two minisérií Grandma's House, ktorého posledný diel bol odvysielaný pred mesiacom. A tak ako nie je konvenčný jeho autor, tak nie je konvenčný ani seriál.
Rozpráva príbeh o nedeľňajších stretnutiach jednej rodiny v babkinom dome, o riešení sebeckých problémov jednotlivých členov, predovšetkým však vnuka a syna Simona, ktorý je z neznámych príčin neustálym strojcom všetkého zla. Simon Simon - Simon Amstell, touto šou vysvetľuje kam sa vlastne podel, čo práve robí a akým spôsobom hľadá svoje ideálne postavenie vo vesmíre. Navyše mi robí radosť tým, že nielen moja rodina je pošahaná od základov - divná teta, matka riešiaca si nedostatky svojho života na svojom potomkovi, príklad dnešne skazenej mládeže, simulujúca babka... to všetko mám a je zvláštne to vidieť na obrazovke.


Grandma's House je rozhodne čudný seriál. A ak Amstellov humor nepoznáte dlhšie alebo vám nič nehovorí, rozhodne ani nemyslite na to, že by ste to skúsili. Kto ale má pochopenie pre doslova divné, nemiestne vtipy, sarkazmus, narážky na minority ("Awh, look at my big jewish face!") a je zvedavý na to, ako sa Simon vyrovná so snúbencom svojej matky, či jej nástojčivým "Do it for your mother!", mali by ste dať tomuto minidielku šancu. Príjemne sa zasmejete, možno zostanete šokovaný. Hlavne je to celé také... domácke a zvláštne neopísateľné. Je to celý Simon. 9/10. Tuc.

THE LAST AIRBENDER. AND MANY OTHER BENDERS.

13. září 2010 v 12:04 | K
Na začiatok: vedzte, že táto recenzia (aká už tu dlho nebola) stala sa náhradou za vyčítavý článok niektorým jedincom, ktorých nedostatok odhodlania ma deprimuje. Verím teda, že tí nájdu pokoj a rovnováhu sami, či sa neskôr opäť pokúsim im dohovoriť, leč by táto cesta mohla byť trocha dráždivejšia. Teraz však dávam slovo svojej ohúrenej, nekritickej polovičke. Dámy a páni, duchovia a dušičky: Posledný vládca vetra.


Celý večer som škemrala, fňukala, že mňa už byť v nemenovanom centre nebaví, že už chcem domov, aby čas letel rýchlejšie. Tie dve hodiny čakania sa však oplatili. Prečo to? Lebo som našla svoj film tohto roka! Čo na tom, že ČSFD považuje najnovší Shyamalanov film za odpad. Ja som si ho zamilovala kvôli poetike, vnútornej rovnováhe a istej dávke elegancie, ktorú doň vniesli všetky prvky. - v prvom rade inšpirácia všetkými východnými a severskými národmi, ktoré sa podarilo spojiť v pestrý a prenádherný kontext očarujúcich kráľovstiev.
Eleganciou samotnou sú však bojové umenia - či ich prvky, ktoré dávajú živlom život. A potom charakter týchto štyroch základných jednotiek našej planéty prenesený na ľudské bytosti. Toto môže byť ódou rovnako na samotné anime, hoci to som nevidela (no dobre... jeden diel. Po maďarsky...) - je však základom a tento príbeh stvorilo - hoci v trocha rozjarenejšej forme. Film je predsalen trocha vyspelejší, temnejší. No práve fakt, že každý z národov, každý z benderov, je taký, aký je živel, ktorý ho ovláda (čo samozrejme vytvára práve tu stinnú stránku - nie všetky národy sú milučké modré víly), je srdcom nádherného filmového spracovania. Máme tu tak štyri rôzne temperamenty, štyri rôzne myslenia a kultúry - a práve toto robí celý film akýmsi harmonickým i napriek samotnému boju, ktorý ľudia zvádzajú - príbeh harmonizuje jednota obdarených so živlami.

Je pravda, že živlami inšpirovaných príbehov je nespočet, rokmi už sa to dostáva do roviny klišé - ale tu je niekoľko maličkostí, ktoré to celé inovujú a napätie dodáva tejto rozprávke dynamiku. Áno, priznávam, že som z toho 3D-čka trocha sklamaná, ale zrejme je predsa jednoduchšie robiť s touto technikou, keď je film animovaný. A je mi ľúto, že prešvihli rozpočet, je mi ľúto, že všetci tento počin hania. Mladší si ho teda podľa mňa užijú určite a niektorý starší, ktorý si v ňom nájdu svoje posolstvo, tí si ho užijú tiež. Ja som si ho užila rozhodne, nielen kvôli skvostnému Devovi Patelovi alias zlostnému Zukovi (bože bože bože!). Tvrdí sa, že práve herci boli trocha zmätený, ja však považujem tie výkony za viac než dobré - moja poklona patrí hlavne samotnému Aangovi, ktorého stvárnil Noah Ringer (nehľadiac na to, že bol dokonale roztomilý). Takže odo mňa má druhý tohtoročný Avatar 10/10, potlesk k tomu, moju vďaku režisérovi (nech sa drží) a hlavne sa teším na pokračovanie. A čo vy? Budem rada, ak sa podelíte o svoj názor :-)
Btw, že soundtrack skladal James Newton Howard vám dúfam pripomínať nemusím. Er, haló? Fórum? Áno, rada by som... ah, mám ťa! Ha!

AD/BC A ROCK OPERA & THE MIGHTY BOOSH.

9. července 2010 v 11:17 | K
Pam pam pam! K ide nemetaforicky recenzovať, lebo už sa dlho nevybláznila :D Ale predtým, ako sa vám rozpíšem o jednej z najlepších kabaretno-surrealistických BBC sérií, chcem vám ešte ukázať jeden milý polhodinový zázrak na ktorý som narazila len pred hodinou a už ho aktívne sťahujem :D 
Jedná sa o rockovú operu s názvom AD/BC A Rock Opera, natočenú hlúčikom starých dobrých BBC comedy hviezd (Matt Berry, Richard Ayoade - ten aj režíroval, Julian Barratt, Noel Fielding, Rich Fulcher) ako špeciál pre sviatočné BBC vysielanie v 2004-tom. Je to aj akási paródia na Jesus Christ Superstar, akože muzikál akože zo sedemdesiatych rokov plný perfektných pesničiek a dokonale napodobených vystúpení. Ide o príbeh majiteľa motela, ktorý je vytlačený iným majiteľom motela, a ktorému sa v chlieve narodí Ježiško - to je ten zlomový moment, keď všetci pochopia, že hádky v živote nemajú miesto a oveľa rozumnejšie je niekde makovať love :D Skvele som sa zabavila, nehovoriac o tej 70's hudbe (práve som si zohnala aj soundtrack a je to viac než dokonalé, mám plné divajse Juliana Barratta a milujem to! I'm sick of it, so sick of it) a vôbec. Celý počin si môžete pozrieť aj na YouTube.

No a... teraz hlavná hviezda dnešného článku: The Mighty Boosh. V prvej sérii sa zoznamujeme z ošetrovateľmi v ZOO, The Zooniverse, Vincom Noirom (Noel Fielding) a Howardom Moonom (Julian Barratt), ktorý vedú neľahký život plný priblblých problémov. Vince je mod a hviezda, Howard tak trocha lúzer s primalými očami a blázon do jazzu. Predstavia vám tiež retardovaného šéfa Boba Fossila (Rich Fulcher), médium a šamana Nabooa (Michael Fielding) a hovoriacu gorilu Bolla (Dave Brown) - a všetky akosi hovoriace zvery... V druhej sérii sa Vince a Howard vracajú, kariéry v ZOO už zanechali, žijú v podnájme u Nabooa a snažia sa preraziť na hudobnej scéne. Práve v tejto sérii nastupujú všetky najznámejšie Boosh postavy ako Hitcher, geniálne spomalený Mesiac, fenomenálny Old Gregg alebo šamanská rada s Tonym Harrisonom. Tretia séria je však klenotom sama o sebe, s Crack Foxom a vôbec všetkými halucináciami, ktoré si v živote môžete privodiť.


Herec Michael Fielding, tiež Noelov brat, sa v jednom z rozhovorov vyjadril, že druhá a tretia séria The Mighty Boosh sú presne tým, čoho by ste boli svedkom keby ste vliezli do hláv Noela Fieldinga a Juliana Barratta. Spolu s Boosh, ktorá je dnes v Británii kultom, prišiel tzv. crimp, alebo synchrónny spev, a niekoľko vtipných klišé, ktoré keď si osvojíte, budete ich nadšene očakávať každým dielom (okrem toho a iného sa v TMB mihnú aj Richard Ayoade, ktorý spolupracoval na niekoľkých scenároch, v prvej sérii aj Matt Berry ako dobrodruh a majiteľ Zooniverse, ďalej napríklad aj Gary Numan alebo The Horrors). Nasmiala som sa a pochopila som, že nie sme sami metaforický a nereálny. Naviac hudba, ktorú Fielding s Barrattom zložili je nákazlivá až strach a preto mi teraz mobil zvoní ich Pancake crimpom (ten YouTube panel tu).

Ak už ste dávno nezažili dobrý origoš britský humor, veľmi vám túto show odporúčam (aj ich The Mighty Boosh Live: Future Sailors Tour), ale počas prvej série si k nim musíte nachádzať cestu a ich srandičky brať s rezervou. To je prvý krok k ich neskoršej genialite. Nezačínajte ale poslednou sériou, to by všetko pokazilo. Tá prvá je ľahký nástup k tej psychadelii, ktorá na vás tam niekde čaká. Len pekne do toho. 10/10 (inak, zohnala som si ďalšie seriálo-show z dielne týchto britských géniov, BBC Three a Channel 4 - Snuff Box a Garth Marenghi's Darkplace - takže sa máte na čo tešiť).

ZHEN DE SHI TIAN-CAI.

29. dubna 2010 v 15:50 | K
Viete, nechápem jedno: prečo som s tým toľké roky otáľala. A je to všetko chyba Istroconu. Nebyť faktu, že si Firefly zaradím medzi mnou nenávidené sáj fáj seriály typu Stargate či Battlestar, už viem o tejto droge dávno. Nebudem tu teraz urážať fandomy spomínaných seriálov, ani svoj vlastný, trekkerský... ale Firefly to všetko zmietlo jediným dielom. Proste... tak.

Možno nie je celkom pravda, ako poznamenala spolubývajúca, že je to sedliacky Trek. Nebudem tu snobsky tvrdiť, že do toho nevidí - bola to trefná poznámka. No Firefly nie je ani tak o riešení sociálnych problémov, ako o charakteroch jednotlivcov. Už nepočetná posádka dáva tušiť tomu, že okrem zbesilých letov z planéty na planétu sa dočkáme aj labužníckeho rozpitvávania osobností. Od spoločnice Inary cez arogantného, trocha geniálneho kapitána a divnú River (inak tiež mei-mei istého, dobre stavaného, doktora), až po natvrdlého Jaynea. A všetky tieto postavy, akokoľvek chybujú, sú napísané špeciálne tak, aby ich nebolo možné nenávidieť. Zrada, vražda, trocha nevhodné morálne zásady... čo na tom?
Okrem bohatých charakterov oplýva tento seriál, čítajúci jednu sériu o štrnástich dieloch plus jeden film, aj príjemným humorom, rozvláčnym príbehom, zdravým sedliackym rozumom a nápaditými výmyslami tvorcu Jossa Whedona (Buffy, Angel). Je to science fiction krížené s westernom - hudba, kostýmy, životné podmienky. Je to pestré a zároveň tak vidiecke, že chvíľami môžete cítiť starý dobrý hnoj. Okrem tohoto neklišé si ma tiež získalo ticho vo vesmíre. Presne tak, ako to má byť. A nie, že nie.

Whedon nám predkladá svet budúcnosti ani nie tak odlišný od toho dnešného. Samozrejme až na technológie a fakt, že bez čínštiny by to nebola až taká sranda (tú totiž tvorcovia prezieravo použili na frázy, ktoré by inak museli cenzurovať). Svet bez štipky úcty, s malou zásobou tradícií, kde sú ľudia pekné svine a kde vesmír ovláda Aliancia. Bez mimozemšťanov, bez transportérov, zato s kravami, zlodejinou a - čo nemá každý - Plieniteľmi.

Čo sa mi často nedarí, je zaujať svoje drahé priateľky nejakým multimédiom... skutočne hocakým. Áno, sem-tam si ten Star Trek so mnou pozrú, ak už nie je čo. Ale Firefly, ten ich zaujal už od začiatku a nebola som tak jediná, kto mal problém vydržať absenciu nových dielov. A toto je presne ten dôvod, ktorý potrebujete vy, aby ste si utvorili predstavu ako veľmi Firefly dobrý je. 100/10. Predpokladajme predsa, že ak niečo prekoná moje presvedčenie, že ma raz teleportujú preč, tak to musí sakra stáť za to. A hej... kam sa hrabe nejaká Enterprise na ten najohavnejší šrot triedy Firefly. Serenity/Mal/Simon/Inara fandom. Right now.

P.S.: Sledovať môžete na iSerialy.sk, sťahovať na warlink.net aj s českými titulkami. A ak vás nepresvedčím ja, možno to urobí strhujúci trailer k filmu Serenity. Keďže sa ale jedná o uzatvorenie seriálu, neodporúčam pozerať zvlášť, nemuseli by ste poznať všetky súvislosti - hoci... sama som ho ešte nevidela, takže neviem ako presne je stavaný. Dám vedieť. Inak všetkým, čo sa nechali nachytať želám príjemnú zábavu :-)
Edit 2.5.: Serenity bol jeden z najlepších sci-fi filmov, ktoré som kedy videla. Seriál poznať nemusíte. A ak vás to predsa chytí, odporúčam aj dojímavý fan document Done the Impossible z 2006- teho roku. Ťažko uveriť čím všetkým si browncoati prešli.

YOU ARE UGLY AND USING STUPID LONG WORDS

22. dubna 2010 v 12:41 | K
Viete predsa ako sa vždy teším, keď môžem byť jednou z prvých na tejto blogovej scéne, ktorá vám sprostredkuje nové, dobré seriály. Tramtadadám... The Guild. Ten som ja objavila nedávno, keď som po surfovaní na Brittaninom blogu narazila na videoklip k akčnej pesničke Do you wanna date my Avatar? od osadenstva (vypustený bol ako jeden z bonusov k druhej sérii). Guild som nakoniec začala sledovať najprv na YouTube, nakoniec som sa prepracovala k ich oficiálnej stránke, kde majú všetky série vždy s predstihom. Tak teda, ehm...
Je to stream mini-séria z pera Felicie Day, ktorú ste mohli vidieť napríklad v Dr. Horribles Sing-Along Blog. Ako sama tvrdí, The Guild je "seriál od gamera pre gamerov o gameroch". Je to séria príbehov o skupine hráčov, ktorý sa spoznajú prostredníctvom istej nemenovanej *coughtwowcought* MMORPG hry a nakoniec si preniknú až do reálnych životov mimo virtuálnej reality - a že to nebude len tak.

The Guild je príjemný, krátkometrážny (epizódy prvej série majú do troch minút, tie ďalšie do sedem) a v prvom rade inteligentný seriál s milým humorom. Samozrejme vás musím vystríhať, že to nie je pre každého. Bláznivú šestku si zamiluje len ten, kto sa dokáže s nimi stotožniť aspoň na akej-takej úrovni. Postavy sa snažia ukázať niekoľko zaužívaných archetypov gamerov a hlavne problémy, ktoré so sebou každý charakter prináša. Všetci sú na hre až závislý, a preto všetky série smerujú k napraveniu tohto problému a zdravšej spolupráci guildu - už v reálnom živote.

Okrem pestrých postáv ma tiež potešil výber hercov, hoci je vlastne viac ako deväťdesiat percent osadenstva neznámeho. Okrem fenomenálnej Felicie, ktorá dokázala predostrieť svet hráčov z vlastnej skúsenosti, sa v tretej (a zrejme aj štvrtej, ako to tak vyzeralo vo finále, žánop?) mihne aj náš milovaný Wil Wheaton (keby ste tak videli moju reakciu na jeho prvý výstup tam xD), jakožto vedúci Axis of Anarchy - nepriateľského guildu - a dokonca zvodca asociálnej Codex.

Seriál má zatiaľ "len" tri série (keďže sa takmer nedočkal ani druhej - všetky môžete sledovať na YouTube alebo na www.watchtheguild.com, aj s bonusmi a nepodarenými scénami), no už pred týždňom nám všetkým verným fanúšikom bolo oznámené, že sa v máji chystá aj štvrtá, pretože dobrosrdečný Microsoft bude sponzorovať ďalej. Pozerá sa príjemne, ak vám nesadne po prvých epizódach nezúfajte a preskočte ich... Predsalen nie je náročný, je to skôr taká jednohubka na neplánované chvíle pridlhého voľna. Ja som však hrdá na to, že som našla ďalšieho pešiaka do svojej zbierky nekomerčných skvostov a neviem sa dočkať ďalších kravín, ktoré guildies spáchajú. Odo mňa teda - och, tak nečakané - 9/10 (to kvôli finálnej scéne poslednej epizódy :D). A môžem len odporúčať, inak by som vám o tom ani nehovorila. Pretože hoci je to produkcia americká, veľmi mi pripomenuli Black Books. Čo je v tomto smere veľké plus. Už aby bol máj.

AKO SI VYCVIČIŤ DRAKA :3

11. dubna 2010 v 9:34 | K
Na úvod sa chcem znova poďakovať yane, že sprostredkovala svoj zážitok a podnietila tak moju túžbu si tento film pozrieť... a ospravedlniť sa Shiori, že si na epochálny článok bude musieť počkať. Nejde mi to. Možno v priebehu týždňa nájdem nejaký podnet (mali sme totiž ísť do Osvienčimu a Krakowa - čo z toho bude, kvôli šátnemu smútku - pri spomienke na včerajšiu katastrofu ma ešte teraz mrazí :(, neviem).

No! Tak... Dej sa točí okolo trocha klišoidného profilu malého hláškujúceho lúzra (nič v zlom, zamilujete si ho už na začiatku, predpokladám) Štikúta, ktorý akosi nie je schopný stať sa výstavným (XXL :D) vikingom na obraz svojho otca, náčelníka. Keď sa mu však raz v noci podarí "skoliť" obávaného draka Nočného Besa, ktorý spolu s ostatnými druhmi sužuje ich dedinu, obráti sa jeho život naruby.
Nie, ja spoilerovať nebudem. Čo sa udeje ďalej, to si pekne pozriete sami, v kine (popríp. na iných divajsoch). Ale rovnako ako kolegyňa spomínaná vyššie, som unesená. Nebola som na 3D-čku a navyše bol film so slovenským dabingom, to mu však na pôvabe ale vôbec neuberá (až na niektoré, trocha zle povyberané postavy - tiež by som radšej počula Astrid v originálnom podaní Americy Ferrery alias Škaredej Betty). Tento animák je proste dokonalou komédio-drámou, oddychovkou a fantazijným zážitkom nadchádzajúceho leta. 
Najviac sa mi zahovárali asi samotné postavy, ich výraz a charakter - animátori si dali záležať na prirodzenejšom vyjadrení emócií a pohybov (keď som videla Astrid popri rozhovore dýchať - fakt, že sa jej dvíhala hruď! - to som prosto ešte nezažila). Samotný design jednotlivcov dotváral ich charakter a bral si aj zo samotných dablérov. Ani slovenský dabing mi nebránil poznať v náčelníkovi Gerarda Butlera lebo... lebo to bol proste celý on! O dráčkoch nehovoriac (z tých beštií na začiatku sa vykľujú tie najroztomilejšie čičinky!) - pár hodín po filme som mala pocit, že sa čoskoro vrátim domov do Berku a skvele si zalietam :D

Popri nadnesených ohlasoch publika, hodnotia tento film dobre aj databázy. Na IMDb získal tuším 8.3 a na ČSFD dokonca vynikajúcich 89% a zaradil sa medzi najlepších 200 filmov vôbec! To už niečo znamená. Ja mu dávam 10/10 - body zo mňa vyžmíkali v tomto poradí: Bezzubý, Štikút, Štikútove vlasy, Gerard Butler, veľké odporné monštrum, srdcervúce scény, úvodná a záverečná hláška o dedine a geekoidný Fishlegs (na slovenský preklad už si nespomínam xD). Hor sa na to. A ja po tomto zážitku budem natešená asi len na nasledujúcu epizódu BBT. Wheatooooooon!

VAMPIRE WEEKEND: VAMPIRE WEEKEND

1. dubna 2010 v 14:27 | K
Svoje city k tomuto albumu odkladám nehanebne dlho a už dlhšie nemôžem. Sľuby sa sľubujú a mali by sa aj plniť a preto, namiesto toho, aby som tu sedela nad recenziou na ST TNG, ktorý sa snáď nedá poňať lepšie, ako to kedysi urobila Polly (keďže ona žije s týmto seriálom dlhšie), rozhodla som sa... splniť jeden zo sľubov, ktorý by snáď mohol obohatiť aj vás tak, ako to urobil s Coco ;-)

Samozrejme, ako už v poslednej dobe nie inak, aj k tejto skupine ma priviedlo Xfm. Keď sa o nich pôvodne Berry s Camfieldom bavili, mala som pocit, že si robia žarty a plánujú zasa nejaké divné akcie. Až po niekoľkých opakovaniach ich A-Punk som prestala byť scestná. Potom nastúpili ich Cousins a kým som čakala na Contra, stiahla som si z dlhej chvíle predošlý a debutový album Vampire Weekend, o ktorom tu dnes bude tak trochu reč. Ach, buďte požehnaní, vy alternatívny muži newyorskí.
Ak by som vám ich musela priblížiť, je to štýlovo niečo podobné nášmu Polemicu. Kvalitatívne ale tak o 250% lepšie :D Orientujú sa na riffy RnB až dramáču (výrazné v piesňach Oxford Comma a One /Blake's Got a New Face/), stále však ostávajú v rovine indie rocku. Je to svieže, iné a tak trochu ekvivalent anglických Bombay Bicycle Club. Sú jednou z mála amerických výnimiek, ktoré som prijala do svojej pure britskej rodiny. Zaslúžia si to v plnej miere.
Púšťam si ich aj keď na nich nemám náladu, pretože oni sa nakoniec prepracujú cez všetky tie depresívne vrstvy a urobia vám deň. Texty nesú aj určité posolstvo a sú racionálnou zmesou rôznych zážitkov a hádaniek. Ezra Koenig ako ich autor sám je, ako aj ostatní členovia formácie (Chris Baio, Chris Tomson a Rostam Batmanglij), nesporne výnimočný. Nedávno som počúvala rozhovor s nimi a zalichotilo mi, že sú to skutočne inteligentný chalani s rozhľadom. Nevravím, že ostatní hudobníci sú idioti, predsalen scéna, na ktorej sa pohybujem ja je obohatená a hneď niekoľko rozumných ľudí - ide o to, že ma zaskočili. A je to príjemné prekvapenie.

Okrem relaxácie sa dá na ich hudbe aj vyblázniť, tiež sú veľmi inšpiratívny a akoby nežný takým puberťáckym spôsobom (takými sú pre mňa hlavne skladby Campus, Bryn a Mansard Roof, najlepšie ale tieto pocity vyjadruje ako pieseň Cape Cod Kwassa Kwassa, tak predovšetkým videoklip k nej). Vyvolávajú vo mne podobné pocity ako AM, neoplývajú však takou satirou a preto sú trocha dospelejší, čo je trocha ironické, keďže ich gitarové sóla akoby skladal škôlkar (skladby A-Punk a novšia Cousins z ich druhého albumu), ktorému sa dostalo do rúk plektrum. Majú najrýchlejšie ruky, akých som bola doteraz svedkom :D
Hoci bol Contra trochu sklamaním, môj celkový pohľad na nich sa nezmenil, ani môj názor. Stále ich platonicky ľúbim a budem ľúbiť ďalej. AM sú moji chlapci do nepohody medzi hlupákmi, VW mojimi slniečkami. 10/10 a ďalších veľa veľa veľa bodov. Ak už ste dlho nenarazili na nič príjemné, čo by vaše podvedomie učičíkalo alebo čo by vyjadrilo nastupujúcu jar - máte ich tu naservírovaných na zlatom podnose. Do toho (a neskôr sa tešte na album Kings & Queens Jamieho T. alebo Incredibad od The Lonely Island /pozor, výskyt hip-hopu na mojom blogu :D/ - môžete si už dopredu očekovať).

MŮŽU SI ŠÁHNOUT? (3 SEZONY V PEKLE)

21. března 2010 v 9:13 | K
Uf. Tak konečne. Už dávno sa neobjavila žiadne recenzia a ja som hrdá na to, že ju píšem práve na tento film. 3 sezóny v pekle som chcela vidieť radšej ako Alicu (o ktorej už si, mimochodom, neviem čo mám myslieť) a keď prišiel tento film k nám do mesta, nezaváhala som. A aspoň sme sa najedli v najlepšejšej reštike :D... *cought* teď k věci.

3 sezóny v pekle sú milostná dráma natočená na motívy života Egona Bondyho (áno, to bol ten básnik/filozof/marxista, čo sa kamarátil s Hrabalom a Boudníkom, deti) - tri sezóny/tri roky, ktoré zahŕňali aj obsadenie republiky a nástup socializmu. Mladý Ivan Heinz, rebel srdcom aj dušou, nádejný básnik a revolucionár s týmto režimom nesúhlasí a búri sa voči nemu ako len môže. Keď na večierku svojho priateľa stretne mladú Janu Frankovú, všetko sa zmení - zamiluje sa a dá životu trocha nový zmysel. S Janou sa rozhodnú emigrovať do Francúzska a preto dlhý čas žijú ako príživníci, len s minimom a v otrasných podmienkach. A práve, keď už si myslia, že sa všetko podarilo a oni bezpečne odídu, zatknú Ivana na hraniciach Rakúska, kam pašoval lieky a Jana otehotnie. Na záver si budete musieť počkať.

Ha. No a môžem povedať, že som našla svojho nového českého favorita. Je to síce trocha ťažší film, ako Tmavomodrý svět alebo srandovné Pelíšky, no rozhodne stojí za to ho vidieť - a určite nie len raz. Nemusíte veľmi rozmýšľať, len možno treba trocha poznať vtedajšiu politickú situáciu - pri tomto filme sa stačí nechať unášať vírom osudu a Bondyho básnickými výstrelkami. No... no. HOVNO.

Kryštof Hádek (Ivan Heinz) fenomenálny (rozumej úžasný, detský a mladistvý, neohrabaný a proste pastva pre oči) ako obvykle, nečudo, že za tento výkon dostal aj Českého leva a ide ďalej do Cannes. Poľka Karolina Gruszka (Jana Franková) pripomínala mladú Edith Piaf - vie čo chce, je zmyselná a nespútaná. Popri týchto nich je tu aj náš Ľuboš Kostelný, ktorý vie zahrať záporákov skutočne presvedčivo už len kvôli svojim neopakovateľným očiam. No a štek Táni Pauhofovej, ktorý nestojí za reč :D
Ďalší Český lev putoval kamere, ktorá sa dostala do rúk Islanďanovi (!) Karlovi Óskarssonovi. Celá stopáž má spomienkovú či snovú formu - niekedy akoby ste sa sami pozerali na Ivanov život spoza zábradlia, či zo schodov. Tento ujec vie čo robí. Tlieskam.
No a tie kostýmy! Boli totiž použité reálne šaty zo 40-tych rokov, nešili sa špeciálne pre film. Poviem vám... och, ešte dlho budem na Karolinine svetríky žiarliť. Aj ja chcem.
A teraz virbleeee - 3 sezóny v pekle dostanú odo mňa 10/10 a bonus 100 bodov za Kryštofov zadok :P Škoda, že to na Oscarov nedotiahli, na mňa však dojem urobili a to je predsa dôležitejšie.

T2: The Judgment Day. Bang.

14. února 2010 v 10:20 | K
(Vopred sa ospravedlňujem za recenziu písanú na rýchlo a bez plagátu ako to býva. Nechcelo sa mi. Ale písala som ju od srdca, to by vám mohlo ako dôkaz záujmu stačiť :D)
Wiii wiii. Viete, ťažko povedať čo ma to pochytilo. Na intráku si asi robíme sériový mesiac či čo. Už máme skoro zmáknutý Matrix a teraz sa snažíme o starého dobrého Arnieho. Tomu prispievam ja. A preto recenzia na film, ktorý bol natočený v roku môjho narodenia a bol tak predurčený na úspech :D
Sarah Connorová zavretá na pakárně, mladý Connor je priam ukážkovým bastardom a do mesta znova zavítali stroje. A tak John musí za pomoci terminátora dostať maminku von z blázinca, vyhnúť sa bláznovi T-1000 a zmeniť bláznivú nukleárnu budúcnosť inak, ako niekoľkými vraždami. "You swore!" - "Trust me" :-/

Legendary! Videla som to, keď som mala desať rokov a už som si nepamätala nič okrem I'll be back. Toš... na začiatku som si myslela, že nezvládnem pozerať sa dve a pol hodiny na Arnoldov rakúsky ksicht, o počúvaní jeho prenádherného R v anglickej reči ani nehovoriac. Ale to by proste nebol on. Úplným win je podľa mňa hlavne mečivý vrieskajúci John Connor v podaní Edwarda Furlonga (najnovšie ste si ho možno všimli v jednej epizóde CSI:NY), samozrejme krásne chlapčenská Linda Hamilton a Robert Patrick, ktorému odpustíte aj jeho trpasličie uši (žiadneho iného T-1000 už nikdy nechceme!). Akčná jazda, pri ktorej sa nezdržíte nadšených komentárov, vypleštených očí a hlavne nostalgického úsmevu, ktorý vám pripomenie, aká skvelá bola kinematografia v tomto smere, keď sme ešte boli deti. Možno sú tie triky vo vývine, ale uveríte im bezpochyby všetko. Dej plynulý, napínavý tak ako by mal byť, uvádza do vytrženia. Ach, ako som len rada, že sa môžem chváliť spojitosťou narodenia s niečím takým! :D

James Cameron, po tom čo prekonal svoju krízu, natočil dva z mnoha medzníkov akčného filmu a nalepil Arnoldovi na chrbát nálepku The Terminator. No a čo? Terminátor ho urobil, bez neho by žiadny Schwarzenegger a jeho neskoršie, ako tomu on hovorí "komediálne", role neboli. 10/10. Tak vidíš McG! Žiadne komíny vrhajúce oheň, žiadne sexy ženské, iba kamión kabriolet T-1000 style a film fachčí zdravo a naveky. Skús to raz aj ty.

Posledná a moja najobľúbenejšia hláška: "All you know how to create is death." - "Mom." - "...and destruction..." - "Mom! We need to be a little more constructive here, okay?"

 
 

Reklama


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...