Media
30. října 2009 v 11:34 | K
Ale frčím. Za posledný týždeň som prišla k rovno piatim skvelým Indie a Alternative albumom, ktoré sa vám nasledujúcich pár riadkov budem snažiť priblížiť. Takže kto indie, indie-rock, post-grunge a alternative nemusí, nech sa radšej dekuje. Za nápady stiahnuť si hŕbku týpkov, ktorých teraz neviem za žiadnu cenu dostať do svojej trápnej 1GB Mp3-jky, ďakujem hlavne seriálu FM a stanici XFM London. Takže na to poďme pekne zostra:
Guillemots: REDPriznám sa, hoci som sa na Guillemots tešila takmer najviac z toho, čo odznelo v FM, trocha som sa sklamala. Samozrejme propagačný singel Kriss Kross je chuťovka ako žiadna iná, no zvyšok albumu mi postupne splynul v jedno. Nehovoriac o tom, že pesničky majú nadštandardne dlhé a s mnohými hluchými miestami. Trocha to vyvažujú popovejší Big Dog a východný Clarion. Guillemots očividne inšpirovaný hlavne elektrom a orientálnymi pazvukmi :-) Takže kto má rád takmer beznástrojové kapely (len klavír, tuším sem-tam gitara a bicie) typu Keane v psychadelickom rytme, určite si ich užije. Ja napriek tomu dávam 7/10. To dobré v tom, že mi občas pripomínajú Phoenix, dobre sa pri nich nevníma a časom sa určite vypracujú.
Arctic Monkeys: FAVOURITE WORST NIGHTMAREJa neviem, k AM by som recenzie vôbec písať nemala, pretože to v čistej podstate ani nejde. Všetci vedia že sú AM kvalita najvyššieho indie a alternative stupňa. Je to pravda. Fakt naprosto úprimná a príšerná pravda. Jedna z tých kapiel, ktorá spieva o absurdnostiach, ktoré vám aj napriek tomu prídu bežné. Naviac je to tak odporne energické až sa prichytíte ako tancujete pri nejakej pohrebnej riekanke. Proste... nezameniteľný. Hlavne vyzdvihnem skvelý Brainstorm, Teddy Picker a Flourescent Adolescent. Jo a! - Balaclava. Tá ma neprestane baviť snáď nikdy. 10/10. A nechcem počuť žiadne pripomienky.
The Subways: YOUNG FOR ETERNITYOstala som radikálne prekvapená. Pesnička Shake! Shake! vďaka ktorej sa vo mne niečo pohlo je totiž úplne niečo iné ako celý TS štýl. Ale teraz inak: toto je totiž ich prvý album, ktorý som počula ako druhý a preto sa mi zrejme zdá byť trocha horší. Síce práve tento album priniesol asi ich najväčší hit Rock & Roll Queen, ktorý ste mohli počuť aj vo filme Rock´n´Rolla, je o troška pomalší. Svetlou stránkou Young for Eternity je však umenie prekvapiť. Zakaždým, keď už si myslíte, že Billy bude jačať večne strelia tam pecky typu Mary a vy sa nestačíte čudovať. 8/10.
The Subways: ALL OR NOTHINGTakže: Shake! Shake!, Kalifornia, Move to Nelwyn a Lostboy ma dostali na kolená. Neskutočne mi pripomenuli.... uh... *googli si playlist Juno OST* Belle & Sebastian, hlavne Expectations. Billy nie je Billy, Charlie tam tiež len dokazuje, že vie aj niečo viac ako kvíliť svojmu frajerovi do ucha (v dobrom. Ona má fakt neuveriteľný hlas chvíľkami). Rozumná prestriedávka drsného s jemným a napriek tomu skvelým. Cítiť, že sú to The Subways. 10/10. Shake!
Kasabian: WEST RYDER PAUPER LUNATIC ASYLUMPráve mi trvalo pol hodinu prepísať ten názov :D No čo no, je to Kasabian, čo by sme pre nich neurobili. Neviem, ja si tvrdím, že to nie je čisté indie. Nemusíte dať na mňa, ale Kasabian podľa mňa predstavujú indie-rock miešaný z divným typom elektra, rovnako ako pri Guillemots. Sú horší ako The Doors, takže pri nich učite nepožívajte žiadny alkohol. Jedná sa o vysoko návykovú a náročnú hudbu, pri ktorej môžete prísť k úrazu. Underdog ma zabil. Fast Fuse ma zabilo. A Fire znie ako od Boba Dylana. Každá pesnička je iná a tým si dokážu zaistiť vašu pozornosť na celú polhodinu. 10/10 decká, ale sľúbte mi, že sa posadíte do pevného kresla a pripútate sa.
25. října 2009 v 11:41 | K
Obrázok bude, až prestane blog.cz blbnúť. Cez Galériu sa mi to robiť nechce.
Výnimočný seriál, výnimočná recenzia. Nebudem písať nič, čo sa obsahovej stránky týka, teda aspoň nie detailnejšie ako som zvyknutá, pretože neviem ako začať. A do ničoho sa nútiť nechcem, pretože FM vám chcem priblížiť skutočne tak, ako sa patrí.
Viete, mám tu taký malý rozkol. Chcem vás už dopredu varovať, že FM rozhodne nebudem porovnávať s IT Crowd, ale túto maličkosť podotknúť musím: hoci mnohí vravia, že sú si tieto dva seriály podobné, že Lindsay má k Royovi veľmi blízko (to už má LC skôr bližšie k Simonovi z The Boat That Rocked - nielen tým, že je DJ), nie je to pravda. The IT Crowd si zakladá na humore a narážkach, zatiaľ čo FM mi príde byť... prirodzenejší. Chris O´Dowd je v oboch rolách fenomenálny, ale stále mám Lindsayho radšej ako Roya.
Nesledujte FM s tým, že je to druhý IT Crowd, pokazíte si to. Ja som si ho stiahla predovšetkých kvôli O´Dowdovi a kope indie, ktoré sa hrá - v každej epizóde jedna skupina live. A ostala som príjemne prekvapená, pretože to bol veľmi prirodzený, inteligentne vtipný a príjemný seriál. Čo mi vadí je, že neviem ako to bude s ďalšími sériami, pretože zatiaľ je vonku len 6 epizód prvej a nikto z protagonistov sa nezmieňoval, že pripravujú niečo viac. O tom neskôr. Keď už sme ale tu...Charaktery sú trochu klišé, preto nakoniec uberám jeden bod. Obsadenie však krásne drží - LC, Jane a Dom sú priam ukážková banda exotov, hviezdy britskej hudobnej scény to krásne oživujú a celé mi to príde také... zo života. Nie ako Spaced, ale niečo energickejšie, pri čom radi strávite nejakú tú chvíľku.
No, ako pozerám, trocha som sa doplietla. Nepovedala som, čo som povedať chcela, ale to je už teraz jedno. Proste FM má 9/10. Veľmi veľmi odporúčam, aj keď sa ťažšie zháňa, keďže je novší. Uvidíme, čo bude ďalej. Druhej sérii by som sa nepochybne potešila, ale nech sa nehrnú do ničoho nasilu. Ak by FM zmenilo rovinu v ktorej sa teraz nachádza, asi by stratilo svoj pôvab.
Ešte maličkosť: ak sa vám seriál zapáči a dostanete chuť sadnúť si k dobrému britskému rádiu, nedávno som našla XFM London - rádio, ktorému záleží hlavne na hudbe. Pesničky hrajú takmer non stop, DJ-i sú príjemní a za posledné dva dni som nepočula žiadny nechutný pop ani hipity hopity. Nájdete aj online :-)
14. října 2009 v 13:00 | Hipík K
Aj napriek faktu, že Amerika má nespočetne rádií, ktoré hrajú rock & pop 24 hodín denne, krajina, ktorá nám dala Beatles, Kinks a Rolling Stones, stále túto vymoženosť nepodporuje. A preto existujú v Británii tzv. pirátske rádiá, ktoré obšťastňujú ľudí dobrou hudbou dňom i nocou. Jedným z takýchto rádií je aj Radio Rock na vlne 203 FM. Lenže čo sa vláde britských ostrovov nepáči je, že táto "pornografická komunita" im pryzní (a určite v tú dobu) sporiadané a slušné obyvateľstvo. Preto sa rozhodnú im zatrhnúť vysielanie za každú cenu. A myslíte si, že sa tí zasraný hipíci len tak nechajú?
V kinosále som bola sama samučičká a dávala som voľný priebeh svojim emóciám. Tento film ma napravil od odpadu súčasného popu, nasmeroval ma novou cestou, cestou osvietenia a preto sa navždy stáva mojím numero uno vo všetkých rebríčkoch. Už len kvôli filmovému obsadeniu, v ktorom sa blysnú hviezdy formátu Rhys Ifans, Bill Nighy či krásavec Nick Frost ;-).
Mrte hudby, nekonečný príbeh, ktorý aj tak nevadí, pretože je napínavý, dôvtipný a má nádherne morálny koniec :D Ja osobne som sa prvýkrát rozplakala, uvidíme ako vy. No, každopádne - tiež oceňujem farebné ladenie, koré si pozorný divák povšimne pri rozlišovaní zatrpknutého sveta vlády a vždy dobre naladených DJ-ov. Sofistikované, inteligentné vtipy, skvelé herecké výkony a hlavne strašne roztomilé epizódky (Vianoce z oboch strán ma dostali do kolien), pri ktorých budete mať pocit, že ste súčasťou toho celého. Pre Pirátov na vlnách 10/10 a bonus 5 bodov, pretože je to spolu s District 9 a Inglourious Basterds najlepší film roka, najlepší film vôbec v mojom živote a pretože mi ukázal správnu cestu. Cestu sixties a neuveriteľnej energie, ktorú mi táto doba dodáva. Verte tomu či nie, ja už som nemala permanentne náladu tancovať a byť šťastná dobre dlho. Lásku a mier drahý poslucháči. A nenechajte si to ujsť.
11. října 2009 v 10:45 | K
Ray, Toby a Pete sú traja najlepší priatelia. Riešia obyčajné problémy, svoje neúspechy (u žien, v práci) a svoje večery trávia predovšetkým v pube. Jedného takéhoto večera, po tom, ako Raya vyhodia z Hviezdnej jazdy, večera ako každý iný, keď Pete zasa tým dvom vyčíta, že sú nerdi ("Dohodli sme sa predsa, že to slovo na N nebudeme používať! Hovoríme si predstavivší.")... no, práve toho večera sa im stane niečo neuveriteľné. Ray sa stratí na dlhšiu dobu keď sa rozhodne doniesť ďalšie pollitry a po svojom veľkolepom návrate priateľom rozpovie neuveriteľnú príhodu o Cassie, divnom dievčati, ktoré mu rozpovedalo ešte divnejší príbeh o cestovaní v čase. Pete s Tobym mu samozrejme neveria, jeden druhého obviňujú, že si zaplatil šľapku, aby to predstierala (na druhej strane si Ray myslí, že to oni mu ju objednali) a potom sa Pete vyberie na hajzel. A nájde ten istý pub, plný mŕtvych ľudí.
Vezmeme to hopem. Film sám o sebe tvrdí že je to ako keď "Doktor Who stretne Shaun of the Dead" a tento propagačný slogan vlastne ani nie je odveci.
Síce nám tu chýbajú všetky tie britcomové hviezdy, ktoré bez seba neuvidíte ani v jednom filme, no napriek tomu je tu stále Chirs O´Dowd (zasa ďalší pošahaný Ír, ktorého všetci zbožňujeme...). Ak pozeráte IT Crowd, tak je to ten čo stvárňuje umasteného Roya. Vlastne ani neviem čo som to urobila... Sťahovala som si Speed Racera a zrazu mi preplo, keď som našla tento film v Chrisovom profile na IMDb. Tak si vravím, už som sa dlho nezasmiala a bum. FAQ About Time Travel je šťavnatý film, z ktorého som ja osobne len ťažko vedela spustiť oči. Už dávno som nenarazila na film, v ktorom sa niečo deje fakt neprestajne. Keď už pretrpíte scénu Peta ako tancuje na hajzli, zrazu sa to celé znesie ako deus ex machina a vy sa nestačíte čudovať ("Tá... tá časová trhlina je... na pánoch." - "Jasné..." - "Ty mi neveríš." - "Ehm, očividne.").
Veľmi príjemne strávená hodinka a štvrť, ja ju určite neľutujem a film si určite pozriem rada znova. Napriek tomu sa odo mňa dočká len 8/10, kvôli, podľa môjho názoru, trocha priakčnému koncu ako vystrihnutému zo StarGate a Anne Farris, na ktorú pohľad je zrovnávateľný s osinou v zadku. Potom tam bolo pár prešľapov, ako taký ten najväčší, keď vás držia v napätí kvôli hovadine s textom na papieriku a aj tak vám nakoniec neprezradia, čo bolo to TO čo ich urobilo bohmi. No dobre. Na to, že je to britsko-írsky film z produkcie HBO, je to klasika. Odporúčam na malú aj veľkú nudu. Ale sústreďte sa. A už nikdy nechoďte šťať na hajzle v krčme.
7. října 2009 v 13:42 | K
Ay caramba, teraz keby som vám vedela presne povedať o čom tu bude reč... Nie som si totiž istá pôvodom tohoto chrapľavého mladíka, no mám pocit, že je to v Londýne narodený/žijúci Angličan talianskeho pôvodu, ale za slovo ma neberte. Každopádne! These Streets je jeho (tuším) debutový album z roku 2006, možno poznáte singel Last Request, ktorý hrali v hitparádach aj u nás, poprípade trochu menej známe New Shoes.
Môj drahý Media Player mi ho hádže do štýlu Other, Paolo je však zmeskou príjemného jazzu a nejakej nepomenovateľnej alternatívy. Spieva o jednoduchých, každodenných veciach, ktoré vnášajú do života svetlo a po čase ich spozná snáď každý, ak zaloví hlboko vo svojej duši. Pesničky sú príjemne dlhé, dlhšie ako tradičný priemer, plné klavíru a gitary. Plné života. Nutiniho texty sú vhodné pre extravagntných melancholikov a ja si ich akosi vždy začnem púšťať na jeseň, keď už ju je skutočne poznať aj inak ako padajúcim lístím. Presne tento druh hudby mi pomáha udržať sa v realite počas mojej duševnej rozpoltenosti, v poslednej dobe už totiž veľmi nerozlišujem svoje imaginárne reality a prítomnosť. A keď aj skutočne nepotrebujete dať dohromady, je príjemné si ho pustiť v neďeľu večer, vo chvíľach poslednej relaxácie pred pondelkom a začiatkom stereotypu rán. These Streets 9/10, pretože album sa nedá počúvať viac ako trikrát paralelne za sebou - po čase už vám príde strašne všedný. Nutini je občasník.
27. září 2009 v 11:12 | K
Tim a Daisy majú za sebou nepríjemné skúsenosti s rozchodom (nepríjemnou aférkou v prípade slečny) a obaja si hľadajú nové bývanie. Spolu narazia na možnosť skvelého bytu, problémom sa však stáva poznámka "iba pre páry" v inzeráte. Preto sa rozhodnú predstierať, že párom sú, aby byt získali a skutočne... oklamú domácu - trocha divnú Marshu , nasťahujú sa a už im len ostáva dúfať, že bude všetko okej...
... lenže to by nebol Pegg, lenže to by nebola Hynesová. A rozhodne by to už potom nebol Wright. Spaced (natáčaný 1999 - 2001, má dve série po 6 - 7 epizód) sa volá Spaced, ako kvôli krásnym narážkam na všemožné existencie sci-fi sveta a komiksov (nielen z dôvodu, že Tim je grafický výtvarník), ako aj preto, že je proste divný. Tim je stroskotanec, Daisy je trocha hyperaktívna koza, Marsha je proste neznesiteľná, Mike je... Mike a Brian a jeho svet sú nenahraditeľným halucinogénom (jediný kto mi tam skutočne vadí je Twist. Ona je dosť zbytočná, ale budiž). Spaced je proste jedna veľká divná zlátanina obyčajných životných situácii, ktoré by boli prevažne nezaujímavé, ak by neboli podtrhnuté momentmi, ktoré z toho celého robia jeden veľký sen a vy chvíľkami rozmýšľate, či sa hlavný protagonisti nenachádzajú v nejakej odlišnej realite. Je to jeden z najlepších britských seriálov, akých som kedy bola svedkom, ale rovnako ako v Big Bang Theory sa v ňom nájdu len Nerdi, pretože narážky na niektoré filmy nie sú tak očividné a chápu ich len tí svetaznalejší (ja som vďačná za verziu s popiskami xD). Túto zlobu spackali Simon Pegg a Jessica Hynes, ktorý písali scenár, režíroval Edgar Wright. Uvidíte tiež Nicka Frosta, Marka Heapa, či dokonca Billa Baileyho, ktorý si len odskočil od Black Books. Možno poznáte počiny Pegg + Frost + Wright, ako napríklad Hot Fuzz či Shaun of the Dead (zachvíľku snáď recenzia aj na ten, keď zombíci trhali Dylana Morana na kusy, skoro som si roztrhla bránicu) a ak ste videli tieto halucinácie, môžete si urobiť obraz.
Spaced má 10/10, pretože je to jeden z tých seriálov, ktoré môžem pozerať dookola a stále ma neprestanú udivovať (zvlášť ma dojali posledné epizódy oboch sérií). Tiež odporúčam pozrieť si Outtaky na YouTube, chcem vedieť, či si zamilujete smiech Simona Pegga rovnako ako ja ("Rupsack! What´s That?! I don´t know!"):D
16. září 2009 v 8:11 | K
Black Books je malé, pomerne zanedbávané kníhkupectvo vo vlastníctve cynického alkoholika Bernarda Blacka. Susedí s obchodom jeho najlepšej priateľky Fran, výbušnej neurotičky ktorá svoj shop zo srdca nenávidí. Keď sa pod Bernardove krídla nešťastnou náhodou dostane aj vystresovaný účtovník Manny, kruh sa uzatvára a hlavná trojica protagonistov môže rozbehnúť niekoľko smutne krátkych sérií seriálu plného toho najsuchšieho britského humoru.
Predstaviteľ Bernarda, Dylan Moran, sa v súčasnosti radí medzi jedného z nejlepších anglických - no dobre, dobre tak Írskych! - komikov (okrem iného na DVD hodil aj svoje stand-up show pod názvom Monster a Like, Totally) a preto niet divu, že ako jeden z autorov Black Books vnáša do príbehu plno sviežich narážok na súčasnú spoločnosť. Zatrpklý Bernard je predobrazom čistej nenávisti ku všetkému, čo mu nejakých spôsobom kríži cestu. Hlavnou myšlienkou celého seriálu je "ak niečo chcete, vypadnite" a Moran týmto jasne dáva najavo čo si o celom tom skazenom systéme myslí. Detinský Manny v podaní Billa Baileyho je jeho krásnym protejškom - naivný, dobrosrdečný a lidumilný, čo Bernarda znechucuje asi najviac. Aj napriek všetkým urážkam a zosmiešňovaniu však pri ňom Manny ostáva aby sa staral. Tiež je však pôvodcom niekoľkých prihlúplych omylov, ktoré nevedú vždy k optimistickému rozuzleniu. Tamsin Graig ako Fran sa stáva akýmsi Bernardom v prevedení opačného pohlavia a rozhádanú dvojicu harmonicky doplňuje.
Ak však neprehryznete pilot a odpíšete inteligentný humor alkoholického Íra hneď na začiatku, nikdy sa nedostanete ku geniálnym dielom ako The Fixer, ktorý už som videla trikrát a chcem viac, či He´s Leaving Home o Mannyho úteku a kariére bradatého fotomodela. Rovnako ako Red Dwarf je aj Black Books seriál plný nepochopiteľných prirovnaní ("Vieš čo si? Bradka z ktorej vysí idiot."), hlášok a hlavne fakt kvalitného britského humoru, ktorému, ako som už spomínala, neporozumie každý.
Druhá séria aj s auttejkmi čaká na zadiskovanie a ja sa neviem dočkať kedy budem môcť dopozerať tretiu a poslednú. BB odo mňa majú 10/10 a tryskom predbiehajú Trpaslíka. Vďaka Dylan.
28. srpna 2009 v 14:24 | K miluje prízvuk z tennessee
Kde bolo tam bolo, v Nacistami okupovanom Francúzsku... Zrodila sa tajná tajná vojenská skupina nazývaná Nehanebný bastardi, ktorej úlohou bolo vybaviť si s Náckami účty za všetkých tých Židov, ktorých vyvraždili. Každý mŕtvy prišiel o skalp a tí čo prežili, už sa nikdy nezbavia svojej nacistickej minulosti. Hitler zúri, nemecký vojaci majú strach a Goebbels natočil ďalší film. Práve premiéra tohoto filmu - "Pýcha národa"- sa má konať v kine istej mladej Židovky, ktorej vyvraždili rodinu a tá sa rozhodne pomstiť. Lenže to ešte nevie, že Bastardi a Hans "Lovec Židov" Landa sa do toho vložia tiež. A všetci si kladú jedinú otázku: skončí vojna dnes v noci?
Milujem vojnové filmy, milujem Tarantina a jeho zvrhlý humor... A keď sa tieto dve veci skombinujú, sú z toho dve a pol hodiny dialógov, ktoré vás držia v napätí a potom vás silno udrie do tváre nečakaný záver každej jednej z nich. Nečakaný záver celého filmu. Ťažko povedať, či sú Inglourious Basterds lepší ako Pulp Fiction, ale rozhodne zmietli ostatnú väčšinu Tarantinových filmov. Aspoň čo sa mňa týka, pretože je to... geniálne. Hŕstka najlepších nemeckých a rakúskych hercov podčiarknutá zamilovaniahodným Bradom Pittom, Elim Rothom a démonickou Mélanie Laurentovou. A ten soundtrack! Kto poznáte filmy tohoto skazeného chlapa viete, že on má na hudbu nos a vždy všetko znásobí pesničkami, ktoré vydoloval Boh vie odkiaľ (momentálne mi ten OST do uší hrá a pustila sa mi tu nejaká bavorská tanečná... no veď si to predstavte). Na začiatku ma zaujali jeho tradičné úvodné titulky, kde striedal font za fontom podľa dôležitosti. Ja viem, že na toto sa nikto nezameria, ale pre mňa to bolo milé gesto už na úvod.
Nechutností sa dočkáte trocha menej ako má vo zvyku, ale keď už sú, tak poriadne. Tri štvrtiny filmu sú v nemčine a francúzštine, čo ma celkom potešilo, aspoň som nemusela toľko sledovať titulky (až na tú francúzštinu xD) a mohla som si vychutnať ten skvost. Záver ma totálne vyviedol z miery a zhrozene som vypleštila zrak na plátno.Tento moment si zaručene zapamätám do konca života. Bez diskusie najlepší film tohoto leta, na ČSFD sa dokonca hrdo zaradil medzi 200 naj filmov vôbec. Zaslúžene. 10/10 a ja už nepoviem ani slovo...
P.S.: recenziu píšem narýchlo, trocha ospalá - ani neviem prečo, takže prípadné preklepy mi prosím hláste. Burn up the fire with a gasoline. Ten soundtrack je Boží...
25. srpna 2009 v 16:29 | K
Priznávam sa, tento film som si stiahla úmyslene kvôli Cooperovi a Longovi, úmyslene, pretože je to romantická skorokomédia. Pôvodne som chcela ťahať Ponya, ale ten aj s District 9 počká. Takže...
Gigi je naivná a stále čaká na toho pravého, Janine bola kedysi vtipná, Anne je sexy a v kurze, Mary milá, Beth túži po manželstve. Čo majú tieto ženy spoločné? Mužov. A vzťahy. Všetky dievčatá hľadajú toho pravého a všetky dievčatá veria tomu, že muži nám vysielajú podprahové signály, vďaka ktorým spoznáte, či o vás majú záujem. Určite tiež veríte tomu, že ak vám objekt robí zle, len strháva pozornosť, pretože sa mu páčite. Lenže chlapi na to majú iný názor a keď to dajú znať, neostáva nám nič iné, ako sa jedna druhej vyplakať na ramene. Je ale paradoxné, že niektoré ženy, aj napriek očitým priekom, nemajú problém udržať si vzťah a dotiahnuť ho dokonca do manželstva. Ste práve táto marťanská výnimka alebo potvrdzujete pravidlo?
Príjemný romantický film na leto, keď už neviete čo so sebou, trpíte depresiami a v telke nič nejde. Našla som cez ČSFD s celkom použiteľným hodnotením a tak som sa na to s chuťou vrhla. Je pravda, že párov, ktoré rieša svoje vzťahy je trocha veľa, ale to ničomu neškodí. Už na začiatku zaujme naivka Gigi s názormi, ktoré pozná väčšina žien. Po príjemnom rande s Conorom čaká sto rokov pri telefóne, či zavolá. Potom ju však stopne barman Alex, ktorý jej to vytmaví a hneď je všetko jasné. A vy už od prvej sekundy, ako sa tí dvaja spoznajú viete, že sú si predurčený. Práve pre tento pár som vydržala až do konca a pretrpela si všetky ostatné spolu s ním.
Strašne otravná a neurotická Janine v podaní skvelej Jennifer Connelly, ktorá trpí po smrti svojho otca a neustále upodozrieva svojo muža z fajčenia je temer na nevydržanie a vy si len potichu želáte, aby od nej Ben odišiel. A hoci vám je jej ľúto, viete, že to tak má byť. Na druhej strane ma ale zaskočil jeho vzťah s Anne, hoci sa mi páčil jeho začiatok - keď som ich ale sledovala pri tej aférke v kancli, niečo mi tam proste nesedelo a celá tá scéna o tom, ako ju zavrel do skladu a v tú istú chvíľu sa vyspal s manželkou mi prišla hrozne trápna. A ako čerešnička na vrchu je tu neveľmi rozoberaná "neosobne fungujúca" (kto videl, pochopí xD - ten dvojitý odkaz od skorofrajera hudobníka ma rozvalcoval) Mary a jej teplý kamaráti.
Na záver poteší nie tak celkom Happy End - vydržte si do titulkov a pozrite si zostrihy. Film je príjemný, má pomalý spád, ktorý vás upokojí a vy sa pobavíte a nájdete sa. Šarmantný Justin Long a dojímavé vyvrcholenie vzťahu Gigi x Alex sú neskutočným plus, preto dávam filmu 8/10. Nebol až TAK super, ale určite som ho nevidela naposledy. Ale tie dva body dolu išli kvôli Benovi Affleckovi xD Akokoľvek ideálneho muža hrá je ble ble... :D Ak máte romanticky smutnú dušičku, vrelo odporúčam.
21. srpna 2009 v 12:21 | K našla...
K týmto chlapcom som prišla cez trailer k New York, I Love You na ktorom som sa nedávno stala závislá. Prvé čo ma však zaujalo, bola pesnička na pozadí tak som sa ju snažila nájsť. Singel 1901 naspievali Phoenix a po tom, čo som si ho vypočula celý, stiahla som si ich najnovší album Wolfgang Amadeus Phoenix. V krátkosti vám môžem povedať, že sú niečo ako upgradeovaný Yann Tiersen - bez akordeónu a klavíra, s brytkými tónmi v pozadí.
Phoenix sú štyria parížania (síce Francúzi, ale spievajú poväčšine anglicky) fungujúci od (asi) 1999-teho (po edite cez Amazon je to overené (-:) - na MySpace to mali označené všelijak a v ich site sa absolútne nevyznám - a vydali 7 albumov (vlastne 4 ale sú tam aj nejaké výbery, single a live koncerty). Je to svižné a energické Indie, pri ktorom mám neustále nutkanie myslieť na slnkom zaliaty jesenný deň v prenádhernom veľkomeste. Paríž, Londýn, New York, Praha. Je to halucinogén, ale iba pre tých, ktorý sa dokážu povzniesť nad to, že ich pesničky sú dosť identické (niečo ako indie AC/DC XD). Kto si ale týchto chlapcov zamiluje, už sa ich nezbaví, pretože Lisztomania, 1901 a Countdown sú majstrovské diela. Je pravda, že na WAP je len deväť pesničiek, z toho jedna je technoidná a desne ma vytáča, ale aj tak stojí za to. A trocha ma mrzí, že ho moja mp3-jka odmieta prijať, čo nechápem. Proste... Phoenix robí hudbu mladistvú, príjemnú, trocha ukvílenú; hudbu, ktorá vám v mysli vytvára nezmyselné obrazy s bicyklami, padajúcim lístím a Bradleym Cooperom P: Každému milovníkovi Indie odporúčam, tým čo sa im páčili The Wombats ešte viac, ale ostatných trocha varujem, nemusia sa v tej hudbe tak celkom nájsť. Ja sa idem obzrieť po nejakej tej kompletnej diskografii a vy si ich môžete
vyskúšať na MySpace - vlastne, ak zapátrate, dojdete na to, že poznáte ich hit Everything is Everything z albumu Alphabetical. A možno nie.
Howg, s ďalším objavom sa ozvem hneď ako nejaký bude.