close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Media

Terminator Salvation je len plný príťažlivých mužov.

1. února 2010 v 11:46 | K
... alebo: ako som objavila ďalší "trhák". No čo už si stiahnete na znudené nedeľné popoludnie ak nie poriadne akčné... béčko?
2018. Vojna ľudí proti Skynetu stále pokračuje a veľmi sa im, popravde, nedarí. Svet zažil svoju apokalypsu. Stretávame starého dobrého Connora, ktorý sa snaží nájsť svojho otca, ochrániť ho a zničiť hlavnú základňu Skynetu v San Franciscu. Pomoc sa mu dostane od tajomného Marcusa, ktorý si nepamätá nič, okrem faktu, že bol kedysi popravený.
A potom sa už len veľmi veľa strieľa, naháňa sa za Johnovým pubertálnym "tatkom" a Worthingon prehráva aj samotného Balea. Nebyť faktu, že tam hrá práve trojica Worthington x Bale x Yelchin, film asi ani nesťahujem. Dobre no... nebolo to také zlé. Film obsahuje hneď niekoľko vysoko emočných scén, pri ktorých ste ako na ihlách a len potichu s vypleštenými očami odhadujete ako to skončí (skončí to zvláštne). Ale na nudu je to liečivo celkom účinné. Ovšem temné stránky tohoto akčňáku sú naporúdzi tiež.

McG zrejme nevidel ani jedného Terminátora a tento jeho sequel nemá s predchádzajúcimi filmami spoločné nič okrem Terminátorov samotných (tie T600 - vky sú tak smiešne niečo xD) a zrenovovaného Arnieho ksichtu (on aj jeho prirodzenie sa vo filme mihnú celkovo na desať až pätnásť sekúnd - potom mu vyhodia zadok do povetria). Komíny vystreľujúce oheň a celkovo centrála Skynetu pôsobia na prvý pohľad priam komicky. Ale ako vravím, herecké výkony to celkom šťastne zachraňujú a dvojica Worthington x Yelchin (Chekov z najnovšieho Star Treku) funguje takmer rovnako dobre ako Downey Jr. s Lawom v Sherlockovi. Škoda, že im nedali trocha viac priestoru. Ženy, vy sa možno dočkáte trošky pobúrenia, keď sa frajer väčší obetuje kvôli frajerovi menšiemu. Sama si neviem celkom dobre predstaviť, ako musela byť Blair voči Kate zatrpknutá po tom, čo jej frajer daroval srdce inému mužovi (jedná sa fakticky o orgán, nevysvetľujte si to zle :D). Ale což. A to ma privádza ešte k Bryce Dallas-Howard (Osada) a Helene Bonham Carter - ako ich fanúšička môžem byť len trocha sklamaná, že im obom dali tak malú roličku a výkony mala Bryce tiež už lepšie. Ale celkom to spríjemnili - až na absurdnosť, keď sa Bryce ako tehotná žena vydá do Skynetu, ktorý ide explodovať. Pochybujem, že by jej to drahý mužíček Connor dovolil - ten má našťastie v hrudi železný trám, takže môže len držať hubu.

Proste pár hlúpostí sa rozhodne nájde, ale je to pomerne efektné a niektoré scény budete prežívať fakt bolestivo a tragicky - bojové pole je často šikovne realistické. 6,5/10. McG nemá byť veľmi na čo hrdý, ale povedzme, no... natočil náplasť na víkendovú nudu. Tohoto Terminátora som rozhodne nevidela naposledy. Žánop, Sam? :D

Pre pokoj svojej duši vás musím varovať.

24. ledna 2010 v 14:13 | K
Troška priveľké sklamanie na fenomenálny začiatok víkendu Victoriou. Tento snímok by mal totiž skôr niesť názov "Prvé skutočne vzrušivé zážitky v podaní Bena Barnesa". Fakt som sa mala dať odradiť hodnotením na csfd. Ťažko ale odmietnuť niečo, čo má dobré vyhliadky a hrá v tom Colin Firth, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, bol zrejme jediným plus celého pol druha hodinového utrpenia. Namiesto tradične mrazivého Wildeovského príbehu nám tu ponúkajú niekoľko sexuálnych zvráteností z pohľadu účastníka, zvláštne naštelovanú Rachel Hurd-Wood a pokus o hororové prvky. Dej má zvláštne rýchly spád, scény sa striedajú tak rýchlo, že chvíľu prestanete chápať, prečo sa Dorian nachádza na plese v úplne cudzom dome, keď si len pred chvíľkou vychutnával svoj neskonale dokonalý obličaj vo vlastnej obývačke. Jeho spomienky na teror z destva sú vložené pomerne zle, ako divák som niekedy mala čo robiť, aby som si dokázala dať dokopy skutočnosti. A proste to celé bol jeden veľký chaos.

Ben Barnes ma síce sčasti presvedčil o tom, že skutočne hrať dokáže, ale aj napriek tomu na seba strháva väčšinu pozornosti Firth, ktorému zjavne sedí aj rola skazeného sukničkára. Kostýmy a interiéry mali dotvárať celú atmosféru. Vyzerajú však ako zle prešité vrecia požičané od lacného spracovania Hallmarku (podobne lacno vyhlížela aj krv, ktorá až smiešne pripomínala džús). Nie, že by nevystihovali dobu - na hercoch však zvláštne odstávajú a namiesto toho, aby som sa venovala nedomyslenému príbehu, som často myšlienkami blúdila hlavne k takýmto detailom. Holt, čo už. Na podobných veciach si ako divák dávam záležať a preto ma to, ako jedna z mnoha vecí, hrozne sklamalo. Dorian Gray dostane 5/10 a nezachráni ho ani jeho komicky hnilý ksicht. Ak ste mali v pláne si tento film niekedy pozrieť, vo vlastnom záujme tak nerobte. Ani kvôli Colinovi. Neoplatí sa to.

The Young Victoria

23. ledna 2010 v 10:56 | K
Ked písali na tento film recenziu yana s Bonnie Blue na MoT, uložila som si ho niekam do podvedomia a takmer naň zabudla. Včera mi ale zablokovalo linky na Holmesa a tak som sa ho odvážne rozhodla vymeniť za nejaký iný, viktoriánskou érou podšrktnutý, film. A čo je lepšie ako prísť veci rovno na koreň? Film pojednáva o krátkom období mladej kráľovnej Viktórie, počiatkoch jej vlády a hlavne o jej romanci s princom Albertom - dej sa inak v skratke vyjadriť nedá, spilerovať nebudem. Prejdem teda rovno k svojej recenzii, vy ak si chcete prečítať niečo viac, môžete skočiť na Memories of Time :-) - veľmi veľmi spokojná som seba sa. Je pravda, že tento kus možno zaradiť medzi kostýmové romance, ale aj napriek tomu práve vizuálna stránka dokáže tak podmaniť! Emily Blunt bola veľmi prirodzená a vidno, že si na roli dala záležať (sama sa v jednom interview vyjadrila, že sa do role Viktórie nezamilovala preto, že bola kráľovnou, ale preto, akým bola dievčaťom).

Ostatok obsadenia tiež priam neuveriteľný - Paul Bettany, Mark Strong ako už tradične v zápornom oblečku (Keď sa Conroy stretol s Viktóriou na chodbe, kde boli úplne sami, hodil výraz, že som mala problém si vyvodiť závery. Chvíľku vyzeral že sa konečne spamätal, potom akoby ju chcel zabiť), Thomas Kretschmann - škoda, že ho bolo tak málo, toho Nemca sa nedá ezbožňovať :P, samozrejme nesmiem opomenúť Ruperta Frienda ako Alberta či Mirandu Richardson s nemeckým prízvukom. Prosto výber hercov zavážil, lebo sú jednou zo zložiek, ktoré film stavajú na vyššie priečky. Ďalej sú to samozrejme kostýmy, ktoré som si náramne užila, potom učite strih a kamera, ktoré boli veľmi premyslené a už dávno som sa nestretla s filmom, ktorý takýmito prostými vecami dokázal zaujať. Príbeh dojímavý, prirodzený a neotravný.

Takže ja dávam 8/10, dva body dole. pretože by som si pozrela aj trocha viac z Viktóriinho života - presne to, čo nakoniec odbili len popiskami a nejakými scénkami. Ale inak veľmi krásny oddychový film, pri ktorom si aj poplačete, aj sa zasmejete a v provom rade nebudete vedieť odtrhnúť oči od obrazovky. Rozhodne si pozriem viac ako raz. (Práve som sa dozvedela, že soundtrack robil Ilan Eshkeri! Stardust bol skvelý, že by som to riskla a skúsila aj Victoriu?)

Beneath this pillow lies the key to my release.

18. ledna 2010 v 10:22 | K
Filmový víkend spola úspešný som včera zakončila Avatarom. A rozhodne som nemala dilema, na ktorý z dvoch filmov, ktoré som videla, vám napíšem recenziu. A nie, Avatar, alebo tiež Pocahontas na steroidoch, to rozhodne nebude. Teraz... teraz tu bude reč o nikom inom, ako o našom starom dobrom Sherlockovi Holmesovi.
Holmes rieši prípad nezvestného dievčaťa, ktoré by mohlo byť ďalšou obeťou vraha, ktorý má prsty už v piatich úmrtiach. Spolu s Watsonom a inšpektorom Lestradom vysledujú vraha až do krypty, kde sa má dievča stať obeťou rituálu. Vykonávateľom je istý lord Blackwood, ktorý je za nehanebné činy popravený obesením. Lenže tam sa to celé trocha skomplikuje. Blackwood vstane z hrobu, aby vykonal ďalšie záhadné vraždy a vytvoril tak nový, lepší svet - a práve Holmes má byť tým, kto ho zastaví. Možno ho zloduch presvedčí o svojej magickej nadradenosti a skomplikuje mu ako vyšetrovanie, tak osobný život - Holmesa však neoklame nikto.

Hneď na začiatku ma príjemne prekvapila hudba. Zimmer už sa dlho takto nevypeckoval a soundtrack je tak krásnym, Holmesovou hrou na husle inšpirovaným, dynamickým a proste skvelým.
Sám film je veľmi príjemnou komédiou a aj keď je na začiatku skôr miernym sci-fi, na konci dokáže, že nestráca na racionalite a že nie je tým, čím sa zdal celú tú dobu byť. Herecká dvojica Downey Jr. x Law funguje priam neskutočne. Do rolí perfektne sadli, nehovoriac o tom, že vďaka vzťahu, ktorý si vybudovali na place, vytvorili jednu z najlepšie fungujúcich bromancí vôbec :D Ako už napísal na csfd POMO, ktorého recenzií si cením od doby, čo bol šéfom v Blokbasteri, je to veľmi príjemná oddychová komédia, ktorej základ tvoria dialógy práve hlavných protagonistov. Mark Strong, ako záporák fenomenálny, veľmi pripomína niekďajšiu rolu Septima, len je viac démonický.

Fanúšikovia logiky si prídu na svoje tak isto, hneď po tom, ako stihne niekto niečo rozbiť alebo niekoho priškrtiť (Watsonovo "Don't worry, I'm a doctor." Je priam epické).
Film ako celok prosto funguje skvele - hudba, vizuálna stránka aj herecké výkony. Možno to nie je film roka, ale mne, ako aj mame, ktorá je vyznávateľom nevinných detektíviek, sa veľmi páčil a už sa teším čo vymyslia s tým pokračovaním. 9/10 a Robert Downey Jr., jakožto muž, ktorý nešetrí charizmou spolu s dokorsky príťažlivým Judom Lawom rozdupali hysterický kmeň Na´vi na celej čiare.

Oldies playlist poprvé - Pre potešenie (d)ucha.

15. ledna 2010 v 15:50 | K
Hanebne som sa nechala zložiť správou, ktorá včera prišla. Ale ako mi babka povedala, nezahadzujem flintu do žita. Na odreagovanie a pre svoje dobro prinášam tento zaručene overený playlist pre pozdvihnutie strateného sebavedomia a nálady, ktorá stopla rýchlik do San Francisca. Ukážte jej, že aj vy dokážete byť hippie - bez drog a nahoty. Ak sa na nášup necítite, vezmeme to pekne niekoľkými štádiami. Teraz ste tu iba vy, tento playlist a túžba sa obrodiť. Môžeme? Tak poďme na to.

Melanchólia. Klesáte na mysli? Pustite si niečo, čo korešponduje s vašou náladou.
1. Exerpt from a Teenage Opera by Keith West
2. I've Been A Bad Bad Boy by Paul Jones
3. Waterloo Sunset by The Kinks
4. Stay With Me Baby by Lorraine Ellison
5. The End Of The World by Skeeter Davis

Zmierenie. Dostávate sa už do stavu "je mi všetko jedno"? Veľmi dobre.
1. With A Girl Like You by The Troggs
2. Friday On My Mind by The Easybeats
3. Hi Ho Silver Lining by Jeff Beck
4. Hang on Sloopy by The McCoys
5. We Can Work It Out by The Beatles

Dobrá nálada. Treba si trocha dvihnúť sebavedomie a uvedomiť si, že nič nie je stratené.
1. Lola by The Kinks
2. Dancing In The Street by Martha Reeves & The Vandellas
3. The Birds and The Bees by Jewel Ankes
4. Supergirl by Graham Booney
5. I Should Have Known Better by The Beatles

Pohni sa. Sme vo finále. Ak energia dá, môžete ľubovoľne využiť aj pesničky nad číslo 5.
1. All Day And All Of The Night by The Kinks
2. A Hard Day's Night by The Beatles
3. Let's Dance by David Bowie
4. You Really Got Me by The Kinks
5. Judy In Disguise (With Glasses) by John Fred & His Playboy Band
6. My Generation by The Who
7. Everybody's Gonna Be Happy by The Kinks
8. Yesterday Man by Chris Andrews
9. Can't Buy Me Love by The Beatles
10. No Milk Today by Herman's Hermits

Tak? Cítite sa lepšie? Pokiaľ prostriedky zlyhali, ste zrejme beznádejný prípad, alebo zarytý a predčasne uzavretý nepriateľ oldies ;-) Do komentárov mi dajte vedieť, ako metóda zabrala na vás. A diskutujte! Mňa už nebaví čítať si len spamy. Pre povzbudenie vám prezradím, že aspoň dve pesničky obsahujú sexuálne narážky. Už máte o čom kecať?

P.S.: Ak by ste mali o pesničky záujem, sú vyťahané z albumov 101 Pirate Radio Hits, The Boat That Rocked OST, 25 Years: The Ultimate Collection (The Kinks) a 1962 - 1966 (The Beatles) (Zronená autorka skončila s pripečeným výrazom, spievajúc si Everlasting Love do rožka s pomletými zvieratkami).

It's been a hard day's night and I've been working like a dog...

7. ledna 2010 v 15:28 | K
Dnes som sa zobudila pomerne neskoro a hneď som to aj oľutovala. Prídem si do obývačky a maminka na mňa zrúkne: "Poooď rýchlo, ide A Hard Day's Night! Nechcela som ťa budiť." - Eeee wtf? Zív. Plesk. Beatles. Áno áno, naši milovaní chlapci. A pekne mladí. Ak ste o tomto počine ešte nepočuli, zhostím sa tejto úlohy veľmi rada.
Recenzia bude veľmi kratučká, pretože o obsahu veľa nemôžem. Ide vlastne o jeden deň v živote skupiny - od cesty vlakom po veľkolepý koncert v televíznom vysielaní. Film pre všetkých, čo by radi nahliadli do života chlapčenskej kapely, ktorá bola dôvodom srdcových porážok nejdnej pubertiačky v 60. rokoch.

Ani by ste neverili, akí dokázali byť detinský. Čo si myslíte o Johnovi Lennonovi? Hipík. Exot. Kdeže! Chlapec, sukničkár a ten čo privádza manažérov do hrobu ("A týmto vyhlasujem most za otvorený."). Ringo? Nedoceňovaný, poslušný miláčik, mierne roztržitý. A celé je to vlastne o ich vlastnostiach, o tom ako si dokázali užiť a o... starkom.
Veľmi som si poslednú hodinku užila a ľutujem, že som nestihla začiatok. Film si ale rýchlo zoženiem. Natočený bol pekne, charaktery boli príjemné, bítlsácke herecké výkony takisto. Niet divu, že bol film nominovaný na Oscara a dokonca tuším dvoch získal. Navyše sa stal najlepším filmom roku 1964.

Priam legendárna scéna ako sa chalani bláznia na prázdnom ihrisku, natáčaná z vrtulníka, mi urobila deň. A Johnova chlapčenská tvár tiež. Kiež by mohli ostať navždy mladí. Ale na tom nezáleží. Záleží na tom, že niečo dokázali, že nám dali dobrú hudbu a že sa na nich dalo pozerať :D A ja im dám 10/10, to im dám. Ak ste aspoň trocha ich fanúšikmi a zažívate stavy, keď si ich púšťate aspoň raz do roka, tak skutočne odporúčam vám si to pozrieť. Ja už konečne ukončím tento pomerne nesúvislý článok a pôjdem sa hanbiť niekam do kúta - osprostievam len ja z tých prázdnin, alebo je to tak bežné? Mhm... trailer? A kto chcete, môžem poskytnúť rapid linky.

The Peter Serafinowicz Show

2. ledna 2010 v 10:51 | K
Možno už niektorí túto show poznáte. Ak nie, lepšie pre mňa. Každopádne si na začiatok povieme niečo o mužovi mnohých tvárí, čo to celé spískal.
Peter Serafinowicz je Brit. A áno, má poľský a bieloruský pôvod, ako ste si už mnohý mohli domyslieť na základe jeho priezviska. No nie je to len tak niekto. Peter sa v súčasnosti radí medzi najúspešnejších anglických komikov a hercov. Možno si ho pamätáte z filmov ako Shaun of the Dead; Run, Fatboy Run a strihol si aj v seriáloch Black Books, Spaced a Hippies (čiže väčšinou po boku Dylana Morana či Simona Pegga, či oboch v tom lepšom prípade). Jeho najúspešnejším hereckým, či skôr dablérskym počinom je hlas Dart Maula zo Star Wars Epizódy I. - daboval aj paródiu tejto postavy v South Parku.

K čomu sa my ale chceme dostať. V roku 2007 začal pre BBC 2 písať svoju vlastnú show, ktorá dosiahla neopísateľného úspechu a posunula ho po rebríčku. Peter je neuveriteľným imitátorom a tvorcom scénok, ktoré ale bohužiaľ asi nesadnú publiku, ktoré nechápe britský humor. Jeho výmysly sú totiž stavané na humore najsuchšom, na parodovaní rôznych hviezd a realácii - od predajného kanálu, cez BBC News až po parodovanie erotických liniek ("Porozprávajte sa so skutočným dentálnym pacientom").

Mne táto show výslovne sadla už na prvé pozretie. Zatiaľ ju neúspešne hľadám k stiahnutiu a keď mi všetky fóra prestanú vyhadzovať v hľadaní samé porno, možno sa prepracujem k výsledku. Zatiaľ si aj vy môžete pozrieť niekoľko dielov na YouTube v primeranej kvalite. Každý diel sa teším hlavne na hereceké etudy a BBN News, pretože on presne vie, aké znaky človeka definujú a to je presne to, čo robí z jeho postáv perličky - napríklad jeho najznámejší charakter v Butterfield Diet, Al Pacino, Marlon Brando a môj favorit Robert DeNiro. Skúste, uvidíte.
10/10 a ja sa idem zabávať. Ale môžem sľúbiť, že sa čoskoro vrátim s recenziou na popvý quiz Never Mind The Buzzcocks - a budem veľmi rada, ak mi medzitým napíšete aj nejaký ten komentár. Už dlho sme tu nerozprúdili nejakú horečnatú diskusiu.

Lenivá písať dlhé o ničom recenzie je tu ďalší nesúvislý batch. Tešíte sa?

2. prosince 2009 v 14:09 | K
Passion Pit: Manners
Znova budem veľmi múdra a budem predpokladať, že ste počuli singel To Kingdom Come, ku ktorému majú Passion Pit aj celkom milý klip. Ak ste ho videli, máte aspoň približný obraz, ak nie... pozrite si ho a ten obraz si urobte.
Je to celé na hlavu, ako by osadenstvo Big Bang Theory dvihlo zadky a vymenilo svoje Wii nástroje za tie skutočné. Výsledkom je hudba od nerdov pre nerdov a remix Phoenix. Vlastne je to celkovo niečo podobné, electronic indioidné (chlapci používajú len samply a syntetizátory + basa a bicie)a ukvičané, označujú sa však za popovú skupinu (normálne výnimka v mojom, v poslednej dobe, až zaujímavo vyhradenom žánri) - tentokrát však ide o pop POP, nie o "pop". Každopádne by som vás rada varovala, pretože mám pocit, že Passion Pit sú jedna z tých kapiel, ktorá buď niekomu výhradne nesedí, alebo ju miluje. Zatiaľ som sa vo svojom okolí nestretla s nikým, kto by ich nemusel ale zároveň by mu nevadili. Problémom je ich spev vo vyššej notovej hodnote a dosť zložité rozoznávanie textov. Moje Phoenixom vycvičené ucho to však považuje za hudbu rozprávkovú a nadzmyslovú, za taký oddych od energických línií Arcitc Monkeys a Kasabian. Oddychové ale štavnaté a extrémne farebné. Ja hodnotím tak na 8/10, ako už tradične, pretože recenzie na extrémne shity nepíšem a táto Cambridgská kapela má niečo do seba, hlavne svojou originalitou. Spolubývajúca na druhú stranu vraví 2/10 ako vyznávateľ tradičnejšej a komerčnejšej hudby. Risknete to niekto?

Arctic Monkeys: Humbug
A tak poďme na to... ak sa niektorí pohybujete v tomto hudobnom smere, iste ste už zachytili všelijaké tie kecy o tom, ako sa Arctics utrhli z reťaze, že sa nedržia roviny, ktorá im ide a do ktorej patria. Bez urážky, to sú obyčajné voloviny. Tiež som nebola jedna z tých, ktorej by Humbug sadol na prvýkrát, ale ako to krásne vystihol Rick Shaw, je to jeden z albumov "na ktoré keď si zvyknete, už vás nepustia a veľa vás naučia".
Pravdou je, že sa vytrhli z kontextu samých seba. Alex sa pohráva s hlasom viac ako inokedy a zdá sa, že texty sú intímnejšie a menej spoločensky kritické. Niekto môže označiť za, na Arctic Monkeys, "prisladké". Nie je to celé tak živé, ako sme zvyknutý, experimentujú so zvukom, s polohami, ale aj tak nestrácajú na kvalite.
Viete, že sa subjektivite nevyhýbam a všetky moje recenzie sú písané hlavne týmto smerom, navyše je Humbug zrejme z tých najosobnejších, pretože taký Cornerstone pre mňa veľa znamená, nehovoriac o skvelom coveri Red Right Hand od Nicka Cavea a The Bad Seeds. Určite to nie jeden z ich najlepších albumov, ale nesporne jeden z ich najnetradičnejších. Či už ostanú takíto, alebo sa vrátia k svojim rozkošnícky satirickým príbehom už sa predpovedať nedá. Ja im nič nezazlievam, veď sú to moji milášci. Rovnako 8/10 a tiež sa do toho púšťajte len na vlastnú zdpovednosť, ak sa bojíte, že by ste ostali sklamaný.

Florence + The Machine: Lungs. Romanticky brutálne.

17. listopadu 2009 v 13:28 | K
Nechcela som ešte recenziu na Flo zverejňovať tak skoro, ale Dog Days are Over ma práve v tejto chvíli napĺňajú šťavnatou energiou a ja musím. "Ako som sa dostala" samozrejme nemôžem vynechať: Xfm Radio as usualy v posledných týždňoch. Jej Rabbit Heart mi rezonuje v hlave každú hodinu, hoci teraz už ju tak často nehrajú. Neprišla mi ničím výnimočná, You´ve got the Love som si tiež celkom obľúbila, ale celé to začalo, až keď som si pozrela jej klipy. Tá ženská je tak šialená, tak staromódna a zároveň inovatívna, tak extravagantná. Ja som ten album proste mať musela. A ani trocha teraz tú pol hodinu času hľadania Lungs neľutujem.

Lungs vyšli tento rok a nemôžem inak, len v dobrom. Florence + The Machine (vlastne ju považujem za sólovú speváčku i keď ide o skupinu, ale muzikanti, čo ju sprevádzajú nebývajú natoľko medializovaný) je veľmi príjemný indie-soul až noise pop, trocha pripomínajúci výber Celtic Circle :P Nemohla som si to odpustiť, mne je na prvé počutie jasné, že sa Flo v mnohých ohľadoch inšpiruje v klasickej britskej a keltickej hudbe, ale dodáva jej lesku. Stiahla som si ju s tým, že aspoň budem mať niečo na relaxáciu pri čaji, keďže pri AM a Kasabian to ani trocha nejde. Lenže som to trocha precenila a teraz sa tu snažím obsedieť a netočiť sa nekontrolovane po izbe. Keď si to zhrnieme, Lungs je mix indie - noise popu - indie popu a dokonca trocha tanečných rytmov (možno to je celé trocha ako konzervatívnejšia Lilly Allen s menej agresívnymi nápadmi a romantickejším štýlom. Zasa ale nie natoľko romantická ako Lenka). Navyše cover You´ve got the Love je oveľa lepší ako jeho radio edit a ja sa už konečne nezlostím, keď ju počujem. Ak nemáte záujem púšťať sa do sťahovania naslepo, môžem vám aspoň odporučiť pozrieť si jej klipy k Rabbit Heart, Drumming Song a Dog Days are Over.

Napriek všetkým pozlátkam a chválam na tetu s ohnivou hrivou však spravím jednu nepredvídateľnú vec. 9/10. Pretože niektoré songy troška krívajú a akoby sa v obmenách opakovala. Ale inak si dovolím tvrdiť, že je to veľmi svieži prínos do hudby tohoto roku. Určite sa ju teraz budem snažiť narvať do prehrávača. Čo poviete, vzdám sa The Gin Riots v jej prospech? You hit me once, I hit you back, you gave a kick, I gave a slap...

The Last Shadow Puppets: The Age Of The Understatement

11. listopadu 2009 v 11:39 | K
Ale už ma to začína štvat. Sťahujem, teším sa a moja MP3-jka odmieta veškeré hudobné zlato prijať. Je toho na ňu priveľa. Hold, vec sa má tak... na YouTube som si síce v súvislosti s Arctic Monkeys všimla klipy Last Shadow Puppets, ale slepo som si myslela, že ide len o nejaký ich projekt. Omyl! Starý dobrý Radiobutt našťastie upozorňuje na podobnosť s kapelami pri každom albume ku ktorému link uverejní a tak sa aj LSP dostali na môj download list. Lenže mi to začalo byť divné a keď som sa pozrela na ich oficiálnu stránku, nielenže mi bolo všetko jasné, ale som cítila nutkavú túžbu album The Age Of The Understatement hneď mať. Stalo sa.

LSP je dvojčlenná kapela skladajúca sa z frontmana Arctic Monkeys, Alexa Turnera a, rovnako bývalej hlavy Rascals (o tých zrejme tiež, ak sa k tomu dostanem), Milesa Kanea, ktorý sú zrejme skutočne priateľmi do dažďa. Na stránke uvádzajú, že texty sa písali takmer samy a preto sa napriek loajalite k vlastným kapelám rozhodli vydať debutový album.

The Age Of The Understatement je niečo medzi Humbugom a Rascalize. Niečo NAD, božské, lepšie povedané, pretože už na prvé počutie je jasné, že si na tom chalani dali skutočne záležať a vyšperkovali songy najviac ako sa dalo. Album už počúvam druhýkrát a zrejme nie naposledy v dnešný večer. Energickejšie a preto chytľavejšie ako Humbug a Favourite Worst Nightmare (ak to vôbec ide) dohromady, rovnako podmanivejšie. Nehovoriac o príjemnom pocite, že ich poznáte do poslednej bunky. Neopíšem vám to, ale celý album sa dá prirovnať romantickému pocitu z Cornerstone, znova tiež môžem popísať psychadelickú zhodu s The Doors - farebné, dynamické, halucinogénne a zamilovaniahodné. 100/10 a hrdo vyhlasujem, že som konečne našla album tohoto roku (hoci vyšiel v 2008, pre mňa ním určite ostane). Prosím, nenechajte si ich ujsť, ak ste milovníkmi introvertnej, militaristicko-mystickej a intelektuálnej hudby.

 
 

Reklama


Follow missouton on Twitter...

Creative Commons License..

...